XI. (NE)bezpečie

XI.

Harry

                  Zobudím sa na slnečné lúče. Po vyčarovaní Tempus som zistil, že je jedenásť. Dnes ráno som sa cítil skutočne zle. Po hodine strávenej na záchode sa nakoniec Ron zmiloval a išiel na ošetrovňu za pani Pomfreyovou, ktorá ma nechala dnes na izbe. Som jej za to vďačný. Dnes by som kvôli nevoľnosti nič nezvládol. Ani jesť mi nechutí. Ešte hodinu ležím v posteli než sa rozhodnem ísť na obed, aby sa Draco zbytočne nebál kde som. Keď vyjdem von cez portrét Tučnej Lady tak narazím do profesora Snapea. Aspoň to nie je Mcgonagalová.

“Pán Potter. Poďte so mnou,” privrie oči na Tučnú Lady.

Bez komentárov sa za ním rozídem do žalárov. V jednej z tmavých chodieb, kde nás nemôžu ani obrazy počuť sa na mňa otočí.

“Ste v poriadku? Dnes ste sa neukázali na mojej hodine a čo som počul od Draca, tak ani na žiadnej inej v tento deň,” pozrie sa na mňa pozorne.

Povzdychnem si. Mohol som si myslieť, že Draco bude vyšilovať.

“Som v poriadku. Len dneska som sa cítil nesmierne zle, tak som zostal na koľaji. Ron sa zmiloval a išiel k madam Pomfreyovej pre ospravedlnenku, že sa necítim dobre,” vysvetlím.

“Elixír čo som Vám dal Vám nepomáha?” zamračí sa Snape.

“Pomáhal, ale dneska mi z neho bolo viac zle než keď ho neužijem. Niečo sa deje,” pozriem sa naňho.

Ťažko sa opriem o stenu, ako mi opäť príde mdlo. Snape ma podoprie. Podá mi nejaký elixír a ja ho bez otázok vypijem. O pár minút som už v poriadku, tak kúsok ustúpim.

“Lepšie?”

“Oveľa. Ďakujem,” usmejem sa.

“Zdá sa, že vaše dieťa zosilnelo, preto vám predchádzajúci elixír uškodil. Večer príďte za mnou. Dám vám várku nového, silnejšieho elixíru,” povie s pokojom.

“V poriadku. Ďakujem vám za všetko,” prikývnem a šťastne odídem preč.

Teraz som už fakt hladný. Spokojne prídem do Veľkej siene a sadnem si za Chrabromilský stôl. Mám šťastie, že je tu ešte toľko jedla…… Keď nakoniec odchádzam zo siene a Draco je konečne spokojný, že ma vidí tak sa s pokojom v duši odoberiem prejsť popri jazeru. Dnes je skutočne krásny deň…..

Ginny

                 Je už pomaly šesť večer a vonku tma ako vo vreci. Celý deň som čakala na to keď bude správny čas dostať Harryho. Už zajtra je spln, to znamená, že mám na to posledný večer a posledný pokus. Až na to, že Harry sa ešte stále nevrátil z vonku! Od obeda je Merlin vie kde! Všehodžús mi prišiel, tak ako som očakávala, už ráno. Jeden jediný vlas, ktorý som doňho hodila pred pár minútami snáď bude užitočný. Tento plán mi už musí vyjsť! Proste musí!!!! Budeš môj malý otrok Harry Potter! Z môjho rozptýlenia ma prebudia kroky. Zameriam sa na Temnú chodbu. Práve teraz sa tu nikto nenachádza. Všetci sú ponorený do svojich vlastných záležitosti, takže nebudú žiadny svedkovia. Rýchlo vypijem elixír a chvíľu čakám. Škoda, že má trvácnosť len niečo okolo trištvrte hodiny. Silnejší vraj Majster nevie uvariť. Neverím mu zas až toľko, ale tento bude úplne na moje plány stačiť. Onedlho už uvidím na chodbe moju lásku. S uškrnom vyjdem z mojej skrýše a už s úsmevom sa priblížim k zamyslenému Harrymu.

“Ahoj Láska,” usmejem sa.

“Richi? Čo tu robíš? Mal si byť predsa na panstve!” usmeje sa šťastne a objíme ma.

Šialene sa usmejem. To je ono Harry. Som iba tvoja.

Harry

                     Zamyslene sa večer vrátim na hrad. Celý deň som si užil odpočinkom, ale stále cítim nepríjemné magické vibrácie z bruška. Malému sa niečo nepáči a som si istý, že sa má niečo stať. Keď prídem na hrad, je tam veľká tma. Prečo sakra nesvietia žiadne sviečky! Ani pochodne nie sú zapálené. S povzdychom sa vyberiem ďalej tichou temnou chodbou, keď sa za mnou ozve známy hlas, ktorý by som tu absolútne nečakal.

“Ahoj Láska.”

“Richi? Čo tu robíš? Mal si byť predsa na panstve!” šťastne ho objímem.

Mágia okolo môjho brucha a oveľa viac sprieči. Netuším čo to má znamenať. Veď je to predsa môj manžel. Niekde blízko musí byť nebezpečenstvo. Odtiahnem sa od Richiho a šťastne sa naňho usmejem.

“Ako sa majú doma?” spýtam sa a kráčame chodbou ku komnate najvyššej potreby.

Na chvíľu sa mi zdá, že sa zarazí, ale nakoniec to nevnímam, keď mi odpovie.

“Sú v poriadku. Všetko ide ako má.”

“To je dobre. Chýbal si mi,” chytím ho za ruku.

“Aj ty si mi chýbal Harry,” usmeje sa.

Ja sa však zarazím a pozorne si ho prezriem. Prečo mi zrazu hovorí Harry? Nikdy mi predo mnou nepovedal mojim menom. Väčšinou len zelenoočko.

“Deje sa niečo?” spýta sa, zdá sa mi, že dosť nervózne.

“Nie nič,” usmejem sa naňho a zamračene sa pozriem na zem.

Ako by som mohol zistiť, či je to skutočne Richi? Hm…. Musím sa ho spýtať alebo naviesť tému na niečo o čom nevie nikto iný…..Dieťa? Nie. To je riskantná téma…..

“Vieš…. Už dlho som sa chcel spýtať, či by ti nevadilo, keby s nami bývali moji krstný rodičia. Tvoja matka je milá, ale chýba mi moja strana rodiny. A tvoje sídlo je dosť veľké…..” pozriem sa naňho prosebne a zároveň dávam pozor na jeho reakcie.

“Harry, je to moja matka a tvoj krstný otec je jeden vlkolak a druhý utečenec! Takých ľudí nemôžu byť v mojom dome,” odpovie mi zamračene.

Vytrhnem sa tej neznámej osobe z ruky. To rozhodne nie je Richi! Teraz som si na dvesto percent istý!

“Kto si?” zavrčím.

Ani som si nevšimol, že sa už nachádzame v komnate najvyššej potreby.

“Ale Harry… o čom to zase hovoríš? Poď. Pôjdeme do postieľky,” priblíži sa ku mne neznámy so šialeným výrazom v očiach.

“Ty nie si môj manžel!” skríknem a snažím sa vytrhnúť ruku zo zovretia druhej dlane.

“Pusť!” skríknem a odrazu sa objavím priviazaný k posteli.

Došľaka! Ak má byť toto nejaký tvoj dokonalý plán Richi, tak si kurva pohni so záchranou!!!

Na obed toho dňa…… Richard

                 Keď som plánoval tento plán, bohužiaľ mi nedošlo, že Ginevra Weasleyova bude až tak moc aktívna, aby svoj nemožný plán skúsila tak skoro. Práve preto som aj ja musel posunúť plán a tak sa teraz nachádzam na ministerstve mágie pred kanceláriou nového ministra mágie. Zaklopem a vojdem.

“Dobrý deň Lord Marauro. Ako vám môžem pomôcť?” vojdem do kancelárie ministra.

“Dobrý deň pán minister. Chcel by som nahlásiť, že riaditeľ Albus Brumbál zanedbal svoje povinnosti ako magického strážcu a taktiež je nebezpečný pre školu plnú detí. Keď sa tam totižto stane trestný čin, tak namiesto toho aby ho riešil, tak ho zamlčí akoby to nebolo viac než škrabanec,” sadnem si vážne oproti ministrovi.

Našťastie tu je nový a schopný minister a nie pätolízač.

“A kto má byť zanedbané dieťa?” spýta sa a všetko si zapisuje.

“Môj manžel, ktorý sa tento rok dostal do svojho dedičstva tvorov, Harry James Potter,” oznámim.

“Ach…. Tieto informácie sú novinkou,” zamrká na mňa šokovane minister.

“Toho som si vedomý. Škriatkovia z Gringottbanky sa s vami v priebehu dňa spoja a všetko chcú mať na poriadku. Večer si chcem dôjsť pre svojho manžela a bol by som rad, keby sa aj tento prípad vyjasnil,” určím smer cesty.

“Samozrejme Lord Marauro. Môžete sa spoľahnúť,” rozlúči sa so mnou nateraz minister.

Cestou z kancelárie stretnem na chodbách Luciusa Malfoya. Ten mi nenápadne prikývne. Uškrniem sa. Plán “Koniec Voldemorta” je v behu a plán “Zničiť Brumbála” je pri konci. Všetko v poriadku, až na to, že sa malinko zmení poradie plánov. Uškrniem sa. Konečne sloboda Harry.

Brumbál

                   Kde to došľaka je! Veď som ten vlas nechal v tejto krabičke! Je takmer šesť večer a ja som mal začať plánovať na mojom otrokovi! Kde je dočerta ten skurvený vlas!!! Naštvane sa posadím za stôl. Toto nie je koniec! Nemôže byť!!!! Ten vlas tu niekde musí byť!

“Riaditeľ?” započujem klopanie na dvere.

“Vstúpte,” nasadím rýchlo svoju “milú” masku.

“Dobrý večer pán riaditeľ. Je mi ľúto, že Vás vyrušujem, ale chcela som sa spýtať, či viete o mladom Potterovi,” usmeje sa Poppy milo.

To ma zaujíma. Čo vyviedol?

“Čo by som mal vedieť Poppy?” spýtam sa naoko ustarane.

“Dnes za mnou bol pán Weasley, že či môžem ospravedlniť Harryho s vyučovania, lebo sa necíti dobre. Neprišiel osobne na prehliadku, tak som sa chcela spýtať, či o ňom niečo neviete. Aby to náhodou nebolo niečo vážne,” strachuje sa Poppy.

Uškrniem sa. Toto nie je až tak zlý nápad…

“Áno Poppy. Mladý pán Potter má v sebe jeden vírus, ktorý sa musí odstrániť. Bohužiaľ na to budeme musieť zavolať odborníka zo Svätého Munga a ak si pamätám ti tam máš dosť známych, ktorí by to urobili diskrétne. Nechceme predsa zas vyvolať štátny škandál, že je náš spasiteľ chorý,” usmejem sa ustarostnene.

“Isteže riaditeľ! To je vážne. Hneď ho doveďte na ošetrovňu! Zavolám svojmu známemu. Bude tu hneď, aby sme mohli pánovi Potterovi ten vírus odstrániť z tela. My už prídeme na to, čo mu je!” ponáhľa sa Poppy na ošetrovňu.

Uškrniem sa. Ten vlas nakoniec bude k ničomu. Teraz už len nájsť Harryho….