X. SzB

X.

Harry

                “Iste…. Si chytrý…. Niekedy som si myslel, že si chytrejší než Rowena so svojím diadémom,” zasmeje sa Rick.

“Súhlasím s Rickom. Bolo by dobré, keby si bol profesorom. Už tak ťa všetci obdivujú, že si môj učeň a teraz budeš aj snúbenec a manžel,” usmeje sa Sal.

“Prečo nemôžem zobrať hodiny Herbológie ja? Harry nech si vezme Aritmanciu po Rowene a Starostlivosť o kúzelné tvory po Helge. Aj tak ho majú zvieratá radšej než mňa a miluje knihy. Ja si ponechám Premieňanie po Rowene a po Helge Herbológiu,” ozve sa Frederik.

“Keď už mám byť učiteľ, tak súhlasím s Frederikom. Rastliny ma moc nebavia, zvlášť Mandragora by mi mohla ublížiť. Zvieratá milujem. Navyše to nie sú tak náročné predmety, takže by ma bavili a aj by som ich zvládol odučiť. Súhlasíš Rick?” spýtam.

“Dobre. Nech je po vašom. Pokiaľ mi zostanú Elixíri, nemám nič proti,” zdvihne ruky v obrane.

Usmejem sa.

“Pôjdeme do Veľkej siene? Mám pre vás jeden darček na Vianoce. Ešteže tu Helga nie je. Tá by od žiarlivosti a hnevu praskla,” zasmeje sa Frederik.

S úsmevom prikývnem a Sal mi pomôže na nohy. Hneď sa premením na leva, už som o trochu väčší než keď som sa premenil po prvýkrát, ale stále nie som taký veľký ako Sal a asi ani nikdy nebudem. Počkám než sa tiež premení a pomaly sa vydáme za Frederikom do Veľkej siene. Keď tam prídeme, tak sa zavrú dvere. Premením sa späť aj so Salom. Nechápavo sa pozrieme na Frederika.

“Otočte sa,” ukáže za nás.

Urobíme tak a nemáme slov.

“Ahoj chalani. Tak rada vás opäť vidím,” zasmeje sa Row.

Na stene totiž visia štyri obrazy v životnej veľkosti. Na pravo od dverí z tohto pohľadu visí obraz Richarda s Frederikom a vedľa neho Salazarov a môj obraz. Na ľavo zase visí obraz Roweny a vedľa nej je Helga na modrom plátne.

“Row,” usmejem sa.

“Ahoj Harry. Počula som veľké novinky. Že vraj budete mať so Salom svadbu a aj rodinku,” zasmeje sa.

“Ako to v-vieš?” sčervenám.

Veď sme to len pred nedávnom zistili.

“Škriatkovia sú z toho taký nadšený, že o tom už vedia všetci obyvatelia hradu, ktorí sa tu nachádzajú,” rozhodí rukami.

“Frederik, toto je ten najlepší darček,” započujem Salazara.

“Iste. Takto môžeme byť naveky spolu a aj s našou školou. Každý obraz je začarovaný, aby ožil keď zomrieme. Ale od bežného kúzelného obrazu sa líšia tým, naše duše budú žiť v týchto obrazoch. Budú mať všetky spomienky až do našej smrti a dokážu si zachovávať ďalšie, akoby sme stále žili. Časom, keď sa to naučíme ovládať, budeme môcť s obrazov aj čarovať. Samozrejme obraz Helgy je nemagický. Nikdy sa nepohne. Je len zachytený moment. Líši sa tým, že ona za sebou nemá žiadne pozadie, ale pozadie na ostatných obrazoch je z jedného domu a môžeme sa tam pohybovať ako chceme. Nemusíme byť na jednom mieste. Harry, Sal na váš obraz škriatkovia pridali kúzlo, aby sa obraz menil každý rok v deň narodenín vášho dieťatka. Vy sa meniť nebudete, ale bude tam s vami aj vaše dieťa, jeho podoba sa bude meniť každý rok, až do jeho sedemnástich narodením. Keď zomriete, vaše dieťa získa vlastný obraz,” usmeje sa na nás Frederik.

Rozplačem sa a objímem ho. Toto je úžasný darček. Môžeme žiť navždy.

“Áno a so smrťou posledného z vás, alebo ak niekto náhodne zmizne, tak sa obrazy zastrú kúzlom a odhalí nás len heslo “Najmocnejší je ten, kto zmenil Slizolina, piaty zakladateľ Bradavic a dedič koľaje Mocných”. Navždy táto fakulta bude tvoja Harry,” usmeje Rowena.

“Fakulta Mocných?” spýtam sa nechápavo.

Salazar si ma pritiahne k sebe.

“Áno. Keď sme postavili hrad a školu, tak sme vytvorili tajnú fakultu. Fakultu Mocných. Fakulta vznikla hlavne preto, že Rowena vyslovila proroctvo, že raz príde čarodejník, ktorý zmení osud mnohých a bude rovnako mocný ak nie mocnejší než samotní Zakladatelia. Vtedy sme vytvorili koľaj Mocných, určili sme, že pokiaľ budú najviac dvaja členovia, tak budú sedieť za učiteľským stolom a ak ich bude viac, bude pridaná jedna koľaj a taktiež sme sa zhodli, že táto fakulta bude patriť jej prvému členovi. Takže koľaj Mocných je oficiálne tvoja a si v nej ty,” pobozká ma na krk Sal.

Usmejem sa. Už som si zvykol, že môj život nebude normálny.

“A tiež som ťa týmto Harry chcela požiadať, či by si sa stal Riaditeľom Bystrohlavu,” započujem Rowenu.

“Ja? Ale veď to je Frederiková práca!” spýtam sa šokovane.

“Ten bude mať dosť práce s Biflomorom,” uškrnie sa.

Frederik si za mnou odfrkne, ale keď sa naňho pozriem, tak zistím, že sa smeje. Pousmejem sa a prijmem jej ponuku.

“Rick, prosím napíš na moje panstvo v horách, že celé dedičstvo odkazujem svojej dcére. Ešte stále nevedia o mojej smrti a ja som jej nestihla napísať kam idem. Je tam zo svojou pestúnkou,” usmeje sa smutne Row.

Takže predsa mala dcéru. Našťastie. Zľakol som sa, že som zmenil históriu.

“Považuje za vybavené,” usmeje sa Rick.

Po dlhom čase zostanem hladný, a tak sa ešte najeme a odídeme spať, pretože zistíme, že je veľmi neskoro. Dnes bol zvláštny deň. Hlavne keď si pomyslím, že je to akoby Helga nikdy neexistovala, tak mi prechádza mráz po chrbte. Ľahnem si k Salovi, ktorý ma pevne no nežne objíme a zaspím.

                   Po prázdninách sa do školy začnú vracať študenti. Novými správami boli šokovaný a to je málo čo povedať. Ďalšia zakladateľka zomrela. Bola neopatrná a spadla z Astronomickej veže. Prekvapivo mňa ako nového učiteľa a riaditeľa Bystrohlavu prijali veľmi dobre. Z obrazu Roweny boli nadšení. Nechceli sme im však skaziť ilúziu o Helge, tak na otázku, prečo jej obraz nie je živí, sme odpovedali, že si to neželala, chcela odpočívať v pokoji. Našťastie to chápali a viac sa nepýtali. Novinku o tom, že som tehotný a že sa budeme so Salom brať zobrali s nadšením hlavne dievčatá šiestych a siedmych ročníkov, ktoré chceli svadbu organizovať. Dohodol som sa s nimi, že všetko zariadia, ja mám povedať len dátum. Rozhodol som sa, že si ich preverím, či to myslia vážne. Povedal som im prvý dátum, ktorý ma napadol. Štrnásteho februára. Neviem prečo som dal práve Valentín, ale dievčatá sa s ešte väčším nadšením pustili do práce. Tento rok nebude žiadny Valentínsky ples, ale rovno svadobná oslava. Som neskutočne šťastný, že som pred pár mesiacmi otvoril tie tajné dvere a ušiel s Grimmauldového námestia. Keby som to neurobil, nikdy by som nenašiel to, čo potrebujem. Salazara a nemal by som ani naše dieťa. Práve dnes je Valentín a dnes si beriem Salazara. Beriem si človeka, ktorého milujem, otca môjho dieťaťa. Oddáva nás nejaký Frederikov známy a pozvaný sú okrem profesorov, obrazov a kentaurou, ktorí sú s nami za dobré, už len študenti. Nikoho iného tu nepotrebujeme. Toto je len náš deň. K oltáru ma vedie Frederik a tiež je môj svedok. Rick ide za svedka Salovi. Postavím sa pred dvere do Veľkej siene. Po boku mi stojí Frederik.

“Nervózny?” spýta sa s úsmevom.

“Kto by nebol?” uškrniem sa.

“Vieš je to dosť paradox,” pokrúti hlavou.

“Čo presne?” pousmejem sa.

“To, že si ušiel z tvojej doby kvôli svadbe, ktorú ti chceli dohodiť a teraz si tu dobrovoľne berieš samotného Salazara Slizolina,” usmeje sa.

“Salazara milujem a nikdy svoje rozhodnutie neoľutujem,” povzdychnem si šťastne a chytím sa za bruško.

Už dom pri konci tretieho mesiaca. Frederik prikývne. Kiežby tak vedel, čo preňho a Ricka máme do Salom a Frederikovym známym pripravené. To by sa tak moc nesmial. Už sa na nich vážne nedá pozerať. Dvere sa otvoria a my sa rozídeme k oltáru, kde čaká Sal. Prepaluje ma hladným pohľadom. Usmejem sa. Viem, že ma chce, ale už ako svojho manžela. Prídem k nemu a vôbec nevnímam, že vedľa nás niekto hovorí. Prebudí ma až Salove “Tak prisahám”.Začnem dávať pozor.

“A ty, Harry James Potter, berieš si tu prítomného Salazara Slizolina za svojho právoplatného manžela, v dobrom i zlom, v bohatstve i chudobe, v šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe a spájaš s ním svoje telo, dušu, srdce a aj mágiu v jedno? Budeš ho milovať a ctiť a ani smrť vás nerozdelí?”

“Tak prisahám,” usmejem sa.

Okolo našich rúk sa zeleno zasvieti a na prstoch sa nám objavia smaragdové prstene.

“Prehlasujem vás za manželov. Môžete sa pobozkať,” usmeje sa na nás.

Pozriem sa na Sala a ten si ma pritiahne k sebe. Chytím ho okolo krku a vášnivo ho pobozkám. Keď sa od seba oddelíme a dostaneme potlesk, tak ja chytím za ruku Frederika a Sal Ricka. Oboch ich zatiahneme k sebe a potom od nich ustúpime. Teraz oni dvaja stoja pred oddávajúcim a držia sa za ruky. Pozrú sa na nás, akoby im to práve došlo. Uškrniem sa na nich a pokrčím ramenami. Obaja sa na seba pozrú a potom prikývnu na súhlas. Konečne sa vezmú aj tí dvaja. Opriem sa o Salazara. Po obrade následuje veľká slávnosť a svadobná hostina. Tancujem len dva alebo tri tance so Salom, pretože moc nevládzem. Posadí sa so mnou za stôl a naleje si víno. Mne naleje tekvicový džús. Pobozkám ho a pohodlne sa opriem do stoličky. Zavriem oči. Mám strach, že sa o chvíľu prebudím v posteli na Grimmauldovom námestí a zistím, že toto bol len sen. To by som nezvládol. Toto je môj život, môj domov. Tu som šťastný.

                   Po svadbe ubehlo ďalších pár týždňov. Už sneh úplne zmizol a začali kvitnúť kvety. Tiež je Máj lásky čas. Ubehlo to veľmi rýchlo. Za chvíľu to bude už rok, čo som sem prišiel. Nemôžem tomu uveriť. Akurát skončilo vyučovanie a moja posledná hodina Starostlivosti o kúzelné tvory za tento deň. Našťastie. Už som si myslel, že to neprežijem. V poslednom čase mi je často zle. To asi od toho tepla. Dnes som štvrtákov učil o jednorožcoch. Ľahnem si na veľkú skalu pri jazere a zavriem oči. Otvorím ich až keď sa nado mnou objaví tieň. Usmejem sa na nášho priateľa.

/Ahoj Salshaj,/zasyčím na nášho Baziliska.

Áno, je to ten, čo ho zabijem v druhom ročníku. Je tak prítulný a ešte nie je taký veľký. Má asi len päť metrov. Keby ho Tom nezničil, tak je to úžasný strážca. Bazilisk môže svoje oči otočiť, aby nezabíjali. Všetci tu o ňom vedia. Je to Bradavický miláčik, domáce zvieratko, rovnako ako Rickova chobotnica v jazere. Aj keď sa k ním nikto nemôže priblížiť.

/Ahoj Harry,/stočí sa pri mne do klbka.

/Čo tu robíš?/spýtam sa a opäť zavriem oči.

Ruky mám položené na brušku. Moje malé už pekne kope. Dnes mám ísť na prehliadku k Frederikovi. Dnes sa už hádam bude dať zistiť, či je to chlapec alebo dievča. Zatiaľ to z nejakého dôvodu mágia nezistila.

/Poslal ma Sal, aby som na teba dohliadol. Ale tiež sa chcem trochu vyhriať na slnku. Dlho bola zima,/zasyčí unavene.

/Tak tu zostaň. Ja musím ísť za Frederikom,/zasyčím a postavím sa.

Ešte ho uistím, že nemusí ísť so mnou a odídem do hradu. Teraz je vonku vážne veľa študentov. Je teplo, tak sa im nedivím. Veľa hodín tiež prebieha vonku namiesto v triedach. Je to tu úplne iné ako v mojej dobe. Lepšie, nie je toľko strachu vo vzduchu a ani toľko stresu. Navyše tu vyučovanie prebieha voľnejšie a žiaci sa viac naučia. Nie je toľko úloh a majú viac času pre seba alebo nejaké záujmové krúžky ako sú napríklad šerm alebo bojový klub. Taktiež je tu veľa krúžkov, ktoré im ukazujú rôzne povolania a chystajú ich na život. S domácimi škriatkami sa zaobchádza úplne inak. Všetko sa to ešte zlepšilo po smrti Helgy. Ale o mŕtvych len v dobrom. Prídem pred našu spoločenskú miestnosť a vo vnútri nájdem Ricka, Sala a aj Frederika.

“Ahoj,” usmejem sa a pobozkám Sala, ktorý niečo hľadal v knižnici.

Má tu veľa kníh.

“Ahoj Harry. Si pripravený na kontrolu?” spýta sa Frederik.

Prikývnem.

“Iste. Už sa teším, keď zistím, či to bude chlapec alebo dievča.”

Sal je hneď pri mne a objíma ma.

“Čo by si chcel viac?” spýta sa Sal.

“Chlapca. O dievča by som sa nevedel postarať,” uškrniem sa.