XI. Únos?!?

XI.

Draco

                 Pozerám sa na strop mojej izby a nemôžem spať. Bolo to len nedávno, čo som čistou náhodou objavil oboch svojich druhov. Úprimne bol to šok, rovnako ako správa, že Harry má troch druhov. Keď som našiel Paula, myslel som si, že som konečne našiel svoju druhú časť, aj keď mi stále niečo chýbalo. No potom som sa pri obede stretol s Emmettom a vedel som, že buď budem konečne úplný, alebo naopak, všetko sa skončí a ja ostanem sám. Dúfal som v tú prvú možnosť a poobede som sa porozprával s oboma svojimi druhmi. Postavil som okolo nás bariéru, aby nás nikto nemohol počuť, keby došlo k najhoršiemu, ale bol som šokovaný, že spolu dokážu komunikovať bez hádok, DOKONCA ma z tohto rozhovoru úplne vynechali a sami sa dohodli na fungovaní vzťahu a určili si pravidlá. Priznám sa, že som bol potešený. Dokázali sa dohodnúť bezo mňa ako záchytného bodu a ich pravidlá boli presne na takej úrovni ako by som navrhol ja sám. No už skoro dva dni sme sa nikto nestretli s nikým z kmeňa alebo s Cullenovcami. Už mi moji druhovia veľmi chýbajú, ale Carlisle dnes poobede vzal rodinu na lov a vlci držia stráž na hraniciach. S Emmettom sa najbližšie tri dni neuvidím a kto vie kedy bude mať Paul voľno. S povzdychom vyleziem z postele a zamierim do izby k Harrymu. Jemu samému chýbajú jeho druhovia, takže som presvedčený, že spať nebude.

"Harry?" zašepkám do tmavej miestnosti Harryho izby, keď po zaklopaní vojdem.

"Draco? Čo tu robíš? Prečo nespíš?" ozve sa z postele Harry.

"Nemôžem zaspať. Aj tebe chýbajú tak ako mne?" spýtam sa keď vlezem k nemu do postele.

"Áno," povzdychne si a ľahne si späť do postele.

Obaja sa k sebe pritúlime a spoločne sa necháme uniesť do ríše snov.

                 Prebudím sa uprostred noci na cudziu prítomnosť v izbe. Rozospato sa pozriem do tmy a vystrašene sa pozriem na siluetu postavy pri okne. Neviem rozoznať kto to je. Dokonca ani aura mi nič nehovorí, ale podľa stavby tela viem, že sa jedná o muža.

"Čo tu chcete?" zavrčím.

"Teba nie submisívny," uškrnie sa a zmizne so závanom vánku akoby tu nikdy nebol.

Vystrašene sa poobzeram po izbe a nadávam si, že som si prútik nechal v izbe. Natiahnem sa, že zobudím Harryho, keď sa mi na krku ocitne čepeľ dýky.

"Byť tebou, nebudím kráľa," zasyčí hlas.

Prehltnem a prikývnem. Vzápätí dýka zmizne a keď sa obzriem, nikto tu nie je. Radšej sa stiahnem a odídem z izby. Viem, že by som tam Harryho nemal nechávať, ale nedokážem sa brániť! O izbu ďalej sa nachádza Asmodeus, tak rýchlo vbehnem k nemu. Zarazí ma, keď zistím, že jeho druh, Seth, sa nachádza v jeho posteli zatiaľ, čo naši druhovia sú na hliadke! S naštvaným zavrčaním rýchlo zobudím Asma.

"Draco? Čo sa deje? Je… Jedna ráno," zívne, keď sa pozrie na hodinky.

"Dnes som spal u Harryho, keď ma prebudila cudzia aura v izbe. Potom som tam videl nejakého muža, ktorý záhadne zmizol pred mojimi očami. A určite sa nepremiestnil!" zašepkám zdesene.

"Len sa ti niečo zdalo. Keby tu niekto bol, ochrany okolo domu, by ho zachytili. Nehovoriac o tom, že naši otcovia sú hore niekde v dome. Nebolo by možné cez nich prejsť," zamračí sa pochybovačne Asmo.

"Keď som chcel zobudiť Harryho, priložil mi dýku ku krku! Vyzerá toto ako sen?" spýtam sa naštvane a ukážem mu svoj krk, na ktorom je tenký škrabanec od dýky.

"Kde je Harry?" začne ma brať vážne a vylezie z postele, aby nezobudil Setha.

Ten sa však preberie a pozrie sa na nás.

"Stále spí. Zakázal mi ho budiť," zahryznem si do pery.

"Čo sa stalo?" zamračí sa Seth.

"Niekto bol, alebo ešte stále je v dome. Zostaň tu a keby niečo, krič," pobozká Setha Asmo a už beží z izby.

"Zostaň naozaj tu. Musíme prezrieť dom," otočím sa na šokovaného Setha než tiež odídem z izby za Asmodeusom.

Ten vbehol do Harryho izby a zároveň z nej aj vybehol.

"Nie je tam!" skríkne a beží do spálne Toma s Rémusom, kde by sa Tom mal nachádzať.

Ja sa zatiaľ vystrašene opriem o stenu. Ako som ho tam mohol nechať samého? So slzami na tvári skloním hlavu do dlaní. O chvíľu cítim, ako ma niekto drží za rameno. Keď zdvihnem hlavu, zistím, že je to Agriel.

"Neplač Draco. Ty za to nemôžeš. Rodičia s bratom prehľadávajú dom a pozemok. Už som volal Carlisleovi. Síce nezdvihol, keďže je na love, ale snáď sa čoskoro ozve. Seth dal vedieť svorke. Čoskoro by tu mali byť. Poď. Pôjdeme si ľahnúť. Teraz potrebuješ odpočinok," postaví ma Ash zo zeme a vedie ma do mojej izby.

"Ale Harry…." vzlyknem.

"Bude v poriadku. Teraz spi," uloží ma do postele a ľahne si ku mne.

Pritiahnem si ho k sebe a pokým ma hľadí po chrbte, zaspím. Už nevnímam ako do izby príde Paul a zaujme miesto Asha, ktorý z izby odíde.

Harry

                Keď sa prebudím, tak síce do izby svieti slnko, ale je….. modré? Rýchlo sa posadím a zistím, že ani nie som vo svojej izbe a akosi pochybujem, že som na planéte Zem.

"Už ste hore? To som rada. Ihneď zavolám pána. Zatiaľ sa naraňajkujte," vojde do izby nejaká bacuľatá, priehľadná?!, žena.

Po položení raňajok na stolík, odíde. Kde to sakra som a prečo tá žena vyzerala ako duch? Opatrne si vezmem hrianku z taniera a zistím, že chutí skutočne dobre. S úsmevom sa najem a po jedle sa opäť pozriem po izbe. Nech ma uniesol kto chce, snáď tu nie som ako väzeň. Po raňajkách vyleziem z postele a podídem k oknu. Prekvapí ma keď zistím, že slnko je skutočne modro-biele, obloha tmavá a tráva fialová. No aj napriek tomu je to prekrásne. Zaujímalo by ma, kde to som.

"Takže si sa konečne prebudil," ozve sa od dverí mužský hlas.

Po otočení sa si ho poriadne prezriem. Svalnatý, vysoký, dlhé čierne vlasy do pasu, zlaté oči….. Veľmi pekný muž.

"Áno…… Kde to som?" zamračím sa.

"Si v Ríši mŕtvych. Som Laonix Forsety Elkinský. Vládca nad životom, ale na Zemi ma nazývajú Život," podíde ku mne.

"A prečo som tu ja?" založím si ruky na hrudi.

"Tvoja moc sa pomaly prebúdza a posiluješ Chaos, ktorý na Zemi vládne, keďže svoju moc nedokážeš ovládať. Musíš spoznať sám seba. Preto som ťa vzal z tvojho domu a priviedol ťa sem do tvojej Ríše," ukáže na fialovú lúku za oknom.

"Vôbec tomu nerozumiem. Čo to pre mňa vôbec znamená?" pozriem sa naňho nešťastne.

"Keď spoznáš seba a svoju moc, korunováciou sa z teba stane Vládca nad smrťou, na Zemi budeš známy ako Smrť. Získaš moc nad Poslami smrti a nad celou Ríšou mŕtvych," vysvetlí.

"Tak dobre….. Ak je toto teda moje "kráľovstvo", kde je tvoje?" pozriem sa naňho.

"Smrť je mocnejšia než život. Ja svoje vlastné kráľovstvo nemám. Žijem tu a vypomáham smrti. Život nemá toľko práce a povinnosti ako Smrť. Ríša mŕtvych je jediná Ríša, ktorá existuje. A vládne jej jedine smrť. Život, ja, som radca a priateľ Smrti. Ríša sa skladá z niekoľkých rôznych miest. Hlavné mesto je toto, kde sa nachádza aj hrad smrti, ironický sa nazýva mesto Života. Sem majú prístup všetky magické bytosti, od duchov po Dementorov," uškrnie sa Laonix.

"A čo ostatné mestá?" spýtam sa.

"Mesto Večnosti, to je v podstate mesto upírov, ale žijú tu aj múmie, zombie a iný nemŕtvy. Upíri dokážu prechádzať zo sveta živých do tohoto mesta a môžu sa pohybovať po celej Ríši, ale väčšina upírov o tejto Ríši buď nevie alebo preferujú život medzi živými. Toto mesto má na starosti strážkyňa Večnosti. Mesto Nesmrteľnosti, v ňom žijú taktiež múmie, zombie, ale aj duchovia a duše ľudí, ktoré neboli odsúdené do takzvaného podsvetia. Duše, ktoré sú odsúdené na život po smrti v utrpení žijú a sú trestané v Meste Hriechov. Mesto Nesmrteľnosti má na starosti posol Lásky a mesto Hriechov stráži Pomsta. Mesto Chaosu, má na starosti samotný Chaos, ktorý v posledných rokoch terorizuje svet živých a ten spôsobil aj problémy, keď si bol ešte dieťa. Vládne len malému mestu, ako som spomínal a vydržia tam s Chaosom žiť len Dementori, ktorých vytvára práve Chaos. Je považovaný za otca Dementorov. Mesto Tieňov je určené pre všetky magické bytosti - Testrálov, Jednorožcov, Pegasov, Drakov, Vlkolakov, Víly a všetky ostatné tvory. Rovnako ako upíri, väčšina uprednostňuje život na Zemi alebo o tomto mieste ani nepočuli, alebo naň neveria. No upíri a iné bytosti, ktoré nemôžu zomrieť si radi udržiavajú odstup od tých, ktorí stále zomrieť môžu. Preto sú mestá Večnosti, Nesmrteľnosti a Hriechov oddelené od Mesta Tieňov. Mesto Chaosu je kapitola sama o sebe. Mesto Tieňov spravuje Spravodlivosť," vysvetľuje Lao.

Prikývnem v porozumení.

"A koľko tu musím zostať, aby som získal vedomosti o všetkom čo potrebujem?" povzdychnem si útrpne.

"Nemusíš tu zostávať. Teraz vieš o svojej moci. Rozvíjať a cvičiť môžeš aj u vás. A ja sa tam budem často potulovať, takže keby sa čokoľvek dialo alebo ma budeš len potrebovať, tak zavolaj," usmeje sa Laonix.

"Ďakujem……. Takže, kedy môžem ísť?" pozriem sa na dvere.

"Poď. Naučím ťa otvoriť portál. Takto môžeš prísť kedykoľvek domov. Toto je teraz aj tvoj domov Harry," ukáže na dvere.

"Ďakujem Lao," objímem ho a spolu zamierime na nádvorie, kde je vyrezávaný kamenný oblúk.

"Ako dlho som tu vlastne bol?" spýtam sa ešte.

"Tri dni. Chvíľu trvalo, než si si zvykol na veľké množstvo energie, ktorá sa v tebe prebudila," pokrčí ramenami.

"Merlin. To bude doma zábava," zložím hlavu do dlaní.