X. Turnaj

X.

Harry

Konečne je sobota a ja sa môžem v Rokville stretnúť s Regom. Pod neviditeľným plášťom sa dostanem k Prasačej hlave. Dole je už Severus a keď zacíti moju ruku na ramene vydá sa hore schodmi do rezervovanej izby. Vojdem dnu a zložím si plášť. Všimnem si, že Regulus tu už je a čaká nás pred zapáleným krbom. Usmejem sa. Je tu útulne. Prejdem k nemu a sadnem si mu do lona.

"Ahoj zlatíčko," usmeje sa a pobozká ma.

Šťastne ho objímem okolo krku a pritiahnem sa k nemu bližšie. Sev si sadne vedľa nás.

"Mali by sme sa najprv porozprávať o tom, čo sa stalo včera," preruší nás.

Odtrhneme sa od seba a ja sa pohodlne opriem na gauči medzi nimi.

"Čo sa stalo?" spýta sa Reg vážne.

"Niekto hodil Harryho meno do Ohnivého pohára. Bol vybraný ako Rokfortský šampión," prehrábne mi Severus vlasy.

"Bol to Dumbledore," odmávnem to rukou.

"Fajn. Je rozhodnuté. Vraciam sa s vami na Rokfort," zavrčí Regulus.

Vystrašene sa naňho pozriem.

"Tak to ani náhodou! Si mŕtvy. Nebudem riskovať, že ťa niekto uvidí!" rozzúrim sa a otočím sa k nemu celým telom.

"V tomto súhlasím s Harrym. Si nerozumný!" chytí ma Sev okolo pásu.

"Nikto nebude vedieť, že som to ja. Mal som dosť času so Síriusom. Naučil ma byť animágom. Celý čas ostanem s Hadrianom a nikto to nebude vedieť," uškrnie sa.

"Stal si sa animágom?" spýtam sa ticho.

"Áno," prikývne Regulus.

Naštvane zavrčím a vezmem najbližší vankúš.

"Ty idiot a to si nemohol počkať, kým sa o to budeme môcť pokúsiť aj ja a Severus?!" začnem ho biť vankúšom.

Severus mi onedlho vankúš vezme.

"Aj keď sa na to dobre pozerá, nechceme, aby Regulus zomrel na ubitie vankúšom. Sám by som ťa nezvládol," uškrnie sa Sev.

"Och aké milé od teba," uškrnie sa Reg zo zeme.

Pretočím oči.

"Nemaj strach. Naučíme sa to spolu, keď nás Reg nepočkal," zašepká mi Sev do ucha.

Usmejem sa.

"Tak na čo sa meníš?" spýtam sa s povzdychom, ale úsmevom na tvári.

Reg vie, že som to nemyslel vážne. Reg sa postaví a premení sa na zlatú kobru.

*Krásný,* zašepkám v Parselčine.

*Ďakujem,* zasyčí späť.

Vezmem ho do rúk a on sa mi obtočí okolo zápästia.

"Toto by mohlo fungovať," usmeje sa Severus.

Reg mi cez ruku prelezie pod rukávom hábitu až na krk.

*Severus ťa pohrýzol?!* vystrčí hlavu z môjho goliera.

*Áno. Dnes som to chcel ponúknuť aj tebe, aby ste si zvykali na môj jed. Ale nemôžeš piť veľa,* sčervenám.

Ani sa nenazdám a vedľa mňa opäť sedí Regulus, ktorý ma teraz drží okolo pásu a líže mi krk. Prekvapene vzdychnem a opriem sa chrbtom o Severusa, ktorý ma tiež pevne drží zozadu okolo pása.

"Reggie, opatrne," zavrčí Sev.

Zasmejem sa. Jeho nemal kto krotiť. Reg sa mi zahryzol na druhej strane krku než Sev. Opäť mnou prešla vlna rozkoše. Tentokrát si ma ale Sev pritiahol k bozku. Bolo to intenzívnejšie ako naposledy. Reg je určite divokejší ako Sev. Cítim, ako mi Reg blúdi rukami po stehnách až k zadku, kde jeho ruky ostanú a pritiahne si ma ešte bližšie k svojmu telu. Severus ma tiež nepustí. Onedlho mnou prejde môj prvý orgazmus a v rovnakom čase sa Reg na mne prestane kŕmiť. Omámene ležím na Severusovi a Regulus sa skláňa nado mnou.

"Si v poriadku? Asi som to prehnal," posadí sa opatrne Reg.

"Som v poriadku. Bolo to viac ako som čakal, ale nesťažujem sa," usmejem sa zadýchane a tiež sa posadím.

Zvyšok dňa trávime v pokojnej atmosfére a nemienime myslieť na nadchádzajúce dni. Jediný rozdiel, keď opustíme Prasačiu hlavu, je v tom, že sa Reg vracia na hrad spolu s nami vo svojej podobe kobry, ktorá je obtočená okolo môjho zápästia.

Prvá úloha sú Draci. Výborne. Dozvedel som sa tovďaka Regulusovi, ktorý bol sliediť v lese. Počul od Hagrida, že sa v lese niečo deje, tak to samozrejme musel ísť preskúmať vo svojej novej podobe. Vrátil sa o pár hodín a rozprával mi o štyroch drakoch v lese. Teraz zistiť ako ísť proti drakovi. Počas môjho pátrania som našiel v jednej starej knihe o drakoch poznámku, že majú rešpekt pred jediným stvorením. Môžete hádať akým. Pretočím oči nad mojim prašteným šťastím. Neskutočné. Keby som chcel, tak také šťastie nemám! Úloha sa rýchlo blíži a cítim, že každý na hrade je vzrušení, ale aj vystresovaní.

*Je vtipné sa môcť opäť túlať po hrade. Dumbledore zabezpečil, aby si ty v náhodnom výbere drakov dostal ty toho najhoršieho. Aj krotitelia z neho majú rešpekt. Dávaj si prosím pozor,* zasyčí Reg na mojej ruke.

*Nemaj strach. Všetko bude v poriadku. Prosím ťa hlavne ostaň so Severusom, nech sa ti náhodou niečo nestane,* pohladím ho po malej hlave.

*Toho sa báť nemusíš. Ja nebudem ten, čo má čeliť drakovi,* syčí naštvane.

Usmejem sa. Je pekné, keď sa o mňa niekto stará. Je to zmena........... Nastal deň prvej úlohy. Regulusa som nechal so Severusom. Po raňajkách sa celá škola vydala do provizórnej arény. V stane pre súťažiacich sme si všetci šampióni, pod dohľadom ministra a riaditeľov škôl, vybrali jedného draka, proti ktorému budeme stáť. Vedel som akého draka dostanem ja, tak som aspoň nebol šokovaný narozdiel od druhých. Zaznel klaksón a do arény išiel prvý súťažiaci. Ja som mal prísť na rad ako posledný, keďže som najmladší. Preto som sa rozhodol relaxovať, meditovať a dostať na povrch čo najviac moci, ktorá vo mne drieme bez toho, aby som sa premenil pred celou školou. Dnes mám na sebe len krátke nohavice z dračej kože a jednoduché čierne obtiahnuté tričko bez rukávov. Po vyše hodine som sa konečne dostal na rad ja. A zostal som nejaký hladný. Zamračím sa zamyslene. Do arény som vošiel za hrobového ticha. Sem tam sa ozve pár vzdychov nakoľko nemám kapucňu a teda vlasy mi na slnku žiaria ametystami, ktoré sú súčasťou mojich prameňov. Predomnou uvidím veľkého draka, ktorý je presnou kópiou toho malého, čo som si vytiahol. Neviem, či sa mi to len zdá, ale akoby sa tomu drakovi rozšírili oči strachom.

*Neubližuj mi! Mám mladé, o ktoré sa musím starať,* začne ten drak skučať.

*Nemaj strach. Nie som tu, aby som ti ublížil,* s povzdychom si sadnem na jeden kameň.

*Prečo si potom tu Čistokrvný? Si temnejší, než nám bolo výpravané po stáročia. Si krásny poklad,* výfukne drak už uvoľnene.

Sčervenám.

*Ďakujem. Dúfam, že budem pokladom pre svojich druhov. Teraz ale máme iné veci na riešenie. Ako sa ti páči v rezervácii?* spýtam sa keď si všimnem nejaké staré jazvy na chrbte dračice.

*Nie je to miesto pre vychovanie mláďat. Držíme sa ďalej od krotitelov, ale akoby to nestačilo. Stále od nás niečo chcú, šupiny, krv a podobne. Dali by sme im to dobrovoľne, ale keďže nám nerozumejú, nevieme ich zastaviť v ublížení našich druhov a detí,* vydýchne naštvane jemný plameň.

*Keby som ti ponúkol žiť na mojom území, prijala by si? Ale nesmieš sa ukázať ľuďom a lietať len vysoko na oblohe v prípade lovu,* pohladím ju po veľkom nose.

*To by bolo krásne,* prikývne.

*Tak uvoľním tvoj reťaz a leť. Tvoje mláďatá a druha tam premiestni samá mágia,* usmejem sa.

*Tak cítiš, že tieto atrapy nie sú moje vajíčka. Ale nemôžem ti ani tie dať zadarmo. Čo mi za to ponúkneš?* otočí hlavu na vajcia.

Zasmejem sa.

*Tvoja sloboda ti nestačí?*

*Stačí samozrejme, ale ako mám v tak veľkom svete ochránit svoju rodinu?* postaví sa vysoko.

*Dobre teda. Skloň sa ku mne. Budeš cítiť len mierne teplo,* chytím dračicu za hlavu a obaja zavrieme oči.

Nechám prúdiť svoju mágiu do draka, ktorý sa mi začne meniť pod rukami. Šupiny sú tvrdšie, ešte viac odolnejšie a menia sa na čierno fialové. Oheň, ktorému dračica vládne sa zmení na čierny. Reťaz, ktorý držal dračicu sa rozpadol, ako všetko minulé v mojej krajine. Z tribún počujem len krik a svojou magiou cítim, ako do arény vbehli dračí krotitelia. Kúzla, ktoré sa ale snažia použiť, sklznu neškodné dole po dračích šupinách. Pustím dračicu a tá z revom odletí. Nakoniec si vezmem vajce a otvorím ho. Ozve sa neskutočný škrekot a všetci si zakryjú uši. Ale ja rozumiem každému slovu morských ľudí z čierneho jazera. Niečo mne cenné chcú vziať? Len nech si to skúsia. Zabijem ich. Zavriem vajce a odhodím ho.

Spokojne odídem z arény. Ani nečakám na výsledky. Celý súboj je len fraška. Prídem naspäť do stanu kde sú ostatní šampióni a o chvíľu dnu pribehnú aj riaditelia a veliteľ krotitelov.

"Čo to malo znamenať Harry James Potter!" zakričí zúrivý Dumbledore.

"Som Lord Black, prípadne keď tak veľmi chcete Lord Potter Black, no a ak tak moc chcete použiť moje celé meno, tak je to Lord Hadrian Opherion Riddle - Black Potter. A rozhodne by som ocenil pokojnejší výstup. Nie som Váš priateľ," odpoviem ľadovo.

Moja mágia zapĺňa miestnosť a všetci sa stiahnu.

"Lord Black. Vypustil ste veľmi nebezpečného draka medzi ľudí a z nejakého dôvodu ste ho spravil viac nebezpečným," povie pokojnejšie krotitel.

"O to nemusíte mať obavy. Dračicu som napojil na moju mágiu. Práve teraz je na mojom území a pozná pravidlá. Dal som jej možnosť tejto slobody po tom, čo sa zverila ako hrozne sa správate k drakom vo vašej rezervácii keď od nich niečo chcete a nerozumiete ako ich o to požiadať. Dračica je v bezpečí. Nikto ju neuvidí a nikomu neublíži," odpoviem pokojne.

"V poriadku. Budem vám veriť, ale len preto, že ste evidentne tvor a rozumiete drakom," prikývne krotitel a odíde zo stanu.

Tiež sa otočím na päte a opustí stan.