XI. Dragonisov nový domov

XI.

 ............“Mali by sme ísť dole. Už tam určite všetci budú,” usmeje sa Charlie.............

Harry

                  Prikývnem, aj keď sa trochu zdráham. Ten prefíkaný pohľad sa mi nepáči. Čo zase chystajú?

“Inak Charlie, chcel som sa spýtať, či vieš čo je toto,” ukážem na tetovanie, keď mi chce na novo odviazať ranu.

“To je drak. Prečo si sa dal potetovať?” spýta sa ma Charlie.

“Ty si sa dal potetovať?!” vykríkne Ron.

“To je práve to. NEDAL!! Zbadal som to teraz v kúpeľni. Včera som to tam nemal. Ale myslím, že to má niečo spoločné s Dragonisom. Preto som si myslel, že o tom budeš niečo vedieť,” odpoviem.

“Hm… Nikdy som ten znak nevidel. Ale skúsim o tom niečo nájsť,” sľúbi mi.

“Ďakujem. Inak prečo si sem prišiel? Určite to nie je len kvôli mojím narodeninám,” spýtam sa.

“Hej, to máš pravdu, aj keď som nečakal, že na to prídeš prvý,” usmeje sa cestou dole zo schodov.

“Čože?!” spýtajú sa prekvapene jeho bratia.

“Idem učiť do Bradavic Starostlivosť o zázračne tvory,” uškrnie sa.

“To myslíš vážne? To je super,” povieme naraz.

Vedel som, že Hagrid to moc nezvládol, tak je to možno aj dobre. Viac si už nepovieme, lebo prídeme pred jedáleň. Otvorím dvere a zvnútra sa ozve krik “Všetko najlepšie Harry!!!” zostanem ako obarený stáť na mieste s Dragonisom v rukách a pozerať sa na nich ako na idiotov. Toto je trochu divné.

“Vy ste mi prichystali oslavu?” dostanem zo seba.

Včera jedna oslava s temnou stranou a dnes s tou svetlou druhá. Tak to je podarené. Šestnásť rokov nemám žiadne oslavy a teraz hneď dve.

“Áno. Pozvali sme aj Nevila a prišli dokonca aj ostatní Weasleyovci,” usmeje sa Sírius.

“Ďakujem,” usmejem sa.

“Hej, odkadiaľ máš draka?” spýta sa Sírius, keď si všimne Dragonisa.

“To je Dragonis. Dostal som ho od Charlieho. Nie je úžasný?” spýtam sa s veľkým úsmevom.

“Áno to je,” odpovie Siri.

“Berieš to dosť s pokojom,” pozdvihnem obočie.

“Za posledné dva dni som toho zažil príliš. Snapea, ktorý je celkom milý, unesie ťa Voldemort, ty si na chalanov, dostaneš draka…. Už by som sa nedivil keby si povedal, že Draco Malfoy je dobrý priateľ a že Voldemort nie je vlastne vôbec zlý,” povie sarkasticky Sírius.

Pozerám sa na neho s vyvalenými očami. Potom sa nakloním k Charliemu, Ronovi, Fredovi a Georgeovi a zašeptám.

“Vy ste mu niečo povedali?” spýtam sa ticho.

“Nie,” odpovedia rovnako ticho.

“Ehm...Sírius?” spýtam sa už normálne.

“Hm…” otočí sa na mňa.

“Ty si niečo zjedol? Alebo si na mol už ráno?” spýtam sa a všetci vybuchnú v záchvate smiechu.

“Neboj sa, som absolútne triezvy,” usmeje sa.

Pokrútim hlavou a sadnem si za stôl. Všetko ide dobre. Len mi tú chýba pár ľudí. Fred a George oznámia všetkým a aj Brumbálovi, že by sa chceli vrátiť do siedmeho ročníku. Bolo im to umožnené, ale pod podmienkou, že budú musieť byť zaradený aj keď tam už chodili. To nám hralo do kariet, tak s tým nebol problém. Porozprával som sa s Nevilom a povedal som mu, že keď tu má dnes prespať, že sa s ním potrebujem porozprávať v súkromí. Nakoniec mi rozdajú svoje darčeky. Pani Weasleyová doniesla tortu, ktorá bola krásna, a nakrájala ju. Dala mi prvý kúsok, ale skôr ako som sa zahryzol sa mi v hlave rozoznel cudzí mužský hlas.

‘Nerob to. Tá malá všivavá hus to otrávila,’

‘Kto si?’ zamračím sa.

‘Aran, jeden z tvojich strýkov a posol smrti. Tá Grangerová tú tortu otrávila jedom na potkany. Nikto to nesmie jesť,’ zdesím sa a tanier odhodím až sa rozbije o stenu oproti.

Všetci prestanú robiť to čo robili a pozrú sa na mňa. Cítim, že ma ovládla moja vnútorná sila a že všetci majú mierny strach. Je mi to jedno, hlavne aby nejedli tú tortu. Postavím sa a prejdem k Hermione, ktorá ako jediná tortu odmietla. Cítim jej strach až v kostiach. Je to tak dobrý pocit, keď sa vás nepriateľ bojí. Položím pred ňu tanier s tortou, ktorý som cestou zobral Ronovi, lebo ten jediný, by bol schopný teraz jesť.

“Jedz,” zavrčím až sa niekoľko ľudí okolo strhne.

Hermiona so strachom pokrúti hlavou. “Harry, nechaj ju keď nemá chuť,” povie pani Weasleyová.

“Áno, kamarát. Jej chýba,” povie Ron a keď chce pani Weasleyová odrezať ďalší kus, tak sa mi v ruke objaví nôž, ani neviem odkiaľ, a hodím ho do tej torty.

Tesne minie jej ruky a s menším výkrikom ustúpi pár krokov dozadu.

‘Charlie, choď prosím pre profesora Snapea a nech donesie protijed na jed na potkany,’ pošlem Charliemu myšlienku a ten keď mu to dôjde hneď vystrelí krbom preč.

“Harry, chlapče, čo si tak sadnúť a dať si trochu tej torty?” ozve sa Brumbál.

Ten má teda odvahu sa ozývať.

“Jedz,” zasyčím znovu na Hermionu, ktorej tečú slzy.

Chytím ju pod krkom, a zdvihnem do vzduchu. Je mi jedno, že je o trochu vyššia ako ja. Plamene v krbe sa rozhoria zelenou farbou a vyjdú z nich Charlie so Severusom. Nevšímam si vytreštené pohľady všetkých do posledného a stále syčím na tú hus.

“Takže naposledy, ty krvilačná žiarlivá pijavica! Otrávila si tu tortu jedom na potkany, tak ju tiež zoberieš, je to jasné?! Ja toto trpieť nebudem. Ak chceš zdochnúť, tak ti to rád splním, ale na moju rodinu mi siahať nebudeš. Žer!!!” hodím ju na podlahu a za vlasy ju dotiahnem k tej torte.

S plačom ju začne jesť. Iba sa zle usmejem a spokojne si sadnem na svoju stoličku. Pozriem sa na Seva, ktorý je rovnako šokovaný ako všetci ostatní. Keď sa upokojím, tak sa pozriem po ostatných.

“Jedol niekto tu tortu?” spýtam sa.Všetci ešte stále v šoku pokrútia hlavou. Prikývnem a odídem z jedálne aj s Dragonisom. Severus už bude vedieť čo robiť. Zavriem sa v izbe kde som sám až do obeda. Teda len s Dragonisom. Ostatní dole upratujú ten bordel. Hermiona bola poslaná domov. Poobede, ktorý mi Sírius doniesol hore, na dvere, ktoré prirobil Charlie, len uznanlivo prikývol, sa tu ukázal Nevil. O chvíľu neskôr sa tu ukázali aj chalani a tak som mu všetko vyrozprával. Zase to trvalo veľmi dlho. Povedali sme mu aj to, že do školy prídu nový žiaci a že sa nechám zaradiť znovu na pokyn mojich bratov. Nevil priznal, že mal byť v Bifľomore a že sa ku mne pridá pri zaraďovaní. Na večeru sme už išli dole, kde bola už celkom uvoľnená atmosféra. Po večery Charlie vyčaroval v mojej a Ronovej izbe ešte jednu posteľ a všetko bolo naplánované.

                     Na druhý deň Nevil odišiel k babke. Dragonis trochu vyrástol. Dni sa prevalili do jednej rutiny až prešli dva týždne. Dragonis spával na záhrade za domom, lebo bol príliš veľký. Bol dospelý a meral niečo cez dvadsať metrov. Získal schopnosť živlu vody. Dva týždne po mojich narodeninách keď je Dragonis už dospelý, začne ma to tu nudiť. Hneď ma napadne bláznivý nápad, že sa na Dragonisovi odveziem do Temného sídla, ale to som zamietol lebo neviem kde leží, ale teraz nad tým uvažujem znovu, lebo ma napadlo, z mám náramok, ktorý má tam prenesie. A prinesiem tam aj Dragonisa. Potrebuje väčšie miesto ako je tá záhrada za domom. Ten nápad som prezradil aj Charliemu s Ronom a dvojčatám. Boli tak nadšený, že to dopadlo tak, že pôjdu so mnou. A preto teraz, keď je ešte tma a všetci v dome spia, stojíme na záhrade pri Dragonisovi a chystáme sa premiestniť. Čo má to len napadlo. Povzdychnem si a počkám než sa ma všetci chytia. Ja chytím Draga.

/Domov,/zasyčím heslo.

Premiestnime sa pred brány Temného sídla. Našťastie je ten had tak chytrý, že nás nepremiestnil aj s drakom do vstupnej haly. To by Tom asi nerozdýchal. Nechám Draga vonku a chalanom ukážem, aby ma nasledovali. Je skoro šesť. Tom by mal byť už hore. A ako som vravel, tak aj je. Akurát nám ide oproti. Chalani, ktorí sa do teraz rozhliadali okolo sa zamerali na Toma. Ani v najmenšom netušia kto to je. Ja sa usmejem a asi z nejakého impulzu mu skočím okolo krku. Zľaknem sa, že má odstrčí ale on si ma pritiahne bližšie k sebe.

/Chýbal ssssi mi. Ssssi v poriadku? Mal ssssom o teba sssstrach. Ssseverus mi povedal o tom jede ssss. Sssprostá humusssáčka. Vraj ssssi im nahnal pekný sssstrach. Sss,/spýta sa ma zatiaľ čo má jemne položí na zem.

/Ssssom v poriadku. Áno ssss tým jedom mal pravdu. Užšš nie je moja priateľka. Ssss. Aj ty ssssi mi chýbal. Priniessssol ssssom Dragonisssa. To je ten drak od Charlieho. A ich ssssom priviedol tiežššš. Oni ssssú pravý priatelia. Aj Nevil. Pracujem na Sssíriusovi ssss Remussssom,/usmejem sa.

/Áno. Niečo také som počul,/zasyčí na mňa a potom sa pozrie na chalanov, ktorý treštia oči.

“Vítam vás na Riddle Manor alias v Temnom sídle,” usmeje sa ironicky Tom.

“Dobrý. Vy ste Lord Voldemort?” spýta sa George.

Vybuchnem v záchvate smiechu. Tak toto bolo podarené.

“Hovorte mi Tom,” vidím ako sa mykajú kútiky úst aj Tomovi.

“Dobre. Ja som Charlie, toto je môj najmladší brat Ron a toto sú dvojčatá Fred a George,” predstaví ich Charlie.

“Rád vás konečne spoznávam. Niečo som už o vás počul. Dúfam, že sa pri zaraďovaní tento raz dostanete do Slizolinu,” uškrnie sa Tom.

“Hej! To ti Severus vyzradil už aj toto!?” zdesím sa.

“O tebe mi dáva informácie vždy keď ťa čo i len uvidí. Ostatok sa tam len nejako prikmotril,” pokrčí ramenami Tom.

Skepticky sa naňho pozerám.

“Nie ste hladný? Určite ste ešte neraňajkovali. Poďte. Inak nechali ste nejaký list?” vedie nás Tom do jedálne, kde nám škriatkovia pripravili raňajky.

“Áno. Že sme išli s Charliem na nákupy na Priečnu ulicu. Aby nás nečakali do zajtrajšieho večera. Mám tej stiesnenej barabizny dosť. Celý život som bol zavretý cez leto buď v prístenku alebo v mojej izbe. Ten dom nie je o nič lepší. Rozdiel je len v tom, že sa tam tlačí viac ľudí a nie iba ja. Tu mám aspoň viac priestoru a voľnosti,” usmejem sa a začnem raňajkovať.

Raňajky prebehnú celkom v tichosti. Neskôr cez deň sa zabávame nad rôznymi vecami. Charlie s Tomom riešia, že či nechce byť jedným z jeho špehov v Ráde, lebo predsa mu len budú veriť viac ako Severusovi. Nakoniec sme to vyriešili tak, že my budeme špióni medzi študentmi a Charlie v Ráde. Celý deň nám ubehol rýchlo. Večer dal Tom chalanom tri izby na treťom poschodí. Fred s Georgeom si vydobyli mať izbu spolu. Už dlhú dobu mám pocit, že tí dvaja spolu niečo majú. Tom mi chcel dať jeho izbu, ale ja som nechcel, aby zase išiel do inej izby, len kvôli mne.

“Harry, nebudem sa s tebou hádať. Choď spať do mojej izby,” zamračí sa Tom vo dverách.

“Už sa so mnou hádaš. A toto je tvoja izba. Budeš tu spať ty!” založím si ruky na hrudi.

“Ty sa potrebuješ vyspať. Ja idem do vedľajšej izby,” nedá sa odbiť Tom.

“Tak prečo tu nezostaneme obaja? Tá posteľ je dosť veľká,” poviem naštvane a až potom mi dôjde čo som to vypustil z huby.

Ale prekvapivo mi tá predstava nie je nepríjemná. Hm...ja a on v jednej posteli…. Ach! Na čo to myslím? Zdesím sa.

“Myslíš to vážne?” spýta sa s…. nádejou v hlase??!

“Áno,” zašeptám a zahryznem sa do pery.

Keď sa Tom osprchuje, tak idem do kúpeľne ja. Rana na bruchu je skoro preč. Už ju neobväzujem. Do konca prázdnin mi tam nezostane ani jazva. Sprchovanie mi zaberie o chvíľu dlhšie ako Tomovi, lebo ma zradí vlastné telo. Je otrava byť pubetiak. Keď sa vrátim do izby, tak Tom ešte nespí. Dôjde mi, že čakal na mňa. Sčervenám. Len dúfam nepočul čo som robil v kúpeľni. Ešte stále trochu červený zaleziem pod paplón a otočím sa mu chrbtom. O chvíľu ma chytí okolo pasu a pritiahne k sebe. Vydýchnem a uvoľním sa. Je to tak príjemné. O chvíľu neskôr už spím.