X. Ticho pred búrkou

X.

Harry

             Tesne pred polnocou sa s Ronom prebudíme a hneď sa ideme odmiestniť na Horu Prekliatých. Premiestnime sa priamo za moju jaskyňu, aby naši priatelia nevideli Rona. Keď nastane čas premeny, tak odídem za Charliem a ostatnými zatiaľ čo Ron sa už premení na draka a vyletí na vrch mojej hory. Aké šťastie, že ako Drahokamový drak dostal taktiež schopnosť meniť sa svojvoľne. To nám iba hrá do karát. Keď prídem k ostatným, tak našťastie už medzi nami nevládne dusná atmosféra ako včera. Avšak stále na sebe cítim ich zaujaté pohľady, ale nič nepovedia kým sa nepremeníme.

“Harry……” ozve sa neisto Neville.

Otočím sa naňho.

“Áno?” usmejem sa dračím úsmevom.

“Spal si s Ronom?” spýta sa namiesto neistého Nevilla Charlie.

Zamračím sa. Ako to sakra vie?! V hlave rozmýšľam ako to môže vedieť a nemusím sa tým zaoberať dlho. Zabudol som sa osprchovať, čím som na sebe, aj v sebe, nechal množstvo Ronových tekutín. Prisahám, že keby som nebol drak tak som červený ako paprika! Našťastie sa nepribližuju k Ronovi v jeho dračej podobe. To by hneď všetko vyšlo najavo.

“Myslím si, že to nie je vaša vec,” odvrátim hlavu.

“Máš pravdu, ale bohužiaľ sa to nedá prehliadnuť. Dúfam, že ten Rubínový drak, nebude robiť problémy,” drgne do mňa Charlie.

“Prečo by mal robiť problémy?” nechápem.

Áno, možno som kráľ drakov, ale ani ja nemusím vedieť všetko! Zvlášť keď ešte nie som ani dospelý!

“Keď si na sebe nechal Ronov pach po vašom spojení, tak všetci draci budú vedieť, že si našiel svojho druha len podľa tvojej vône. Ten Rubínový drak by však mohol robiť problémy a chcieť s Ronom o teba bojovať,” povzdychne si Charlie.

Uškrniem sa. Len tá predstava, že by Ron bojoval sám proti sebe….. Je to smiešne. Ale aj tak nejak nechápem, prečo by Rubínový drak, keby to nebol Ron, bojoval proti môjmu vyvolenému.

“Ale prečo by mali bojovať?”

“Pretože ty možno popieraš, že Rona nepodvádzaš, ale všetci tu vidíme ako sa okolo teba chová ten drak,” zamračí sa Severus na Rubínového draka, ktorý sa “vyhrieva” v mesačnom svite na vrchu mojej skaly.

Ach. Iste. To mi už dáva zmysel. O to zábavnejšie je, že by mal Ron žiarliť sám na seba. Je zábavné sledovať ich nevedomosť.

“Dobre. To teraz neriešte. Dnešná noc bude veľmi pekná. Možno by ste sa chceli pripojiť k našim priateľom. Verím, že si máte po dlhej dobe čo povedať,” usmejem sa na mojich priateľov a krídlom naznačím, aby išli za svojimi priateľmi drakmi, o ktorých sme už dlho nezavadili ani pohľadom.

Pritom viem, že majú medzi mojou kolóniou aj iných priateľov, ktorých taktiež poznajú už dlhé roky. Nehovorím, že ja týchto drakov nepoznám. Práve naopak. Bavím sa so všetkými v rovnakej miere, ale že by som ich chcel nazvať priateľmi, ako nazývam svojich blízkych, tak to nehrozí. Amazon s Mikeom sú zase kapitola sama o sebe. Oni mi zachránili život…. Popri takýmto myšlienkam sa ani neviem ako dostanem až Ronovi, ktorý ma ostražito sleduje. Keď pri ňom pristanem, hneď si ľahnem k jeho boku a nechám sa ním oňuchať.

“Netušil som, že ma z teba bude až tak cítiť. Moja vôňa prekrýva tu tvoju. Keby som to vedel, tak…..” začne mlieť piate cez deviate Ron.

Drgnem doňho hlavou, aby prestal a zameral sa na mňa.

“Ron pokoj. Nehnevám sa na teba. Som šťastný, že každý vie komu patrím,” usmejem sa.

Chce niečo odpovedať, ale skôr než stihne čokoľvek povedať, pristane vedľa nás Amazon.

“Harry, dostali sme správu od vodných drakov, že asi tak deň od nášho ostrova zachytili skupinu drakov, ktorí si to mieria priamo k nám. Neviem, čo s tým chceš robiť, ale….” zrazu prestane hovoriť, keď sa dostane o dosť bližšie a zachytí môj pach.

A nie len môj. Ronov pach už cítil, keď boli na Malfoy Manor. Nerobím si ilúzie, že si to nedokáže spojiť. A mám pravdu. Keď si to spojí dokopy, komicky sa mu rozšíria oči a zostane na nás pozerať ako na zjavenie.

“To nie je možné! Ako… ty predsa nie si drak!” pozerá sa z jedného na druhého.

“Amazon upokoj sa. Prosím ťa nikomu nehovor, že je Ron drak. Nejakým spôsobom som ho premenil a dohodli sme sa im urobiť malé divadlo. Nech sa mi naučia dôverovať,” usmejem sa.

“Tak toto som nečakal ani v tom najhoršom sne,” povzdychne si s úsmevom.

“Nikomu to prosím zatiaľ nehovor. Keď tak len Mikeovi,” usmejem sa keď prikývne a odletí.

Asi sme ho vykolajili až príliš, pretože odišiel úplne zabúdajúc na tých drakov, čo letia k nášmu ostrovu. Neviem prečo, ale nemám z toho zlý pocit. Práve naopak. Moje srdce akoby skákalo radosťou, čo absolútne nechápem, ale nesťažujem sa. Viem, že sa blíži niečo veľké a možno nie dvakrát príjemné…

“Čo s tými drakmi?” spýta sa Ron.

“Nič. Nemám z nich zlý pocit, len viem, že sa stane niečo nepríjemné. Počkáme a uvidíme,” opriem sa o Rona.

Ten ma nežne zakryje krídlom.

Ron

             Spokojne si ľahnem vedľa Harryho a sledujem dianie na zvyšku ostrova. Charlie je pri vchode do svojej jaskyne aj s Dracom, ale občas sa na mňa pozrie a keby vedel pohľad zabíjať, vsadil by som sa, že som už minimálne desaťkrát mŕtvy. Uškrniem sa. Ak si mysleli, že keď som vo svojej dračej podobe, tak sa od Harryho budem držať ďalej, len preto, že som sa s ním spojil vo svojej ľudskej podobe, tak to sú na omyle. Toto divadielko s týmto rozhodne nekončí. Vyzývavo sa pozriem Charliemu do očí. Keď ty si predo mnou mohol roky skrývať, že si drak, tak tých pár dní z mojej strany určite prežiješ. Uškrniem sa dračím úsmevom a pohnem sa od Harryho. Ten hneď ako zacíti pohyb, tak zdvihne hlavu a pozrie sa na mňa.

“Pokojne lež. Ja sa idem preletieť. Potrebujem si roztiahnuť krídla,” skloním sa k nemu a hlavou sa obtriem o jeho bok.

“Dobre. Ja si ešte pospím. Chcem využiť chvíľu, keď je na ostrove pokoj a navyše som nevyspatý z našich predchádzajúcich aktivít,” zívne a stočí sa do klbka.

Hneď ako vzlietnem, tak sa okolo neho objaví smaragdový štít, aby ho chránil. Počas letu sa ku mne pridajú aj Amazon s Mikeom. Vyzerá to tak, že oni dvaja už vedia celú pravdu. Počas letu sme sa oveľa lepšie spoznali a som rád, že sa v ťažkých časoch ukázali na Harryho ostrove. Spýtajú sa ma aj na tých drakov, čo sem letia, ale aj keď neviem čo sú zač, tak verím Harryho inštinktom, že práve teraz sa s nimi nemusíme zaoberať. Nad ránom sa rozlúčim s Harrym a odletím opäť k nemu domov, kde sa premením a zavriem v izbe ešte pred prebudením zvyšku osadenstva domu.

Harry

           Ráno, keď sa už všetci premenia a ja s nimi, tak sa premiestnime domov. Som rád, že Ron tentoraz odišiel skôr. Moji rodičia by mohli dostať nezdravé podozrenie, keby náhodou našli moju izbu prázdnu. Nerobím si veľké ilúzie, že nekontrolujú, či je niekto v izbe alebo nie. Hneď pri dverách sa pozdravím s rodičmi a odídem hore do izby, aby som sa mohol pozrieť na Rona. Poprípade si k nemu ľahnúť a spať. V noci vôbec nespal. Zato mne sa opäť sníval ten bláznivý sen, čo aj minule. Mám z neho zvláštny pocit. Akoby som patril tam a nie sem…. Čo je nezmysel. Patrím predsa sem. Mám tu rodinu a som predovšetkým čarodejník rovnako ako moji rodičia. Nie snáď? Ticho vojdem do svojej izby. Uvidím Rona spať na posteli, tak ticho odídem do priľahlej kúpeľne, kde sa narýchlo osprchujem a nahý sa vrátim späť do izby. Sčervenám keď si všimnem, že sa Ron prebral a teraz si ma túžobne prezerá. Pomaly dôjdem k nemu. Odkryje perinu a ja sa k nemu rýchlo schovám do tepla perín. Nežne ma objíme a ja ho s úsmevom pobozkám.

“Ron?” zašepkám a trochu sa dotiahnem.

“Hm?” usmeje sa a rukou ma jemne hladí po stehne.

“Mal by si ma rád, aj keby som patril niekam inam než sem? Keby som bol niekto iný?” spýtam sa zmätene.

Sám neviem čo si o tom stále myslieť.

“Čo tým myslíš?” zamračí sa.

“Sám neviem. Len viem, že jeden z tých drakov, ktorí sem onedlho majú prísť je so mnou nejak spojený, ale netuším ako. Mám v tom chaos, ale nech sa stane čokoľvek, tak nechcem o teba prísť. Preto sa pýtam, či by si ma mal rád, aj keby som nebol tým kým som,” zahryznem si do pery.

Ron si ma pritiahne ešte bližšie k sebe, ak je to vôbec ešte možné, a nežne ma pobozká na pery. Keď sa odtiahne tak sa usmeje. Úsmev mu neisto oplatím.

“Miloval by som ťa aj keby si bol z inej planéty,” odpovie ticho a opäť ma začne bozkávať.

Vzdychám a sám ho začnem vyzliekať, zatiaľ čo Ron ma hladí po celom tele. Nechám sa ním strhnúť k vášnivému milovaniu, teda určite by k tomu došlo, keby niekto nezaklopal na dvere práve v chvíli, keď chcel do mňa preniknúť. Ronov vnútorný drak zavrčí a ja vrustrovane zakňučím. Avšak nezostáva nám nič iné ako sa zakryť perinou a práve včas, pretože ten kto klopal nečakal na odpoveď! Ron na objíme zozadu a ja cítim jeho tvrdú ekekciu na mojom zadku. Frustrovane vydýchnem a pozriem sa na toho vyrušiteľa, ktorý zarazene stojí vo dverách.

“Čo potrebuješ Sírius?” povzdychnem si.

“Ja…. Pre-Prepáčte, nevedel som, že…. Hne-Hneď odídem,” kokta jedno cez druhé a chystá sa zavrieť dvere.

“Sírius, už si nás vyrušil, tak čo potrebuješ?” spýtam sa, ale musím sa premáhať aby som nevzdychal, pretože ma Ron jemne hryzie do krku!

“Iba som vás mal ísť zobudiť na raňajky. Nevedel som, že….. Príďte keď budete mať….. čas,” s tým zavrie dvere a už len počujem vzdialené kroky na schodoch.

Otočím sa späť k Ronovi a s veľkou radosťou pokračujem tam, kde sme skončili….