XI. Chrabromilov Chrám a Návrat

XI.

Ron

              “Vstávaj!” zatrasie mnou niekto.

Trhnutím sa posadím. Komu tu pre Merlina šibe?!!! Pozriem sa na muža, ktorý sa smeje ako idiot.

“Kto sakra si a kde to sme?!!” skríknem nasrane.

Neznášam keď ma niekto takto zobudí. Zvlášť keď som tehotný.

“No tak pokoj. Ako môj dedič by si mal mať oveľa radšej srandu a vtipy,” uškrnie sa.

“Takže už ma straší aj Richard Chrabromil? Akoby nestačili tie dve pred tým,” povzdychnem si ticho.

“Čo si vravel?” spýta sa nevinne Richard.

“Že ako môže niekto bývať v izbe ako je táto? To už je aj na mňa prehnané!” pozriem sa znechutene po izbe, ktorá je celá v červenej a zlatej farbe a všade nejaké mašličky a čačky mačky.

“Vyzerá to tu ako u nejakej baby!” znechutene sa postavím a s predtuchou, že vojsť do kúpeľne nebude asi najlepší nápad odídem z izby na chodbu.

Richard ma hneď následuje.

“Kde to teda sme?” spýtam sa znovu.

“V Chrabromilovom Chráme uprostred Magickej púšte. Je to veľká hora na Magickej púšti. Nikto sa sem nedostane bez tvojho povolenia. Toto miesto patrí teraz tebe,” ukáže rukou na tropické záhrady, ktoré je vidieť z okna.

Prúdi tu len malý potôčik a všade sú palmy a nejaké tie rastliny. Výhľad je úžasný. Všade okolo len púšť a slnko, ktoré osvetľuje túto krajinu. Je tu pokoj a veľmi príjemné ticho. Na nádvorí a aj ďalej po chodbe sú vytesané sochy levov, gryphonov, fenixov a iných ohnivých zvierat.

“Takmer nikdy tu neprší a po celý rok je tu teplo. Preto je tento Chrám útočiskom pre Gryphonov a Fenixov. Zväčšia sa zdržiavajú na samostatnej piesočnej lúke, ktorá je na opačnej strane chrámu,” vysvetlí mi Richard.

Pousmejem sa. Je to tu úžasné. Ale stále mi niečo nedochádza.

“Ako som sa sem, ale dostal?” spýtam sa.

“Si tu len ako astrálny cestovateľ. Preto ma môžeš vidieť a hovoriť so mnou. Tvoje telo leží už vyše týždňa na ošetrovni v Bradaviciach v kóme. Harry je v Slizolinovom opátstve so Salazarom. Keď ste sa obaja dotkli Marcusa, tak nastal skrat vo vašej mágii a Marcusa ste poslali v čase. Našťastie ste ho úplnou náhodou dostali tam, kam sa dostať mal, takže teraz sa musíte naspäť dostať len vy dvaja……. Ron urob to čo najskôr, pretože už zajtra môže byť neskoro,” povie mi a všetko sa rozplynie.

Prebudím sa, keď spadnem z postele. Au. Tá posteľ je pekne vysoká. Pohľadím si bruško, kde cítim nesmierné množstvo mágie. Môj maličký.

“Ron?” ozve sa tichý šepot.

Vyškriabem sa na posteľ a pozriem sa na Harryho. Zároveň zistím, že sme na ošetrovni sami.

“Si v poriadku?” spýta sa už normálne.

“Asi áno,” ľahnem si.

“Chrabromil?” spýta sa chápavo.

“Hej. A ty podľa všetkého Slizolin,” pozriem sa na jeho strhaný výraz.

“Presne. Som viac unavený, než keby som tam išiel osobne. Ale opátstvo je vážne pekné. Raz ťa tam musím zobrať,” zívne.

“A ja ťa zase vezmem do Chrámu….. Poď. Nemôžeš teraz spať. Musíme sa ísť rozlúčiť. Ak sa nevrátime teraz, tak už na to nebudeme mať možno príležitosť,” vytiahnem ho z postele.

“Možno by sme nemali ísť za chalanmi. Nedokázal by som odísť,” povzdychne si.

“Je noc. Budú spať. Nemusia vedieť, že sme za nimi boli. Potom pôjdeme za Brumbálom,” pozriem sa z okna.

S povzdychom súhlasí. Nepozorovane sa vytratíme z ošetrovne. Tichými chodbami sa dostaneme až do klubovne Slizolinu. Harry si zbalí veci a ja sa ticho rozlúčim so Sevom. Potom sa to celé opakuje v Chrabromile. Harry sa lúči a ja si balím veci. Nakoniec prídeme až pred riaditeľnu. Vyzerá to tak, že nás Riaditeľ čaká. Keď vojdeme do riaditeľne, tak Brumbál sedí za stolom.

“Je čas sa vrátiť?” spýta sa s úsmevom.

“Áno. Prosím, dáte toto našim partnerom?” podá mu dva listy Harry.

Jeden je pre Severusa a druhý pre Rémusa so Síriom.

“Iste….. Pán Potter a Pán Weasly, veľa šťastia,” usmeje sa riaditeľ.

S úsmevom sa rozlúčime a odídeme von z hradu.

“Ako vieš, že to bude fungovať?” spýta sa Harry cestou.

“Neviem. Musíme to skúsiť,” pousmejem sa.

Ma nádvorí sa k nám pridajú aj naši Strážci. Akurát včas. Chytíme sa chytíme za ruky, druhou rukou chytíme strážcov okolo krku a ja sa pokúsim dostať hlbšie do svojej mágie. Nakoniec sa mi to podarí a obaja zmizneme v jasnom záblesku. Nezostane po nás žiadna spomienka, nič, čo by dokazovalo, že sme tu boli. Jediné, čo naši partneri ráno zistia je, že ochrany sa oveľa viac oslabili, ošetrovňa je prázdna, bez známok toho, že by tam ešte pred pár hodinami niekto ležal a naše veci sú preč…..

…….. Návrat……

Ron

                        Vidím všade okolo seba len plamene. Harryho som stratil niekde cestou. Dosť sa zlaknem, keď vypadnem z plameňov a dopadnem na tvrdú zem. Započujem mnohonásobné zalapanie po dychu, medzi ktorými sú aj mierne výkriky. Klaknem si na zem a chytím sa za hlavu, do ktorej som sa udrel. O telo sa mi obtrie mohutné telo Nighta. Otvorím oči a zistím, že som vo veľkej sieni, ktorá je plná žiakov. Tak toto sa mi moc nepodarilo. No aspoň som vo svojej dobe. Uvidím známe tváre v rade študentov a vďaka tomu zistím, v ktorom sú roku. Je začiatok školského roka, takže som bol preč presne rok. Hm. To sa mi zas niečo podarilo…. Ešte prísť na to, kde je Harry.

“Ron?” ozve sa pri mne známy hlas.

“Charlie?” pozriem sa hore a pomôže mi postaviť sa.

“Si v poriadku? Čo to máš na sebe?” spýta sa a prezrie si ma.

“Zmenil si sa,” usmeje sa.

Všimnem si, že mám na sebe červeno-čierny plášť s plameňmi, zapnutý na niekoľko gombíkov. Je to klasický bojový odev Chrabromilského rodu. Pozriem sa za učiteľský stôl. Marcus sa na mňa usmeje a zakýva mi.

“Vidím, že sa k tebe Marcus dostal celý,” pozriem sa na brata.

“Kde je Harry?” spýta sa.

“Neviem……” oči mi padnú na Severusa, ktorý aj s ostatnými členmi profesorského zboru stojí v pozore.

Night stojí tesne pri mne. Pozriem sa na Múdry klobúk, ktorý ma šťastne sleduje. Prídem bližšie k nemu.

“Vieš kde je? Prosím povedz mi, že som ho opäť neposlal do iného času,” spýtam sa zúfalo.

“Nemajte strach Princ Chrabromil, Princ Slizolin je v bezpečí, nespravil ste žiaden omyl. Princ Slizolinu a dedič múdrejší než sám mesiac je v lese kde údolie je skryté, každú noc tam les horí a kaštieľ sa do tmy norí. Nehľadajte na púšti, kde na Hore Chrám stojí, tam je sídlo Vaše pane, ale cestu ukáže jedno z nádvorí. Aj tu máte miesto svoje, to miesto vám ukáže smer, ktorým sa máte dať, aby ste nespadli do hadích hier. Choďte tam kde Vám slnko káže, mesiac Vám cestu ukáže a hviezdy povedú vás na ceste nebezpečnej až k Slizolinovmu opátstvu, kde Princ zranený pod dohľadom lesa spí….. Dajte si pozor na tejto ceste, mágia vám pomôže vždy, kedy budete na konci síl, ale nepadnite za obeť, po ktorej túži tisíc víl. Ste dedičom života, tak nemajte strach, vy cítite kedy sa Princ obráti v prach,” odpovie mi klobúk.

Hneď si uvedomím kde je. Privolám si k sebe Chrabromilský meč.

“Chceš ísť so mnou, alebo sa tu budeš nudiť,” pozriem sa na klobúk a meč si priviažem k pasu.

Night vybehne zo siene.

“Kam zase bežíš?!” zakričím za ním.

Povzdychnem si a pretočím oči.

“Bude mi cťou Vás sprevádzať,” odpovie klobúk.

“Fajn. Tak ideme. Ešte musíme nájsť toho neposedného leva,” chytím klobúk a vydám sa na cestu.

“Ron počkaj,” zastaví ma Marcus.

Otočím sa. Vidím, že Severus by niečo rád povedal a aj Sírius s Remom, ale sú ticho a len ma sledujú.

“Ideme s tebou,” postaví sa Marcus a prejde dopredu.

Všimnem si, alebo skôr vycítim, že je Marcus taktiež tehotný. Usmejem sa.

“Vieš, že ti to nedovolím, si tehotný,” pokrútim hlavou.

“Ako to vieš?” spýta sa Sírius.

“Cítim to,” uškrniem sa.

Otočím sa, že pôjdem, ale Marcus ma opäť zastaví.

“Asi zabúdaš, že aj ty si tehotný,” odfrkne si.

Započujem niekoľko zalapaní po dychu.

“A ty asi zabúdaš, že moja mágia chráni moje dieťa,” odpoviem.

V tom sa v dverách objaví čierny jednorožec s krídlami, so zlatou hrívou, zlatým postojom,sedlom, kopytami a aj zlatou bojovou zbrojou na krídlach, hlave, nohách a zapletený chvost. Po boku mu ide Night, posadí sa Alicornovi pri predné kopyta a zívne. Zacuká mi obočie. To si snáď robia srandu.

“Tvoj Strážca je chytrý. Jednorožci, Pegasi a Alicorni sa do Slizolinovho opátstva dostanú veľmi rýchlo a bez komplikácií. To budeme do zajtra späť,” zasmeje sa klobúk.

Pretočím oči.

“Si nejaký ukecaný, nezdá sa ti?” spýtam sa klobúku a vysadnem si na čierneho Alicorna.

Ten sa rozbehne von. Night utiekol do lesa, kde na mňa počká. Nepôjde s nami. Teda aspoň dúfam. Ale pri ňom nikdy neviem, či si to nerozmyslí. Možno nakoniec pôjde za nami lesom. Alicorn vzlietol a stratili sme sa medzi mrakmi….