XII.

XII.

Severus

                       Nervózne sa prechádzam pred krbom v Komnate najvyššej potreby. Ostatní sedia na gauči. Ako to bude teraz? Sakra! Nemal som ho púšťať!

“Prečo ste mi nepovedali, že je Ron tehotný?” spýta sa po chvíli Charlie.

“Mysleli sme si, že sme ti to povedali. Asi nie,” povzdychne si Sírius.

“Myslíš si, že bude Harry v poriadku?” spýta sa opäť Sírius.

“Harry bude v pohode. Je silný,” dá mu bozk do vlasov Rémus.

“Mal som ísť s ním,” zastavím sa pri okne.

“Nedovolil by to,” povzdychne si Marcus.

“Prečo myslíš? Keby sme sa zopreli, nezastavil by nás,” zamračí sa Sírius.

“Zastavil…… On a Harry sú príliš mocný….” povzdychne si znovu Marcus.

“Zlato povedz nám všetko, čo vieš. Musíme to vedieť!” zamračí sa Charlie.

“Harry aj Ron sú dediči Zakladateľov. Ron je dedič Richarda Chrabromila a Helgy z Biflomoru. Získal ich schopnosti Času a Ohňa, ktoré patrili Chrabromilovi, Života a Vetra, ktorým zase vládla Biflomorová. Ron ovláda veľmi silné liečiteľstvo a má veľmi vysokú úroveň mágie. Harry je zase dedičom Salazara Slizolina a Roweny z Bystrohlavu. Po Slizolinovi vládne schopnosťou hadieho jazyka, Smrťou a Zemou. Na druhej strane po Bystrohlavovej získal moc nad Osudom a Vodou. Taktiež má z časti liečiteľské schopnosti zo strany oboch zakladateľov a dokáže porozumieť zvieratám, aj keď neovláda ich reč, rovnako ako Rowena……” odpovie opatrne.

Dlho je príliš dusivé ticho.

“A kde sú teraz?” spýtam sa ticho.

“Podľa Múdreho klobúka sa Harry nejak dostal do svojho panstva Slizolinovho opátstva v údolí uprostred Hadích lesov, kde stojí ako srdce toho lesa Kaštieľ Slizolinského princa a Ron tam išiel preňho. Niečo sa mu muselo stať, ale zatiaľ to nie je vážne,” usmeje sa mierne Marcus.

“Odkiaľ to vieš?” spýta sa Rémus.

“Čítal som knihy, ktoré ste videli v Komnate najvyššej potreby. Tie od zakladateľov……”

“A čo znamenalo, “Nehľadajte na púšti, kde na Hore Chrám stojí, tam je sídlo Vaše pane……”? Je to snáď niečo, ako Ronove panstvo?” spýta sa Sírius.

“Áno. Chrabromilov Chrám uprostred Magickej púšte. Nachádza sa na hore, odkiaľ je najkrajší výhľad…. Taktiež je to domov všetkých gryphonov, fenixov a ohnivých magických zvierat. Ku chrámu patrí veľmi pekná Oáza…..” usmeje sa Marcus.

“A ten jednorožec, alebo čo to bolo?” spýta sa Charlie.

“Nazýva sa Alicorn. Je to kríženec Jednorožca a Pegasa. Všetky tieto tvory žijú v Slizolinovom opátstve. Ronov Strážca Night ho musel zavolať. Na ňom sa tam dostane veľmi rýchlo. Už teraz by mohol byť pri Harrym. Do zajtrajška by sa mohli vrátiť, ak sa nestalo nič vážne,” odpovie pohotovo Marcus.

“Snáď budú v poriadku. Takto riskovať a ešte v ich stave,” povzdychnem si vyčerpane.

“Mňa by veľmi zaujímalo, prečo ten Alicorn bol čierny so zlatou hrívou? Ešte nikdy som o takomto zafarbení nepočul. A prečo mal na sebe ten postroj?” spýta sa Sírius.

“Do dnešného dňa sme si mysleli, že je to len mýtus, ktorý vymrel pred tisíc rokmi, keď sa jednorožce pustili do vojny s pegasmi. Zdá sa, že dejiny sú oveľa viac prekrížené ako sa na prvý pohľad zdá,” odpovie Rémus.

S tým musím súhlasiť. Dnes sa odhalilo viac tajomstiev ako za posledných tisíc rokov.

Sírius

                       To je snáď sen. Ron sa z ničoho nič objaví na zaraďovaní, začne točiť bohvie o čom, potom vezme klobúk a odíde si bohvie kam. To nehovorím o tom, že niekde cestou stratil Harryho a potom sa dozvieme, že to čo nám povedali pred tou nehodou bola pravda a čo viac, nie celá. Teraz chápem, že keďže boli z budúcnosti, tak nám nemohli nič povedať, ale vtedy to pre nás bola rana. Nikomu nič nepovedali, iba zo dňa na deň zmizli z ošetrovne, z hradu a aj z našich životov. Zase sme sa dosť začali hádať a všetko sa vrátilo do starých koľají, ale všetko sa opäť zmenilo, keď sa narodil Harry. Postupne nám začali dochádzať isté skutočnosti. Všetci sme si uvedomili, čo sa vlastne deje. Harryho mágia nám bola až príliš povedomá, aj keď bol ešte dieťa.

“Sírius?” objíme ma Rémus zo zadu.

Stojím pri okne v našich komnatách a smutne sledujem západ slnka.

“Vráti sa. Uvidíš, že budeme opäť spolu. Môj vlk to cíti,” zašepká mi do ucha.

“Ja viem, ale mám strach ako to bude. V tejto dobe som jeho krstný otec. Ty s ním určite budeš mať lepší vzťah…… nechcem ho stratiť a ani teba,” otočím sa k nemu a objímem ho.

“Nikoho nestratíš,” upokojí ma.

Aspoň sa o to pokúsi.

“Chýba mi,” zašepkám.

“Aj mne Siri. Aj mne,” povzdychne si a pobozká ma do vlasov.

Harry

                          Neviem prečo je tu taká tma. Všade okolo je len čistá temnota. Mám strach. Vedľa mňa sa objaví nejaká biela žiara. Musím zavrieť oči, pretože svetlo je moc silné, ale ani to mi nezabráni v tom, aby som zazrel strieborného jednorožca. Natiahnem ruku a ten jednorožec príde ku mne. Iba jemne sa ma dotkne svojim rohom a hneď zacítim mierny tlak v mágii. Je to rovnaké ako keď sa premieňam na pumu, ale predsa je to iné. Ten jednorožec zo mňa ťahá oveľa viac mágie. Zavriem oči a keď ich znovu otvorím, tak zistím, že som v opátstve. Chcem sa postaviť, ale nejak mi to nejde. Pozriem sa na seba a zistím pravý dôvod. Dosť sa vystraším. Som totiž čierny Pegas so striebornou hrívou, kopytami a taktiež striebornými koncami pierok na krídlach. Viac nevidím, ale opatrne sa postavím. Našťastie viem ako, keďže som zistil, čo sa mi vlastne stalo. Prejdem k vode a šokuje ma odraz na hladine. Nie som Pegas! Som Alicorn!! Ale tí už nemajú existovať, ak vôbec existovali. Roh mám tiež postriebrený. Jediné čo na mne zostalo rovnaké sú moje oči. Odstúpim od vody a zamierim k vodopádu, za ktorým je jaskyňa. Musím sa schovať, pretože to slnko mi nerobí dobre. Je príliš silné. Vojdem do nej a temným tunelom sa dostanem až na lúku, kde svieti krásny mesiac. Je to mesačná lúka. Medzi pár stromami a striebornými kvetmi sú niekoľke stáda jednorožcov a pegasov. Zachytil som tu aj troch Alicornov bielej farby so zlatou hrívou a so zlatými ornamentami po tele, jedného čierneho Alicorna so Smaragdovou hrívou a so Striebornými ornamentami po tele a krídlach a dvoch čiernych Alicornov s rubínovou hrívou a zlatými ornamentami na tele a krídlach. Biely Alicorni majú krídla jednofarebné, čisto biele, len jeden ich má čisto zlaté. Takže predsa len existujú. Ten Smaragdový Alicorn príde ku mne.

“Sme radi, že ste v poriadku Princ,” pokýva hlavou.

Cúvnem ako sa zlaknem.

“Ehm…… čo sa vlastne stalo? Prečo som Alicorn?” spýtam sa.

“Je to vaša schopnosť. Váš priateľ Vás preniesol naspäť do vášho času, ale bohužiaľ Vám to zobralo príliš veľa mágie a tá nemohla chrániť dieťa. Jeden náš mladý jednorožec Vám pomohol a ostatní jednorožci Vám dali časť svojej mágie, aby chránila dieťa. Vaše dieťa bude Požehnané Mágiou. Teraz by bolo lepšie, keby ste si oddýchli. Za taký deň, dva sa budete môcť premeniť, ale teraz musíte zostať takto, aby sa mágia usadila a vrátila sa naspäť do vášho magického jadra,” zavedie ma k jednému stromu.

Bez námietok si ľahnem. Som príliš šokovaný a nemám na to čo povedať. Musím o veľa veciach premýšľať. Vôbec som si neuvedomil aké to bude,keď sa vrátim. Čo keď ma nebudú chcieť alebo ma budú brať len ako syna ich priateľa? Čo bude so mnou a našim dieťaťom? Ľahnem si pohodlnejšie do trávy pod veľký strom a zaspím….

Ron

                  Letím až do západu slnka, než konečne pristaneme na konci nejakého lesa nad nejakým údolím. Uprostred údolia je prekrásny kaštieľ a západ slnka na obzore vyzerá ako keby horel les. Neďaleko nás sa z lesa vyrúti Night. Dostal sa sem nejak rýchlo. Ale je celý veľmi špinavý a v srsti má zapichnuté vetvičky. Rozosmejem sa. Night sa urazene rozíde dole prašnou cestou. Vedel som, že ma v tom nenechá. Naznačím Alicornovi, aby ho nasledoval. Opatrne sa rozíde dole do údolia. Najprv som nevedel prečo neletí, ale potom som si všimol ochranné kúzlo, ktoré berie, alebo aspoň oslabuje schopnosť lietať, aby sa sem len tak niekto nedostal. Navyše sú tu aj silné veterné prúdy a keby to nedokázal preletieť, tak ho vietor zanesie ku skale, kde sa môže nepekne zraniť. Síce ovládam vietor, ale aj ten Alicorn musel vycítiť, že ešte nezvládnem odkloniť tieto prúdy. Keď sme sa už dostali pod prúdy, tak ten zvyšok cesty už Alicorn zletel. Pristál priamo pred bránou do kaštieľa. Zoskočil som dole z jeho chrbta a pozrel sa okolo. Je to úžasné miesto. Schyľuje sa k noci a okolo nie je ani živáčka. Spamätám sa až keď do mňa drgne ten alicorn. Rozíde sa smerom k vodopádu. Zamračím sa, ale aj s Nightom ho nasledujem. Pri vode leží biely tiger. Dreams!

“Dreams! Poď sem,” usmejem sa.

Hneď sa postaví a zamieri k nám. Obtrie sa mi o nohy a rozíde sa za Alicornom, ktorý zmizol za Vodopádom. Nezostáva mi nič iné, ako ich nasledovať.

“Buďte opatrný, princ,” ozve sa klobúk, ktorý ‘sedí’ na Nightovej hlave.

“Komentovanie ti ide dobre, ale že by si mi povedal pravdu, čo sa tu deje, tak to nie,” pretočím oči.

Keď sa dostanem za vodopád, zostanem sa šokovane pozerať po nočnej prírode. Všade okolo sú stáda jednorožcov, pegasov a dokonca aj niekoľko alicornov. Neďaleko pod veľkým stromom uvidím spať strieborno-čierneho alicorna. Dreams k nemu zamieri, tak ho následujem. Niečo mi na tom alicornovi nesedí. Keď si Dreams ľahne vedľa neho, tak sa pohne a pomaly zdvihne hlavu. Na mňa sa pozrú dve veľké smaragdové oči. Hneď mi dôjde kto to je.

“Harry! Preboha, čo sa ti stalo? Môžem za to ja?” prídem bližšie.

Harry sa postaví a ja si ho pohľadím. Harry si odfrkne a roh mu jemne zažiari.

“Pôjdeme späť do Bradavic? Rád by som videl opäť raz svoj domov,” ozve sa Harryho hlas.

Prekvapene prikývnem.

“Iste. Kvôli tebe som prišiel až sem. Múdry klobúk ma dosť vystrašil. Si v poriadku…. Teda až na toto?” spýtam sa.

“Áno. Do dvoch dní by sa mi malo obnoviť jadro a zase by som sa mal premeniť. Poď. Pôjdeme domov,” vydá sa k východu z tej krajiny.

S povzdychom uľaví ho následujem. Pri vodopáde sa zastaví.

“Naskoč si. Odnesiem ťa,” pozrie sa na mňa.

“Ani náhodou! Si tehotný rovnako ako ja! Nebudem na tebe jazdiť!” odmietnem jednoznačne.

“Prosím ťa nerob scény. Budem v poriadku. Tak poď,” odfrkne si.

“Tebe sa tá podoba hodí. Si tvrdohlavý ako divoký kôň,” povzdychnem si naštvane.

Nakoniec mi neostáva nič iné ako si naňho vysadnúť. Rozbehne sa hore pešinou, ktorou  sme sem prišli a nad ochranami vzlietne. Naši strážci bežia cez les.

“Letel si už niekedy?” spýtam sa nádejne.

“Iste. Na metle od prvého ročníka?” zasmeje sa a ja sa len modlím, aby sme došli v poriadku do Bradavic….. Hlavne keď letíme po tme……

Rémus

                        Pri raňajkách je celá sieň rušná a každý sa rozpráva o včerajšku. Povzdychnem si.

“Čo je Remi?” položí mi ruku na stehno Sírius.

“To nič. Len je to zvláštne…… Siri, uvedomuješ si, že po toľkých rokoch z nás konečne budú otcovia?” pousmejem sa ticho.

“Áno. Konečne….. Myslíš, že budeme musieť naše dieťa podrobiť testom na zistenie vlkolačieho vírusu?” oprie sa o mňa Sírius skľúčene.

“Pokiaľ je to moje dieťa………. Rovnako môže byť tvoje,” pobozkám ho do vlasov a vrátim sa k raňajkám.