XI. Oddychový deň

XI.

Sírius

           Stále nepríjemne šokovaný sa vrátim späť do jedálne. Sadnem si za stôl a s povzdychnutím sa opriem o Severusa, ktorý pije rannú kávu.

“Toto som nepotreboval vidieť,” vezmem Rémusovi z ruky rum, ktorý si išiel naliať do čaju a vypijem ho na ex.

V dome okrem nás troch, Lily, Jamesa a Harryho s Ronom nikto nie je.

“Čo sa stalo?” pozdvihne obočie Rémus, aj keď v očiach sa mu odráža podozrenie.

“Povedzme, že som Harryho s Ronom pristihol pri situácii, pri ktorej som rozhodne nemusel byť svedkom,” uškrniem sa.

“Takže sa mi nezdalo, keď som zacítil pach sexu,” zamračí sa Rémus zamyslene a konečne si sadne k svojmu čaju.

“Nie nezdalo. Harry v noci spomínal, že sa už s Ronom spojil,” odpovie Sev.

“Takže to nebolo prvýkrát?” spýtam sa prekvapene.

“Nie,” pobozká ma Sev.

Nakoniec sa to dalo čakať. Vidieť na Ronovi každý deň, že Harryho miluje viac ako svoj život.

“Sírius, kde sú Harry a Ron?” vojde do kuchyne s úsmevom Lily spolu s Jamesom.

“Sú trochu zaneprázdnení. Prídu neskôr,” odpovie jej pohotovo Severus.

“Aha. Dobre,” nezaujíma sa viac Lily.

James sa tiež nijak nevyjadruje. Príde nám to zvláštne. Už od doby kedy nastúpil Harry do Bradavic sa chovajú zvláštne. Sem tam prejavia nejaký ten záujem a strach, ale väčšinu času sa správajú, ako keby Harry nebol ich syn a prvou prioritou. Našťastie nie som jediný kto si toto ich správanie všimol, ale taktiež sa ich to nikto nechce spýtať.

Neďaleko hraníc Veľkej Británie……. Nad oceánom…..

                Konečne som po dlhých rokoch našiel stopu po mojom stratenom bratovi. S rodičmi ho hľadáme už sedemnásť rokov. V noci keď sa môj malý brat narodil, k nám do kráľovstva vtrhol nejaký starý dedo, ktorý ohrozoval jedno z dračích mláďat. V nestráženom okamihu sa niekam vyparil a keď sme ho o pol hodinu neskôr našli, zistili sme, že uniesol môjho malého brata! Môj ocko bol vyčerpaný z pôrodu, tak sa nemohol brániť a môj otec bol v tom čase na dôležitých obchodných cestách, vyjednávať mier medzi našim národom a ostatnými národmi magických tvorov. Ja som mal vtedy päť rokov a v tej dobe som nedokázal naplno rozvinúť svoju moc. Otec sa domov vrátil až o tri dni neskôr a nesmierne zúril, keď našiel mňa aj ocka vo veľmi zlom stave, ako psychickom tak fyzickom, a nikde nevidel môjho malého brata, ktorý sa mal, podľa správ, čo od nás dostával, už narodiť. Otec držal ocka v náručí celú noc, ktorú zase preplakal ako tie predchádzajúce noci. Tú noc som zostal s nimi a nasledujúce ráno sme rozbehli pátraciu akciu. Ani vo sne by ma nenapadlo hľadať až niekde vo Veľkej Británii, keby som odtiaľ nezacítil ťah mágie môjho malého brata. Už sa mi aj podarilo sa s ním z časti spojiť v snoch, za čo som rád. Ešte mu tak ukázať celú pravdu. Ten starý dedo bude ľutovať, že vzal môjho malého brata od nás, jeho rodiny a z rodnej krajiny Austrálie až niekam do Veľkej Británie!

Dom Potterovcov…….. Harry

                “Mali by sme ísť do sprchy a dole. Po celej noci som dostal hlad,” zasmejem sa stále zadýchane z nášho milovania.

Ron sa tiež ticho zasmeje a pobozká ma.

“Vážne chceš ísť teraz dole? Skôr by som ležal s tebou v posteli po celý deň než zase odídeme na Horu Prekliatých,” hladí ma po chrbte.

“Aj ja by som najradšej bol celý deň s tebou v posteli, ale musíme aj niečo jesť,” usmejem sa a vstanem z postele.

Sčervenám keď zacítim ako zo mňa tečie Ronové semeno, tak za Ronovho smiechu rýchlo odídem do kúpeľne. Vojdem do sprchy a ani sa nenazdám a ucítim za sebou Ronové telo a ruky, ktoré sa mi omotajú okolo pásu.

“Ron prestaň. Potrebujem sa umyť. Ty nie si ten, čo je celý od semena,” poviem s úsmevom.

“Hmm…… Tak keď už nechceš byť celý deň v posteli, tak mi aspoň dovoľ ťa umyť,” zašepká mi do ucha.

Zasmejem sa a otočím sa k nemu čelom. Ruky mu obtočím okolo krku a stiahnem si ho k bozku. Zastónam keď zo mňa začne vymývať jeho semeno. Neverím, že som sa opäť vzrušil!!! Ron ma prestane umývať a vyzdvihne si ma do náruče. Omotám mu nohy okolo pásu a jemne sa oňho začnem trieť.

“Nechcel si sa náhodou umyť a ísť dole na raňajky?” odtiahne sa na chvíľu odo mňa a usmeje sa.

“To áno, ale to neznamená, že ma nemôžeš urobiť!” zavrčím a pritiahne si ho späť k bozku.

Absolútne netuším, čo to do mňa vošlo. Cítim, že aj Ron je vzrušený a tak sa ho snažím dostať cez ten pomyselný okraj. Keď sa urobím tak zacítim, že ani Ron nie je ďaleko za mnou a po chvíli kedy pomaly odoznieva slasť ma Ron opatrne položí na zem sprchového kúta.

“Prepáč. Toto som rozhodne nemal v pláne,” sčervenám a skloním hlavu.

Ron ma chytí pod bradou a nežne ma pobozká.

“V poriadku Harry. Neospravedlňuj sa. Som rád, že si to urobil,” dá mi bozk na rameno.

V tom mi v žalúdku poriadne zaškvŕka. Sčervenám a Ron sa zasmeje.

“Asi by sme sa mali ísť už najesť. Tvoj žalúdok protestuje proti dlhému hladovaniu,” vypne vodu, chytí uterák a začne ma sušiť.

Už oblečení odídeme dole, kde v obývačke nájdeme Rémusa so Síriusom. Mamu a otca nikde nevidím a ani necítim ich prítomnosť v dome.

“Ahoj. Kde sú mama s otcom?” spýtam sa ich a idem si sadnúť k ním.

Ron odišiel do kuchyne nám spraviť niečo na raňajky.

“Odišli na Priečnu. Lily potrebovala nejaké nové knihy. Neviem čo na tých knihách vidí,” povzdychne si Sírius.

“To je celá mama. Lektvary a knihy…. Koho vám to pripomína?” zachychocem sa.

“No hej. Oddýchli ste si?” pozrie sa na mňa s úsmevom Rémus.

Sčervenám, ale súhlasne prikývnem. Vtom do obývačky príde Ron s obloženými chlebmi. Mňam! Sú tu aj tuniakové sendviče! Hneď si jeden vezmem.

“Cítiš sa v poriadku Harry?” zamračí sa Ron a chytí mi čelo, či náhodou nemám teplotu.

“Prečo by som nemal byť v poriadku?” spýtam sa nechápavo.

“Ty tuniakové sendviče nenávidíš. Preto je nám divné, že ich teraz ješ,” odpovie mi Sírius.

“No a? Dostal som na ne chuť,” pokrčím ramenami a ďalej spokojne jem neskoré raňajky.

Opriem sa o Rona, ktorý si sadol pri mňa a tiež raňajkuje. V obývačke zavládlo opäť ticho. Po raňajkách sa rozhodneme si zahrať nejakú kartovú hru, keď na hodinkách nad krbom odbije dvanásta hodina. Ani som nepostrehol ako ten čas letí. Vtedy do obývačky vojde aj Severus. Vyzerá lepšie ako ráno, keď sme sa sem premiestnili.

“Ahoj. Vyspatý?” usmejem sa.

“Celkom. Mal by som sa vrátiť do Bradavic. Mám tam ešte nejakú prácu,” vezme si Severus zo stola silný čierny čaj, ktorý mu priniesol Síriusov škriatok.

“Dnes? A nepočká to aspoň pár dní? Dnes sú Vianoce. Myslel som si, že ich strávime spolu,” pozrie sa naňho prosebne Sírius.

“Fajn, tak to nechám na neskôr,” povzdychne si zmierený s tým, že dnešný deň opäť strávi ničnerobením v našom dome.

Na chvíľku zavriem oči a ani neviem ako, opretý o Rona zaspím. No skôr len pridriemnem. Vnímam, že sa okolo mňa niečo deje, ale môj mozog nevie rozoznať slova a ani vyhodnotiť situáciu, čo sa okolo mňa deje.

Ron

              S miernym úsmevom sledujem Harryho ako spokojne zaspí opretý o moje rameno. Opatrne, aby som ho nezobudil, ho vezmem a presuniem do ľahu, hlavu mu položím na svoje stehno a prikryjem ho dekou. Jemne mu preberám vlasy a zapozerám sa do ohňa v krbe.

“Vážne nie je Harrymu nič?” spýta sa Rémus.

“Chová sa zvláštne už nejaký čas,” prikývne zamyslene Severus.

“Sev, nemôžeš ho skontrolovať? Si predsa vyučený lekúzelník,” pozrie sa na Severusa Sírius prosebne.

Zamračím sa. Môjmu drakovi sa nepáči, že by mal niekto kontrolovať môjho Harryho. Našťastie Severus je dosť chytrý a pozná dračie zákony.

“To bohužiaľ nie je možné. Nemôžem Harryho skontrolovať skôr, než mi to on sám nedovolí. Jeho drak by sa inak mohol stať veľmi útočný,” pokrúti hlavou Severus.

“Nie je tu žiadny spôsob?” spýta sa Sírius prekvapene.

“Bohužiaľ. Jediný spôsob by bol, keby mal Harry za partnera draka alebo ak by mal nejakého pokrvného príbuzného s dračím dedičstvom. Vtedy ten drak môže dať povolenie za Harryho ak by cítil, že je to nutné. Bohužiaľ Ron drak nie je, takže nemôžeme dostať povolenie od nikoho, pretože v rodine nemá pokrvného príbuzného s dračím dedičstvom,” vysvetlí Severus.

Hm…. To som ešte nevedel. Stále sa mám veľa čo učiť. Zamračene sa pozriem na Harryho, ktorý sa v spánku začne nespokojne vrtieť.