XI. Pravda o Slizolinovi a ostatných Zakladateľoch

XI.

Harry

                  Prídeme až do hradu. Stále je to tu živé ako vždy.

“Vitajte na Pekelnom hrade. Cíťte sa tu ako doma. Možno tu stretnete dušu niekoho známeho a možno tiež nie, tak sa neľakajte,” pousmeje sa Mezefit.

“Musím si ísť ľahnúť,” chytím sa za hlavu.

“Si v poriadku, šteňa?” pohladí ma Sírius po vlasoch.

“Hej. V pohode. Vždy keď prídem sem, tak ma bolí hlava ako príprava na to, čomu sa isto nevyhnem,” povzdychnem si.

“Harry, upokoj sa. Čo keby si im to tu ukázal. Ja musím ešte niečo zariadiť a potom si vás nájdem,” usmeje sa Mezefit.

Prikývnem a prevediem ich po celom hrade. Zoznámia sa z niekoľkými duchmi a dosť ich prekvapí keď sa tu objavia aj duše ľudí z dávnej minulosti.

“Harry, mohli by sme tu vidieť aj duše zakladateľov?” spýta sa Rémus.

“To určite nie. Oni sem nepatria,” zamračí sa Molly.

“To nie je tak celkom pravda pani Weaslyova. Toto bol pred viac ako tisíc rokmi domov Salazara Slizolina. Odkiaľ si myslíte, že dostali zakladatelia inšpiráciu na postavenie Bradavic?” spýtam sa s miernym úsmevom.

“Ako to myslíš Harry?” spýta sa prekvapene Ron.

“Sadnime si a všetko vám poviem,” ukážem na kamenný stôl s kamennými lavicami pri vchode do záhrady.

Posadíme sa okolo stola a pred nami sa hneď objaví občerstvenie. Každému sa kúzlom naleje čaj.

“Takže?” popoženie ma Charlie.

“Ako som spomínal, toto bol domov aj Salazara. A stále aj je….. Salazar sa narodil ako dedič kráľovského rodu v Podsvetí. Pred viac ako tisíc rokmi, keď bol Salazar ešte dieťa, sa vybral na Zem medzi čarodejníkov. Našiel si tam jedného kamaráta, Richarda Chrabromila. Priatelili sa roky než sa o ňom Richard dozvedel pravdu, že nie je čarodej, ale Démon. Vtedy sa prvýkrát pohádali, ale táto hádka prešla a spolu sa vydali na cestu, na ktorej stretli Rowenu Bystrohlavovú s Helgu Bifľomorovú. Rowena ihneď spoznala, že Salazar je Démon, za čo ho odsudzovala. Helga samozrejme stála na strane svojej dlhoročnej priateľky a Richard zase na strane svojho priateľa. Najprv sa nemali tí štyria moc v láske, ale keďže mali spoločnú cestu, tak sa museli zniesť. Po ceste ich čakalo nebezpečenstvo,vďaka ktorému sa zblížili a spojili svoje sily. Lepšie sa spoznali a prehodnotili na seba názor. Stali sa nerozlúčnymi priateľmi na život a na smrť. Cesta ich doviedla až na miesto kde stoja dnešné Bradavice. Salazar mal hneď jasné v tom, čo by mali urobiť a aj keď ostatní protestovali, nakoniec súhlasili, že založiť školu pre nadané čarodejnícke deti, ktoré stretli cestou by nebol až taký zlý nápad. No na to, aby mohli niečo také veľké postaviť by museli byť všetci štyria, no Rowena stále bola tvrdohlavá a nechcela sa podieľať na stavbe, kde by kolovala mágia démona. Dlhé dní a noci strávili presviedčaním, ale Salazar si uvedomoval, že pokiaľ majú presvedčiť štvrtú zakladateľku, tak sa bude musieť vzdať svojej nesmrteľnosti. Ešte v ten večer opustil toto sídlo a stal sa obyčajným čarodejom, aj keď nedokázal úplne potlačiť svoje korene a preto bol mocnejší než ostatní. Richard a Helga si uvedomovali, že keď sa vzdal svojej jednej časti, tak to bude mať dohru. Salazar sa stal viac neprístupným a keďže sám sa musel vzdať svojho života a rodiny, tak začal dokazovať Rowene, nech urobí to isté a zaprie svoju rodinu. Rowena bola muklorodená a odmietala zaprieť svoj pôvod. Keď bola však škola postavená, tak zistila, že urobila chybu. Salazar odmietol, aby na škole študovali polovičný a deti z muklovskych rodín. Začal sa stavať proti ostatným zakladateľom a aj proti svojmu najlepšiemu priateľovi, ktorý sa snažil aby dostal rozum. Lenže Salazar to považoval za zradu. Stále sa hádali, až to vyspelo až k hádke kedy Richard, ako riaditeľ školy, v hneve vyhodil Salazara z hradu a zakladateľky sa postavili na jeho stranu proti Salazarovi. Salazar odišiel a trpko ľutoval, že sa kvôli smrteľníkom, ktorých považoval za priateľov vzdal svojej rodiny. Ešte v ten večer sa otrávil, aby sa mohol vrátiť domov. Keď ho ostatní zakladatelia našli, bolo už neskoro. Richard ľutoval, že radšej nevyhodil Rowenu namiesto svojho priateľa a milenca, s ktorým čakal dieťa a ani mu to nestihol povedať. Rowena pochopila ako hlúpo sa správala a ešte v ten deň zaprela svoje korene a zostala viac chladnou. Richard zomrel o pár mesiacov po tomto incidente, hneď po pôrode. Jeho syna vychovávala Helga až do jeho šestnástich narodenín, kedy Helga zomrela. Salov a Rickov syn zdedil asi príliš po Salovej povahe a keď dovŕšil dvadsať rokov a mal zistených potomkov, tak zapálil dom, v ktorom žila Rowena keď nebola na hrade a obaja tam zhoreli. Zabil svoju nenávidenú tetu, ktorá mu zabila otca a kvôli jej chybe prišiel aj o druhého rodiča. Rowena sa dostala za ostatnými zakladateľmi, ktorý jej už chyby odpustili, ale duša Salovho a Rickovho syna sa nikdy neukázala ani v jednom svete. Myslíme si, že bola zatratená, ale to už nezistíme. Ako sa generácie posúvali, tak sa ich rod rozrastal. Nakoniec zostali tri hlavné vetvy ich potomkov. Rod Gauntovcov, ktorého potomok bol Tom Riddle. Tento rod zdedil trochu mágie a Parselčinu. Rod Potterovcov, ktorý zdedili majetok a mágiu a nakoniec Rod Evansov, ktorý nezdedil nič, len pramálo mágie pre motákov, teda až na pár potomkov, ktorí v niektorých generáciach získali mágiu. No a keďže sa Rody Potter a Evans opäť skrížili a Voldemort je mŕtvy, som posledným žijúcim potomkom tohto rodu,” začnem im rozprávať príbeh.

“Počkať. Zhrniem si to. Takže zakladatelia sú tu? Ty si ich potomok a dejiny sa odohrali trochu inak ako ich poznáme…….. Dobre to by sme mali, ale stále nechápem jednú vec…… Ako tu mohol žiť Salazar Slizolin, keď už vyše tisíc rokov tu vládne Mezefit?” spýta sa Draco.

“Mezefitove celé meno je Mezefit Slizolin a je to Salazarov starší brat,” odpoviem pokojne.

“ČOŽE?!” spýta ju sa šokovane.

“Ale je to už dávna história, tak to prosím už nevyťahujte. Nikto nemá rád keď sa preberá niečo tak staré a navyše už každý začal žiť svoj život inak. Sal je rád, že má naspäť Richarda a za tie roky už začal vychádzať aj so zakladateľkami. Teraz by to nemali byť. Mali by byť na, podľa nich, neutrálnej pôde, čiže na mojom hrade. Vážne neviem pochopiť prečo Sal nazval moju Zem neutrálnou, keď je to najkrutejšia Zem zo všetkých. Ale to je jedno. Možno sa tu počas tohto týždňa ukážu. Sal s Rickom určite. Ale Rowena s Helgou asi pôjdu rovno do Raja. Sú radi, keď nemusia dlhú dobu tráviť tu. Mez im ešte stále celkom neodpustil, čo urobili jeho bratovi…… Možno práve preto ma tak chráni. Vidí vo mne Sala keď boli ešte deti,” usmejem sa.

“Dobre. Musíme si zvyknúť na tieto skutočnosti, ale snáď to prežijeme,” pousmeje sa Sírius.

Postavíme sa a ideme ďalej do záhrady. Rozmýšľam či im to mám povedať. Ale asi áno. Ideme akurát cez záhony Temných ruží.

“To bude možno najmenej na čo si budete musieť zvykať,” nadviažem aj keď je to už dlhá doba od nášho rozhovoru a je to úplne od veci v terajšej téme.

“Čo tým myslíš?” spýta sa Rémus.

“To, že……” chcem odpovedať, ale niekto zakričí moje meno.

Zavriem oči a povzdychnem si. O chvíľu mám okolo krku zaveseného ducha mojej mamy.

“Toto,” pozriem sa na ostatných.

“Ahoj mami,” pousmejem sa neisto.

“Harry James Potter! Čo som ti povedala naposledy?! Mal si nás zavolať, že ti opäť ubližujú! Prišli by sme! Navyše, chcel si nám to vôbec povedať?! Povedz pravdu! Keby sme ich tu náhodou nestretli, tak o tom ani nevieme, že?!” začne mi dávať kázanie mama.

Prosebne sa pozriem na otca, ktorý nesúhlasne stojí za ňou.

“Lily, nechaj ho. Myslím, že si vytrpel dosť na to, aby tu teraz počúval tvoj krik. Ahoj Harry,” objíme ma otcov duch.

“Ahoj ocko. Vďaka. Mama by ma ešte prerazila,” zašepkám tak aby to oná osoba nepočula.

“Ja to počujem!” skríkne mama.

Ticho sa zasmejem.

“Ach Molly! Tak rada ťa opäť vidím. Tvoji synovia sú už taký veľký,” príde mama k Molly.

Prejdem k Charliemu a Billovi.

“Mami, tati, toto sú moji partneri, Charlie a Bill Weaslyovi,” pousmejem sa.

Charlie ma objíme okolo pásu a Bill ma chytí za ruku. Mierne sčervenám, ale usmejem sa. O tomto rozhodne nevedeli. Pochybujem, že im o tom niekto povedal, zvlášť keď parselčine nerozumejú ani po smrti. To vedia len démoni týchto svetov.

“Och zlatíčko. Ako to, že nám to niekto nepovedal? Buďte naňho dobrý!” zamračí sa poučne mama na tých dvoch.

“Nebojte sa pani Potterová. Dáme naňho pozor,” usmeje sa Bill.

“Nikdy mu úmyselne neublížime,” súhlasí Charlie.

“To rada počujem. Budem vás sledovať,” usmeje sa mama…….

                         Dni na hrade pomaly plynuli. Navštívili sme aj môj hrad, vybavil som niekoľko potrebných vecí a dokonca som ostatných zoznámil aj so zakladateľmi, ktorí sa utáborili na mojom hrade. Takže som bol rád, že sme sa vrátili späť do Podsvetia. Ronov vzťah s Mezefitom sa ešte viac upevnil a Ron od neho prijal prívesok s pekelným vlkom. Doteraz som z Mezefita nedostal to, kde zohnal veci na môj prútik, ale rešpektujem, že mi to nechce povedať. Severus bol unesený z elixírového laboratória, ktoré som mu ukázal. A nie len on, ale aj dvojčatá. Všetci traja dostali povelenie sa v ňom zdržiavať, takže aj cez všetky naše protesty sa tam nakoniec s Mezefitom zavreli. Mez je taktiež skvelý majster elixírov, ale nikdy to nepreháňa pokiaľ nie je na blízku niekto ako Severus alebo dvojčatá. Lucius s Dracom, Billom a Charliem sa najčastejšie zatvárali do obrovskej knižnice, kde sú všetky knihy sveta za posledných dvetisíc rokov, takže čítať rozhodne majú čo. Aj keď Charlie tam trávil kratšiu dobu, pretože čoskoro zistil, že sa tu nachádzajú dávno vymreté bytosti ako aj pradávni draci. Takže si čas rozdelil na knižnicu a drakov, kde sa zdržiaval aj Ron, pokiaľ netrávil čas s Mezefitom. Rémus so Síriom boli často s otcom a Molly s Arthurom trávili čas s mamou. Takže som väčšinou trávil dni sám, občas sa ku mne pridali moji partneri. Ako sa ale prázdniny končili, tak trávili so mnou oveľa viac času, dokonca som zvládol aj milovanie s nimi. Boli nežný a bolo to úplne iné ako som zažil doteraz. Posledné dva dni na hrade teda boli viac než prínosom v našom vzťahu a dokázal som prekonať aspoň nejaké múry aj keď to bolo ťažké, no keď nastal čas ísť do školy, lúčenie bolo ešte ťažšie……Práve sme všetci na stanici King Cross na nástupišti 9 a ¾ a lúčime sa. Ron, Fred, George a Draco už išli do vlaku za Ginny, ktorá sa odmietala z niekym z nás baviť. Ja som sa postupne rozlúčil s každým okrem Síriusa a Remusa, ktorí idú na hrad so mnou a vo vlaku robia stráž.

“Zase odídete?” spýtam sa smutne Charlieho a Billa, keď sa s nimi lúčim.

“Dobre. Myslím, že už sme ťa napínali dosť….” pobozká ma Charlie.

Nechápavo sa naňho pozriem.

“Už ťa neopustíme. Ja som si vybavil preradenie do Gringottbanky na Priečnej ulici,” usmeje sa Bill a dá mi bozk na krk.

“A ja budem vyučovať Starostlivosť o zázračné tvory v Bradaviciach. Chceli sme to ako prekvapenie, tak prosím nikomu o tom nehovor, ale na tvoj smutný výraz sme sa nemohli už ďalej pozerať,” pobozká ma znovu Charlie.

“A bývať budeš s nami v našom byte v Bradaviciach, ktorý sme dostali od riaditeľa. Tvoje veci sú už tam, tak po večeri počkaj Charlieho. Zavedie ťa priamo do bytu,” pobozká ma Bill a odíde do prace.

Charlie sa odmiestni do Bradavic a už teraz mi je úzko. Rémus a Sírius so mnou nastúpia do vlaku. Odídu do kupé pre učiteľov a prefektov a ja odídem za svojimi priateľmi.