XI. List

XI.

Dumbledore

                   “Riaditeľ Dumbledore. Aké stvorenie ste povolili do tohto turnaja? Oproti ostatným súťažiacim je to nespravodlivé,” zamračí sa na mňa Karkarov.

Všetci ostatní odišli zo stanu a ostali sme tu len z riaditeľmi škôl.

“Bohužiaľ netuším, aké stvorenie Lord Black je. No výber pohára nemôžem ovplyvniť,” pohladím si svoju bradu.

Možno som to nedomyslel. Teraz je okolo neho viac povyku ako by bol normálne.

“Je to temný tvor! To je z jeho mágie a toho čo predviedol tam vonku, úplne jasné!” zakričí naštvane madam Maxime.

“Priatelia, upokojte sa. Myslím, že pre našich študentov to môže byť dobrá výzva. Lord Black sa o súťaž veľmi nezaujíma. Zúčastňuje sa len z dôvodu, že je viazaný magiou pohára. A naši študenti si môžu vyskúšať, aký sú dobrý. Verím však, že Lord Black nie je temný tvor, aspoň nie úplne. Neviem, čo je za tvora v tejto chvíli, ale som si istý, že to zistíme,” usmeje sa na nás riaditeľ Ilvermorny Agilbert Fontaine.

“V poriadku priateľu. Uvidíme kam to pôjde. Koniec koncov, každý máme v súťaží tvora, ktorý je v dedičstve tvora. To sme si mohli všimnúť,” prikývne Karkarov.

Prikývneme a po vyriešení tejto situácie sa riaditelia rozídu k svojim študentom. Harry, čo si zač? Prídem na to a skončíš. Musíš bojovať proti Voldemortovi. Nedovolím, aby sa magický svet dozvedel pravdu!

Harry

               Keď odídem zo stanu nenápadne zamierim do Severusových izieb, kde čakám naňho a na Regulusa. Nemusím čakať dlho, kým sa otvoria dvere a hneď sa ocitnem v Sevovom náručí. Hneď ma vášnivo pobozká, bozk mu opätujem a potom sa hneď ocitnem v rovnakom objatí s bozkom od Regulusa.

“Už nás nikdy takto nedes. Čo si si myslel?! Vieš aký sme mali strach keď si sa priblížil k tomu drakovi a oslobodil ho?” zamračí sa Severus.

“Prepáčte, ale nič mi nehrozilo. Poslal som tú dračicu na moje územie. Bude z nej dobrá strážkyňa,” usmejem sa.

“Takže na hrade bude s nami žiť drak. Dúfam, že nám dá aspoň ingrediencie do elixírov,” usmeje sa zmierene Regulus.

“Samozrejme keď ju pekne poprosíme,” opäť pobozkám Rega.

Spolu sa schúlime na gauči.

“Prečo si to vajce zahodil. Bolo potrebné ako kľúč k druhej úlohe,” prehrabne mi vlasy Sev.

“Po otvorení som sa dozvedel všetko, čo som potreboval. Bola to pieseň vodných ľudí z čierneho jazera. Niečo mi vezmú a ja to za hodinu musím nájsť. Rozumel som im len vďaka môjmu dedičstvu. Ostatní súťažiaci budú musieť dať vajce pod vodu, aby porozumeli odkazu. Ale to je už ich starosť,” povzdychnem si.

“Dúfam, že to Dumbledore bude mať pod kontrolou,” zamračí sa Sev.

“Ja dúfam, že nedá ľuďom z jazera niečo, čo môže rozhnevať nášho druha. To by mohol byť problém,” zamrmlá Reg.

“Na to máme čas. Teraz som ale hladný. Ak ma ospravedlníte, musím ísť do lesa na lov,” postavím sa.

“Môžme sa k tebe pridať, alebo to bude nebezpečné?” spýta sa Sev.

“Môžete ak sa chcete ísť tiež najesť. Môžete obeť uloviť a vyspať krv, tá mi chýbať nebude a ja potom zjem zvyšok našej obete,” usmejem sa.

“Naše prvé rande na love,” pobozká ma na ruku Reg.

Usmejem sa a pobozkám ich. Potom sa spolu všetci rozbehneme do lesa, aby nás nikto nevidel. Ešteže môj tvor dokáže svojou rýchlosťou konkurovať upírom. Po niekoľkých hodinách sa vrátim do spoločenskej miestnosti. Tam na mňa ešte čaká Draco s Blaisom a Theom. Ešte sa chvíľu rozprávame, než o polnoci zalezieme do postelí. Dnes je jeden z tých dní, kedy potrebujem aspoň chvíľu spať a doplniť sily.

                 Čas letí rýchlo. Draco v polovici Novembra konečne napíše svojim rodičom, že je Blaisovím druhom. Ako som očakával jeho rodičia neprotestovali, ale chceli sa cez zimné prázdniny stretnúť s priateľom ich syna. Draco bol nadšený keď mi o tom rozprával. Som zaňho rád. Tiež sa v novembri dozvieme, že sa má konať zimný ples tesne pred odchodom na sviatky. Na tento ples sa mračím. Ako celá škola sa blázni, kvôli prípravam na ples. Dokonca sme dostali aj lekcie tancu. Je to katastrofa. Ja nedokážem viesť a vždy ma McGonagallová spáruje s nejakým dievčaťom! Lenže nikdy nám to nejde, pretože obaja čakáme kto nás bude viesť. Preto som rád, že po večeroch ma Sev a Reg učia tancovať. Je to úžasné. V ich náručí som tak ľahký a nemusím viesť, takže to ide ľahšie, keďže sa riadim ich pohybmi. Keď však príde na to, že ako jeden zo šampiónov budem musieť otvárať ples, takže budem potrebovať partnera, netuším, čo urobím. Regulus nemôže ísť so mnou, pretože je “mŕtvy”. No a Severus dostal výslovný zákaz od riaditeľa. Ten sa totiž dozvedel, že Severus je môj druh, aj keď ešte stále nevie, čo som za stvorenie. Takže mu zakázal ma odprevadiť na ples, ale nie preto, že sme študent a profesor, pretože náš stav druhov je vysoko nad naším stavom študent - profesor, ale preto, že vraj ako profesor má v ten večer mať dozor na plese, čomu by sa nemohol venovať, keby bol môj doprovod. Čo si ten starec ešte vymyslí, na tuším. No takže sme pri probléme, že nemám partnera na ples.

“Možno bude najlepšie ak požiadaš nejaké dievča so Slizolinu,” navrhne Severus.

“To nie. Musel by som viesť,” odfrknem si.

“Tých nadržaných tínedžerov k tebe nepustíme. Sledujem ich každý deň a neprejde chvíľa kedy by na teba túžobne niekto nepozeral,” uškrnie sa Regulus.

“To ani nechcem,” opriem sa unavene o opierku gauča.

Príjemne v tichu sedíme pred krbom v Severusových komnatách. Koho by som mohol pozvať? Nemôžem ísť teda sám? Zamračím sa. Možno by to bolo najlepšie.

“Toto ti prišlo včera do panstva. Nebol čas ti to dať. Sírius to poslal dnes cez letax,” podá mi Severus list, ktorý bol bezpečne uložený na stolíku.

“Ďakujem,” vezmem si list a pozriem sa na obálku.

Na prednej strane je uvedené len moje dedičstvo “Pravý Čistokrvný Zombie”. Keď sa pozriem na pečať tak sa mi v hlave hneď vybaví obraz dominantného Čistokrvného s bielymi vlasmi, ktorého portrét som videl v “galérii” a na ktorého ráme bol rovnaký znak. Rýchlo otvorím list.

[Milý Čistokrvný,

Cítil som v našom spojení tvorov, že sa zrodil nový Čistokrvný. Volám sa Enrico Dela Corzia. Som dominantný Pravý Čistokrvný Zombie. Inklinujem k schopnostiam ľadu, vody a spájam sa s drahokamami kryštálu, Lazuritu a Zafíru. Nepochádza z Anglicka, ale z ďalekých Severných ostrovov kde je 365 dní v roku zima, ľad a sneh.

Píšem Vám trochu neskoro po Vašom dedičstve, bohužiaľ, dlhé storočia som bol pod stázovým kúzlo, hibernáciou ak chcete, ktoré sa zrušilo v momente, kedy sa narodil nový Čistokrvný. Chvíľu mi trvalo, než som dobehol udalosti posledných niekoľkých storočí a dlhšie. Ste ešte len mláďa, preto Vám budem ďalej tykať a budem dúfať, že Ti to nebude prekážať.

Takže v prvom rade by si mal vedieť, že naše dedičstvo je veľmi vzácne odkedy nás čarodejníci začali pred tisícročiami loviť. Zrodilo sa nás čím ďalej tým menej. Sme stvorenia, ktoré sú zrodené z konca. Čiže v čase kedy máme prísť do dedičstva, najprv zomierame. Zistil som si podrobnosti o tvojom dedičstve. Rovnako ako ty, tak aj ja a aj Lady Goldbergová, ktorej obraz si tiež videl v galérii, sme stvorenia neutrality. Znamená to, že nie sme ani svetlé, ani temné tvory, no vždy sa rodíme so svetlou aurou. Až do tvojho dedičstva som si nemyslel, že je možné sa narodiť s temnou aurou.

Ako si sa určite dovtípil, tak si jediný Čistokrvný, ktorý inklinuje k temnote. Oficiálne by som povedal, že si prvý submisívny Temný Pravý Čistokrvný Zombie. Tvoje srdce je tiež oveľa zaliaté svetlom než ostatných Čistokrvných. Čistokrvným sa Temnota a Svetlo v životoch a schopnostiach tesne prelína. U teba sú to dve samostatné entity a tým pádom ich dokážeš využiť obe rovnako, záleží hlavne len na tvojej nálade a pocitoch. To je pre nás všetkých kľúčové. Tiež som skúmal príčinu, prečo si svoje dedičstvo dostal dvojnásobne, ak sa to tak dá povedať. Viedli k tomu okolnosti tvojho zrodu. Ako som vravel, každý Čistokrvný musí zomrieť, aby sa zrodil. No všetci, keď vchádzali do svojho dedičstva, boli sami a zomreli pokojne v spánku. Teba do skorého dedičstva dostali tí muklovia, u ktorých si žil. Zomrel si na následky zranení a mágia sa ťa v poslednej chvíli snažila zachrániť. Si mocnejší než hociktorý Čistokrvný. Dávaj na svoju moc pozor. Ako si sa na vlastnej koži presvedčil pri svojom dedičstve, dokážeš jedinou myšlienkou, jediným pocitom zničiť akry pôdy a milióny životov. Zároveň dokážeš vytvoriť niečo temné ale aj niečo prekrásne k životu.

Ak by si mal nejaké otázky, neváhaj mi napísať. Lady Goldbergovú neoslovuj. Jej stáza stále trvá. Jej stáza je nastavená inak ako moja. Zatiaľ čo moja krajina sa prebrala k životu a ja môžem žiť opäť pokojný život s mojim druhom, keďže sa zrodil mocnejší Čistokrvný než som ja, ju prebudenie ešte len čaká, v čase keď sa zrodí jej druh.

S pozdravom

Enrico Dela Corzia]

Možno by som konečne našiel priateľa, s ktorým by som mal dosť spoločné.

“Kto ti píše?” spýta sa Severus, no do listu mi nepozrie.

Berie moje súkromie vážne, pokiaľ mi nehrozí nebezpečenstvo alebo sa necítim ohrozený.

“Myslím, že som práve narazil na možného priateľa. Ďalší Čistokrvný, ktorý sa prebral z hibernácie aj so svojím územím. Už som vedel o tom, že by mali byť ešte dvaja Čistokrvný, oveľa starší ako ja, ale nevedel som o nich nič iné. Evidentne Enrico si nastavil hibernáciu na prebudenie silnejšieho Čistokrvného ako je on sám, čo som podľa mágie ja aj keď som submisivny a temný. Lady Goldbergová je ešte stále pod stázovým kúzlom, ktoré ju má prebudiť až keď sa zrodí jej dominantný druh, takže od nej ani nemám čakať nejakú odozvu,” vysvetlím svojim druhom a podám im list na prečítanie.

“Nemôžem uveriť, že nie si jediný Čistokrvný,” vyhlási Regulus.

“Vadí ti, že nie si druhom vyhynutého druhu stvorenia?” spýtam sa zmierene.

Nikdy nikomu nestačím. To som už zistil. Len som si myslel, že moji druhovia budú iný.

“Čože!? Nie to rozhodne nie! Si dokonalý a nemenil by som ťa za nič na svete! Len ma prekvapilo, že tvoj druh skutočne nie je vyhynutý ako sme si mysleli. Hadrian si pre všetko a nech ti ktokoľvek hovorí čokoľvek, nikdy sa ťa nevzdám,” chytí ma za bradu Reg a pobozká ma.

Keď sa odomňa odtiahne, otočí ma k sebe Severus.

“S týmto musím súhlasiť. Nikdy si o sebe nemysli, že nestačíš,” pobozká ma aj Severus.

“Milujem vás. A toto možno rieši našu situáciu!” vyskočím z gauča a prejdem k písaciemu stolu.