XI. SzB

XI.

Harry

           Usmejem sa na Sala a pobozkám ho. Viem že aj on chce chlapca, aby mal dediča.

“Teraz sa nezľakni,” upozorní ma Fred.

“Dobre,” prikývnem a ako už toľkokrát zacítim niečo studené na brušku.

O chvíľu neskôr si prezerá pergamen s miernym úsmevom.

“Tak čo?” spýtam sa nedočkavo.

S úsmevom mi podá pergamen.

“Narodí sa ti zdravý chlapček,” podá mi pergamen.

Som šťastný až do chvíle než ma do oči udrie niečo nové.

Plod: šesť mesiacov starý

Pohlavie: Chlapec

Rodičia:Harry James Potter - Slizolin a Salazar Slizolin

Dieťa:Meno neznáme

Zdravie “matky”:Norma

Zdravie otca:Norma

Zdravie dieťaťa:Norma

Termín pôrodu:September 1996

Zalapem po dychu a ruky sa mi roztrasú až mi papier vypadne z ruky.

“Harry, čo ti je?” spýta sa vystrašene Sal.

Schovám sa mu do náruče. Nejak ťažko sa mi dýcha. Frederik vezme ten papier a zamračene ho sleduje. Zastaví sa až na Termíne pôrodu. Pozrie sa na mňa.

“Prepáč. Nevšimol som si tú jednotku pred tým,” zahryzne sa do pery.

Je mi to jasné. Je predsa rok 996. Dostal som sa do minulosti až o 1001.

“Čo sa stalo?” spýta sa Sal tisknúc ma k sebe.

“Harry podľa tohto bude rodiť až o 1000 rokov a tri mesiace,” odpovie Frederik.

“Ale to potom znamená…..” nedopovie Rick.

“Že sa vráti tam odkiaľ prišiel,” zašepká Sal.

Ešte viac ma stisne. Vzlyknem. Nechcem ho opustiť.

“Nikdy tam nepôjdeš sám. To ti sľubujem,” pobozká ma Sal do vlasov.

Toto mal byť šťastný deň. Verím mu. Verím mu ako nikdy nikomu.

……….Prítomnosť………

Ron

             Zajtra sa už nastupuje do Bradavic. Harryho sme hľadali celé leto. Kam mohol zmiznúť? Mali sme preňho darček na narodeniny. Snape prišiel na to, ako vrátiť Síriusa spať, ale skôr než sme mu to mohli povedať, tak zmizol. Neviem prečo nám Snape pomohol, ale asi má Brumbála tiež plné zuby. Sírius vravel, že jeho otec mu hovoril, že v knižnici je tajná miestnosť, ktorá sa otvorí pre toho kto nutne potrebuje nájsť správny smer. Harryho chceli oženiť, ale len preto, že Brumbál povedal, aby pred smrťou splodil potomka a väčšina majetku pripadol Rádu. Ale ja toto nechcem. Ginny vôbec nespoznávam. Je sebecká a pekná ku*va. Možno je dobre, že Harry zmizol. Teraz sme na jednej lodi lebo ja Hermiona, Sírius s Remom a prekvapivo Snape.

…….Minulosť……

Harry

               Dnes je posledný deň školy. Ešte stále sa nič nestalo, ale mám strach. Už celý mesiac som nervózny a v strese. Snažia sa ma upokojiť, že mi to nerobí dobre, ale jednoducho sa to nedá. Mám strach. Dokonca ani nepomáha, že mi hovoria, že sa Termín pôrodu môže zmeniť ak budem moc v strese. Nemal mi ten pergamen ukazovať. Môj synček kope čoraz viac. Snažím sa ho upokojiť, ale je to dosť ťažké.

“Harry?” objíme ma zozadu Sal.

Ešte je len šesť hodín ráno a ležíme v posteli. Cítim, že je dnes niečo iné.

“Sal, mali by sme ísť za Rickom a Frederikom. Potom sa vrátiť sem. Nie je mi moc dobre a mám pocit akoby sme ich dnes mohli vidieť naposledy,” zašeptám.

Chvíľu je ticho. Potom ma pevne objíme a pobozká ma do vlasov.

“Dobre. Poď hore. Chceš pomôcť obliecť?” spýta sa a postaví sa z postele.

“Áno prosím,” pousmejem sa.

S tým bruškom sa už nemôžem takmer hýbať. Posadím sa a dám si dole košeľu, v ktorej som spal. Podá mi pár vecí a pomôže mi ich obliecť. Potom sa oblečie sám a pomôže mi postaviť sa. Objímem ho okolo krku a pobozkám ho. Bozk mi opätuje. Potom spolu odídeme do spoločenky, kde našťastie sú Frederik s Rickom.

“Ahoj,” pozdravím.

Všimnem si, že Rick má opäť nejakú knižku. Hrozne mi to pripomenie čas, keď som sem prišiel a Sal mu spálil kamasutru. Sadnem si pri neho.

“Ahoj,” pozdravia obaja.

“Čo to čítaš?” usmejem sa.

Rick sa obozretne pozrie na Sala a potom si tu knihu pritisne k hrudi.

“Už zase?” zavrčí Sal.

“Túto mi už nezničíš,” zasyčí na Sala.

Rozosmejem sa. Je to prvý úprimný smiech za posledný mesiac. Ale keď oni sa chovajú ako malý. Keď sa dosmejem, tak sa opriem o Sala.

“Vlastne sme sa prišli rozlúčiť,” pousmejem sa smutne.

“Kam idete?” zamračí sa Frederik.

“Harry má divný pocit, že už dnes sa má vrátiť,” povzdychne si Sal.

“Už dnes?! A si si istý?” schová Rick tu knihu a pozrie sa na mňa.

“Asi áno. Prosím buďte opatrný. Čoskoro sa opäť uvidíme,” pousmejem sa a s očí mi stečú slzy.

“Ty nás čoskoro uvidíš, ale mi ťa uvidíme až za tisíc rokov. Daj na seba pozor. A aj na maličkého……..povedz mi aspoň, ako sa bude volať?” objíme ma a zašeptá mi do ucha.

Pousmejem sa.

“Richard Salazar Slizolin,” odpoviem.

“Vážne?” spýta sa šokovane Rick.

Prikývnem.

“Ale dáme mu aj meno Harry. Richard Harry Salazar Slizolin. Chcem, aby malo aj tvoje meno Harry,” zašepká mi do ucha.

S úsmevom prikývnem.

“Snáď budeš môcť odísť aj ty Sal,” ozve sa zamyslene Frederik.

“Odíde so mnou! Ak tam totiž nepríde so mnou, tak sa zabijem bez ohľadu na naše dieťa. Chcem byť s ním,” zasyčím.

“Pokoj. Budem tam s tebou. Navždy,” objíme ma upokojujúco Sal.

Prikývnem. Naposledy sa s nimi rozlúčime a odídeme naspäť do izby. Na stole uvidím tú knihu, ktorá má sem priviedla. Za ňou stojí obrovské zrkadlo. Memories Luna. Po tvári mi stečie slza.

“Týmto zrkadlom som sa dostal sem,” zašeptám.

“Tak by sme mali ísť. Veci tu nechám. Aj tak sa sem vrátime. Nikto nám nič nevezme,” pobozká ma.

Usmejem.

“Navždy spolu,” oprie si čelo o moje.

“Navždy a a na veky vekov,” pobozkám ho znovu.

Potom opäť započujem ten lákavý zvuk. Chytím Sala za ruku a spolu prejdeme zrkadlom. Hneď ma zahalí ľadová voda. Je to poriadny šok, že nemôžem skoro pohnúť telom. Chytí ma pevná ruka a ťahá niekam hore. O chvíľu sa môžem poriadne nadýchnuť. Chytím sa Sala okolo krku.

“S-sakra. Pre-prečo všetky c-cesty vedú d-do jazera?” zadrkocem zubami.

“Neviem, ale musím ťa dostať von. Už nie je najteplejšie a bábätku to nerobí dobre,” zašepká.

Použije pár kúziel a vedľa nás sa objaví malá loďka. Pomôže mi do nej vyšplhať a hneď ma zakryje dekou. Použije aj pár ohrievacích kúziel.

“Lepšie?” spýta sa, keď ma kúzlom vysuší.

Prikývnem a poďakujem mu bozkom. Potom osuši aj sám seba. Až teraz zistím, že sme uprostred jazera. Ďalej nás to už vyhodiť nemohlo, čo? Povzdychnem si. Pritúlim sa k Salovi a loďka pláva ku brehu. Pozriem sa na hrad.

“Je iný. Vôbec nežije,” povie smutne Sal.

“Možno smúti za svojimi pánmi. Čoskoro tam budeme. Ty budeš riaditeľom a ja učiteľom. Oživíme ho. Bude taký ako v minulosti. Deti budú voľné. Len asi si budem musieť dokončiť školu. Ministerstvo by mi inak nedovolilo učiť,” povzdychnem si.

“Ministerstvo? To do behu školy nemá čo zasahovať. Ani nič iné. Jedine riaditeľ rozhoduje o chode školy. Nie je divu, že je hrad smutný. Je utláčaný a otrokom. To sa zmení. Tento zákon je aj v zákonoch školy a lesa. Aj ten je úplne mŕtvy. Vieš, že ten les má žiť. Sám si v ňom vyučoval. Vieš, čo zvieratá potrebujú a otroctvo to nie je!” hovorí Sal naštvane.

“Všetko dáme do poriadku, ale najskôr zabijem Voldemorta,” povzdychnem si.

“Oňho sa postarám ja. Ty nie,” pobozká ma.

“Ale je tu proroctvo,” pokrútim hlavou.

“Ako znie?” spýta sa.

„Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom... narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený, keď siedmy mesiac pohasína... a Temný pán ho poznamená ako seberovného, ale on bude mať moc, o ktorej Temný pán nevie... a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je druhý na žive... ten, kto má moc zvíťaziť nad Temným pánom, sa narodí, keď bude siedmy mesiac pohasínať...“ odrecitujem.

“Proroctvá sú na nič. Vždy sú nekonkrétne. Ja som napríklad narodený za siedmeho Novu. Siedmy mesiac zomrel. Nič to nedokazuje. Dokiaľ sa človek proroctvom neriadi, tak ho osud nikdy nedostane. Zabijem Voldemorta a ty budeš v bezpečí v našich komnatách. Dnes v noci. Poď,” vystúpime na brehu a tmavou nocou sa rozídeme k hradu.

Podľa osvetlenia typujem, že zajtra sa začína školský rok. Tajnou chodbou sa dostaneme do spoločenky Zakladateľov. Páni tu je neporiadku.

“Zavolaj si škriatkov a zostaň tu. Pokojne choď spať. Do pár hodín som späť,” pobozká ma.

“Ako ho chceš ale nájsť?” spýtam sa.

“Mám tvoje spomienky. Všetko bude v poriadku. Daj na seba pozor a aj na Richiho, áno?” pohladí ma po tvári.

Prikývnem a keď odíde po tvári mi stečie slza. Nemôžem spať, keď môj manžel ide na istú smrť. Musím sa zabaviť.

“Dobby! Winky!” skríknem.

Obaja sa pri mne objavia.

“Pán Harry. Dobby a Winky o všetkom vedia Princ Slizolin. S čím potrebujete pomôcť?” spýta sa Dobby šťastne.

Áno. Princ Slizolin mi začali hovoriť škriatkovia tesne po svadbe a potom mi tak hovorili všetci. Že vraj keď Salazar je Lord, tak mne budú hovoriť princ. Zdá sa, že sa to zachovalo do dnes. To mi pripomína, že keď sa v niektorých knihách spomína Princ Slizolin a nie Lord, tak som to ja! Podarený chyták.

“Môžete poslať dvoch škriatkov na pomoc Salovi a niekoľkých ďalších, aby mi pomohli tu upratať?” spýtam sa s úsmevom.

“Ako si Princ Harry želá,” pokloní sa Winky a zmizne.

O chvíľu sa môžeme pustiť do upratovania.