XII.

XII.

Lucius

               “Mňa odviesť môžete, ale mali by ste si dať pozor na mladého Snapea. V blízkej dobe sa mu môže stať malá nešťastná náhoda,” pozrie sa na mňa Brumbál.

Hneď ako ho odvedú preč, tak sa otočím na päte a odídem priamo za Azraelom. Ten starý somár. Čo zas naplánoval? Vyučovanie už skončilo, tak by Az mal byť u nás. Keď vojdem do našich komnát, tak sa zamračím na absurdný pohľad, ktorý sa mi naskytne. Štyria slizolinčania, medzi nimi aj Draco, pijú v pokoji čaj s Weasleym.

“Draco?” oslovím svojho syna.

“Ahoj otec. Weasley je na našej strane. Všetko si neskôr vysvetlíme,” usmeje sa.

“Kde je Az?” vezmem jeho vysvetlenie bez komentára.

“Spí. Už niekoľko hodín. Stalo sa niečo?” spýta sa.

“Zatiaľ nič,” odídem do našej izby.

Zavriem dvere a usmejem sa na pohľad, ktorý sa mi naskytne. Az pokojne spí s jednou rukou na brušku. Ľahnem si k nemu a vezmem ho do náruče. Spokojne sa ku mne pritisne a preberie sa.

“Luc. Kde si bol tak dlho? Chýbal si nám,” zašepká.

“Už som tu. Je ti dobre?” pohľadím ho po chrbte.

“Už je to lepšie. Koľko je hodín?” spýta sa.

“Skoro päť,” pobozkám ho do vlasov.

“Tak veľa? Ani som si neuvedomil, že som spal tak dlho,” zívne.

“V posledných dňoch spíš veľa,” poznamenám.

“Strácam veľa mágie a nášmu malému to nie je dosť. Veľmi ma unavuje čarovať už len na prvých predmetoch dňa. Vždy poobede už nemám dostatok mágie, aby som sedel na hodinách a zároveň udržal v bezpečí naše malé. Ocko ma dnes poslal si ľahnúť, ale stále sa mi mágia neobnovila úplne,” vysvetlí.

“Dám ti časť svojej mágie. Naše malé je trochu náročné,” usmejem sa.

“Ako pravý Malfoy, čo?” zasmeje sa.

Začnem ho nežne bozkávať, pretože jediný spôsob ako mu môžem dať časť svojej mágie je prostredníctvom sexuálnej mágie. Azrael sa mi ochotne podriadí a nechá ma robiť všetko, čo uznám za vhodné.

Azrael

           Po dvoch hodinách konečne cítim, že sa mi mágia obnovila v plnej miere. So šťastným úsmevom sa pritisnem k Lucovi.

“Mali by sme vstať. Naša obývačka je plná slizolinčanov a jedného chrabromilčana, čo ma príliš v pokoji nenecháva,” pobozká ma Luc na spánok.

Pousmejem sa.

“Áno. Rona som našiel na ceste k nám do komnát. Ležal na zemi v bezvedomí. Povedal mi, že sa dokázal zbaviť vplyvu Impériusu, pod ktorým ho už roky držal Brumbál a v poslednom čase Grangerová s Longbottom. Vedel si, že mal byť v Bystrohlave a nie Chrabromile?” pozriem sa na Luca.

“Ako vieš, že ťa len neklamal?” pohľadí ma po tvári.

“Luc, som syn svojho otca….” odfrknem si, “navyše zložil neporušitelný sľub.”

“Dobre,” s úsmevom ma pobozká a vytiahne z postele.

Rýchlo zalezieme pod sprchu a keď sa oblečieme, tak zamierime do obývačky. Zistíme, že počet hostí sa za našej neprítomnosti zdvihol. Ešteže máme tak veľkú obývačku.

“Ahoj,” pousmejem sa na rodičov a Síriusa s Remom.

“Cítiš sa dobre Az?” spýta sa ocko, ktorý ma pritiahne medzi neho a otca.

Luc si sadne vedľa Draca, ktorý sedí vedľa môjho otca. Nejaký škriatok nám prinesie hneď tiež čaj. S radosťou ho prijmem, ale skôr, než sa stihnem napiť, tak mi obsah šálky zmizne. Zamračene sa pozerám na Luca.

“Ja som ten čaj chcel.”

“Môžeš mať čaj, ale len od našich škriatkov, nie školských. To platí o všetkom jedle a podobne,” zavolá Luc jedného svojho škriatka.

“Prečo tie opatrenia?” spýta sa otec.

Ja si s radosťou konečne vezmem svoj čaj.

“Dnes prišli zatknúť Brumbála. Správal sa ako zmyslov zbavený a keď ho odvádzali, tak sa vyhrážal, že sa Azovi môže niečo stať. Viem, že niečo urobil skôr ako ho odviedli a nechcem riskovať, že mu niečo spravia školský škriatkovia,” vysvetlí Luc.

“Ten starý bastard!” naštve sa otec.

“Čože?” zdesím sa až sa mi roztrasú ruky.

“Az, upokoj sa!” objíme ma ocko.

Zrýchlene dýcham a snažím sa upokojiť. Pevne objímem ocka.

/Nesmie ublížiť maličkému. Nesmie mu ublížiť,/ vzlyknem tíško a ani si neuvedomím, že hovorím v parselčine.

“Tom?” ozve sa ocko.

Otec ma vezme od ocka a niečo mi tiež začne rozprávať v parselčine. Rýchlo sa upokojím a otec ma pre istotu pošle za Lucom. Tomu sa stočím do náruče a Draca chytím za ruku.

“Dobre. Takže na Aza budete dávať medzi hodinami pozor vy. Ak sa mu niečo stane počas vášho spoločne tráveného času, osobne sa mi budete zodpovedať,” pozrie sa otec na Blaisa a Tea.

“Teraz by sme sa mohli zamerať na nášho nového člena,” pozrie sa ocko prísne na Rona.

“Rád by som vedel, aký význam si mal pre Brumbála, keď ťa držal pod Impériusom,” zamračí sa Rémus.

“Ako som vravel skôr, tak moji bratia Charlie, Bill, Fred a George sa odmietli pridať k Brumbálovi. Charlie a Bill odišli do Rumunska a Egypta a dvojčatá odišli z Bradavic, aby si mohli na Priečnej ulici otvoriť obchod. Mama to ani jednému z nich neschválila a oni sami odmietli podporovať Brumbála. Myslím, že je to tak lepšie. Brumbál ani mama nechceli riskovať, že by som začal vzdorovať tiež, tak ma dali pod Impérius. Ginny vymazali niektoré spomienky a prevychovali ju podľa svojho obrazu. Za tie roky čo som bol pod Impériusom, tak som sa o Ráde dosť dozvedel. Nie len Brumbál sa podieľal na niektorých nekalostiach. Celý Rád v tom má prsty. Tí, ktorí to už odmietali robiť, tiež buď dali pod Impérius, alebo sa ich Brumbál rovno zbavil. Počul som ich raz, keď sa Brumbál s Mcgonagalovou rozprávali, že možno nebol najlepší nápad zbaviť sa Potterovcov. Počul som ich ako sa bavia o Azraelovi, že sa ho musia zbaviť, a preto som sa snažil Azraelovi niečo povedať. Našťastie sa mi to podarilo skôr než som predpokladal,” vysvetlí im Ron.

“Vieš aký je Brumbálov plán proti Azovi?” spýta sa Draco.

“Bohužiaľ to neviem. Nepovedali, čo konkrétne chcú urobiť,” pokrúti hlavou.

“Takže…. Vieš kto som?” spýta sa otec.

“Iste…. Pane,” jemne skloní hlavu.

“Dobre. To nám rieši jeden problém,” prikývne otec.

“Čo ho dať pod impérius s jeho zvolením?” spýtam sa.

“Načo?” spýta sa Sírius.

“Na to, aby sa mohol vrátiť do veže. Ak by sme ho tam poslali takto, mohlo by to dopadnúť zle, ale keď ho dáme pod impérius a prikážeme mu aby počúval rozkazy tak ako do teraz, s tým rozdielom, že nám bude musieť vopred hlásiť zadanú úlohu, alebo rozkaz, samozrejme nepozorovane. Pod kliatbou by bol chránený a nikto by nezistil, že nie je pod ich kliatbou, ale našou,” navrhnem.

“Nemôžeme ho dať pod kliatbu,” zamračí sa Draco a stlačí mi ruku.

“Ja s tým súhlasím. Je to dobrý nápad. Ale bolo by dobré, keby na mňa dal kliatbu niekto kto ma neučí a ani nie je “nepriateľský” ku chrabromilčanom,” prikývne Ron súhlasne.

“Lucius,” povedia otcovia naraz.

Usmejem sa. Zato Luc nevyzerá spokojne, ale nič nepovie. Pobozkám ho. Viem, že preňho nie je ľahké dať niekoho pod Impérius. I pár chvíľ neskôr uskutočníme náš plán a naša miestnosť sa pomaly vyprace. Som rád, že sme tu konečne zostali len ja, Luc a Draco. Oveľa viac sa uvoľním, keď som tu zostal len s mojim druhom a mláďatom.

“Azrael?” osloví ma Draco po chvíli ticha.

“Áno?” usmejem sa nežne.

“Mohol by som s tebou hovoriť….. osamote?” skloní hlavu.

Prekvapene sa pozriem na Luca. Draco so mnou nikdy nechcel hovoriť osamote.

“Možno potrebuje pomôcť len od submisivného tvora a kto je lepší ako jeho nosič?” zašepká mi Luc do ucha a posadí ma na gauč.

Sám odíde do našej súkromnej knižnice. Zvedavo sa pozriem na Draca a dovolím mu, aby si mi ľahol na nohy.

“Tak čo sa deje?” spýtam sa zatiaľ čo ho hľadím po vlasoch.

“Ako si vedel, že tvoj druh je práve môj otec?” spýta sa tíško.

Prekvapene sa naňho pozriem. Takúto otázku som absolútne nečakal.

“Draco, prečo sa pýtaš?” pohľadím ho po tvári.

“Niečo som práve cítil, ale je to ešte príliš slabé, aby som vedel povedať čo to je. Ale mám pocit, že som zacítil svojho druha,” povzdychne si a sadne si.

“Od koho si cítil ťah?” spýtam sa šťastne.

“Od Ronalda Weasleyho….. Mám pocit akoby sa s tým kúzlo zrušil aj nejaký štít, ktorý bránil jeho mágii rozpoznať moju mágiu,” posmutnie.

“A v čom je problém? Pokiaľ si našiel svoju spriaznenú dušu, je to to najlepšie čo sa ti mohlo stať a čoskoro budeme mať pokoj od tých, ktorí ničia náš svet, takže sa nemáš čoho báť,” objímem ho.

“Bojím sa ako to prijme otec. Určite bude šalieť. Ach… Ten bude naštvaný! Prosím povieš mu to ty? Určite by som sa dostal na jeho zlú stranu, ale od teba by to mohol prijať. Prosím Az,” drží sa ma ako kliešť.

“Uh…. V poriadku. Síce si myslím, že by sa to mal dozvedieť od teba ako od svojho prvého mláďaťa, ale ak na tom trváš, tak mu to poviem ja,” dám mu bozk do vlasov a odídem za Lucom do knižnice.

Draco

            Šťastne odídem z komnát svojho otca a odídem späť do Slizolinu. Teším sa keď to budem môcť povedať Ronovi, ale tiež mám strach ako to prijme. Rozhodnem sa nad tým príliš nepremýšľať a spokojne sa stretnem so svojimi priateľmi. Trávime spolu čas až do večere, kedy sa spoločne vydáme na cestu do Veľkej siene. Tam vládnu nepokoje, keď sa oznámi Brumbálove zadržanie a následné uväznenie. Príliš to neberiem do úvahy, aj keď pár chrabromilčanov sa netvári nadšene. Po večeri je už pokoj a ja môžem spokojne zaspať.

          Prejde pár dní, v ktorých sa nič zaujímavé nestalo. Skoro o dva týždne pokoja, idem s mojimi priateľmi na raňajky. Všetko vyzerá ako za starých čias. Ale mám podozrenie, že práve toto sa podobá na to muklovské príslovie“Ticho pred búrkou”a možno mám pravdu.Šťastne sa rozprávam so svojimi priateľmi, keď zrazu započujem nejaký hluk.

“Počuli ste to?” spýtam sa.

“Čo sme mali počuť?” zastavia sa.

“Počul som nejaký zvuk,” zamračím sa.

“To sa ti len zdalo. Poď. Som hladný,” dotiahne ma Teo.

Lenže práve potom to započujem znovu.

“Už zase! Vy ste to nepočuli?” pozriem sa na nich.

“Teraz už áno,” prikývne Blaise.

“Mali by sme ísť preč,” ozve sa Pansy.

“Musíme zistiť, čo to je,” odídem tým smerom.

“Draco neblázni! Tvoj otec nás zabije ak sa ti niečo stane,” zastaví ma Blaise.

“Tak poďte so mnou, aby ste ma mohli chrániť,” uškrniem sa.

Zamračene sa na mňa pozrú.

“Fajn. Môžeme sa tam pozrieť po raňajkách,” pretočím oči.

Prikývnu a ideme ďalej na raňajky, ale to nemení nič na tom, že mám zlý pocit z toho hluku ktorý som počul. Na raňajkách som nikde nevidel Aza. Do siene vojde aj otec a vidím ako sa pozrie po stoloch. Keď nenájde čo hľadal zamieri k hlavnému stolu. Už sa mi to nepáči. Postavím sa a idem za otcom, ktorý sa o niečom rozpráva so strýkom Sevom. Cítim vo svojom vnútri, že niečo nie je v poriadku.

“Otec?” oslovím ho.

“Draco, nevidel si Azraela?” otočí sa na mňa s pomaly začínajúcim zúfalstvom a nádejou v očiach.

“Od večere nie. Prečo? Čo sa stalo?” spýtam sa a začínam dostávať strach.

“Az podľa všetkého v noci zmizol. Vezmi svojich priateľov a prezrite miesta, na ktorých by mohol byť. My prezrieme zvyšok hradu,” odpovie mi strýko Sev.

Prikývnem a odídem za svojimi priateľmi. Hneď ako sa dozvedia čo sa deje, tak idú so mnou. Hľadáme ho už pätnásť minút, keď ideme opäť po chodbe čo ráno. Opäť započujem ten hluk a hneď si vynadám ako som naň mohol zabudnúť. Teraz sa tam už vydám a nič ma nezastaví. Prídeme pred dvere nejakej starej učebne, z ktorej sa ozývajú tie zvuky. Teraz už viem, že sú to vzlyky. Pootvorením dvere a hneď zacítim známu mágiu, ktorá bola skrytá za kúzlami umiestnených na miestnosti. Stuhnem keď zacítim mágiu svojho nosiča. Ako v tranze vojdem do miestnosti. Nevšímam si krvi, ktorá je všade okolo a priblížim sa k Azovi, ktorý leží schúlený na zemi a vzlyká. Zacíti moju mágiu a keď sa ho dotknem, tak ma pevne objíme, aj keď je zranený. Počujem ako niekto vyčaruje patrona a pošle ho za mojim otcom. Ani som si neuvedomil kedy mi z očí začali padať slzy, ale všimnem si to keď dopadnú na Azovu tvár. Nesnažím sa ich zastaviť.