X. Slizolinovo opátstvo

X.

…… Prítomnosť……

Marcus

                    Silno narazím do steny a spadnem na zem. Sakra, to bolí. Otvorím oči a pozriem sa okolo. Zamračím sa. Vyzerá to tu ako učebňa obrany, ale je zároveň iná. Otvoria sa dvere od učiteľského kabinetu a vyjdu odtadiaľ dvaja muži. Najskôr ich nespoznám, ale hneď mi dôjde kto sú.

“Čo tu robíš?” spýta sa jeden z nich.

“Sírius? Rémus?” spýtam sa opatrne.

“Kto si?” zamračí sa Sírius.

“Marcus….” odpoviem.

“Takže si sa sem dostal?” spýta sa s úsmevom Rémus.

“Nie sú s tebou aj Harry a Ron?” spýta sa nádejne Sírius.

“Nie. Bohužiaľ nie,” pousmejem sa.

V tom sa otvoria dvere od učebne a dnu vojde Severus s Charliem. Sú nejak moc zabraný do rozhovoru o elixíroch. Charlie sa vôbec nezmenil.

“Charlie, mame návštevu,” zasmeje sa Sírius.

Nechápavo sa naňho pozrú.

“Ahoj Charlie,” usmejem sa skusmo.

“M-Marcus,” vydýchne šokovane Charlie.

Prejde tých pár krokov, ktoré ho odo mňa delia a pevne ma objíme. Objatie mu opätujem.

“Aký je deň, že tu nie sú žiaci?” spýtam sa ticho.

“Dnes začali letné prázdniny…. Nevieš kde je môj brat a Harry?” spýta sa ma Charlie.

“Neviem čo s nimi je. Naposledy som ich videl, keď ma nedopatrením premiestnili sem,” pousmejem sa smutne.

“Potom skončili na ošetrovni a Harry mal strach, že potratil. Našťastie boli v poriadku, ale po viac ako týždni, čo boli mimo, tak bez stopy zmizli,” odpovie ticho Severus.

S povzdychom sa opriem o Charlieho a čakám, než sa ostatní preberú zo zamyslenia.

Rémus

                Marcus sa objavil na začiatku leta, čo je už tri týždne. Kedy sa teda objavia Harry s Ronom? Sú tam príliš veľké a nepravidelné časové úseky. Prečo musí byť všetko tak moc zložité? Povzdychnem si. Teraz by som sa mal sústrediť na niečo iné. Marcus nemá dokončený siedmy ročník, tak sme mu teraz cez leto dali skúšky, aby nemusel opakovať celý rok. Chce získať titul Mistra z Obrany, tak som ho po Brumbálovom zvolení prijal za svojho učňa a na ďalší rok bude pod mojim dozorom. Charlie bol tiež nadšený, pretože to znamenalo byť oveľa viac s Marcusom. Počas tohto leta by ho mal doma predstaviť ako svojho oficiálneho partnera, nie len preto, že Marcusa Charlie miluje, ale aj preto, že sa rozhodli založiť si rodinku. Severus im pred týždňom dal elixír na počatie. Práve sú na ošetrovni a testujú, či je Marcus tehotný, alebo nie. Ja sa prechádzam po pozemkoch a hrám sa so Síriom, ktorý premenený na psa behá po okolí.

…… Minulosť……

Harry

                        Pokúsim sa postaviť, ale ide to dosť ťažko. Pri bližšom pohľade na izbu uvidím, že dvere sú zasypané kameňmi a Marcus nikde nie je. Čo sme to zas urobili? Keď sa mi podarí postaviť, tak zacítim, že mi niečo vlhké tečie po nohách. Pozriem sa dole a uvidím dosť veľkú kaluž krvi. To nie. Pozriem sa na Rona a uvidím, že on tiež leží v kaluži krvi.

“Harry! Ron! Ste v poriadku?!” započujem kričať Síriusa z druhej strany toho závalu.

S bolesťami sa presuniem k tým kameňom.

“Harry! Ron! Ozvite sa!” skríkne Rémus so Sevom.

“Siri, Remi! Sme tu!” posadím sa neďaleko tých kameňov.

“Harry! Ste v poriadku? Kde je Ron?” spýta sa Rem.

“Nie sme v poriadku! Ron sa nehýbe! Neviem čo s ním je!” vzlyknem.

“Harry, hlavne sa upokoj! Ustup trochu od dverí,” zakričí Severus.

“Som!” zakašlem.

Hádam som dosť ďaleko. Nestihol som sa dostať nijak blízko k dverám. Odrazu sa ozve výbuch a kamene uvoľnia cestu. Hneď sú pri mne Rem so Sirim a Sev bežal za Ronom.

“Preboha, Harry. Krvácaš!” vezme ma na ruky Rem.

“Bolí to,” objímem ho okolo krku.

“Čo sa tu stalo?” spýta sa ticho Siri.

“Neviem. Bol tu aj Marcus, ale keď to vybuchlo, tak zmizol. Nevieme čo sa mu stalo,” vzlyknem.

“Pokoj….. Severus! Ako je na tom Ron!?” zakričí naňho Rem.

“Krváca. Mám pocit, že obaja potratili,” príde k nám aj s Ronom v náručí.

“Nie,” vzlyknem a pritiahnem sa viac do Remiho náruče.

“Ale nie je to isté,” započujem zúfalo Síriusa.

“Pozri sa okolo na tu krv! Je to viac než pravdepodobné,” povzdychne si Severus a ide preč z komnaty.

Tá sa dá do poriadku sama. Rémus so Sirim ho nasledujú cestou na ošetrovňu. Celý čas plačem. Nechcem prísť o ten zázrak vo mne.

“Mal som tam s nimi ostať,” započujem Siriho.

“Nie len ty. Všetci sme tam mali zostať. Bohvie čo sa tam vlastne stalo?” zamračí sa Severus.

“Harry povedal, že tam za nimi prišiel Marcus. Lenže keď sme ich našli, tak tam nebol. Harry povedal, že zmizol….” odpovie Rem.

“Myslíš si, že to zavinil on?” zamračí sa Sírius.

“On za nič nemôže. Bola to nehoda,” vzlyknem.

Rémus

                  “Aká nehoda Harry. Čo sa tam stalo?” spýtam sa ticho.

“Ja neviem…. Prosím…. Nechcem prísť o naše maličké,” plače mi v náručí.

Znepokojene sa pozriem na Síriusa. Čo urobíme, ak oň naozaj príde? Konečne dorazíme na ošetrovňu a chalanov položíme na postele. Madam Pomfreyová je hneď pri nás. Vysvetlíme jej čo je vo veci a čo sa stalo. Hneď sa pustí do kontrolovania tých dvoch. Harryho nakoniec uspí, aby sa trochu vyspal. Po dlhšej chvíli sa na nás otočí a ukáže na jej kanceláriu.

“Takže….. Pán Weasly je na tom o niečo horšie ako pán Potter. Veľmi ma šokovalo, keď som zistila, že veľmi veľké množstvo mágie, asi tak veľké ako bežné magické jadro priemerného kúzelníka, chráni plod a pri tom má dvakrát toľko mágie v magickom jadre. Je to veľmi mocný kúzelník, len asi zostal v šoku. V každom prípade je na tom horšie, pretože jeho magické jadro je prasknuté a mágia mu uniká preč. Ak sa mu do zajtrajšieho večera neuzavrie, tak je veľká pravdepodobnosť, že to neprežije. Harry je na tom podobne,ale narozdiel od Rona, Harry podvedome presunul všetku mágiu na svoje dieťa a teraz sa mu postupne vracia. Má o niečo viac mágie ako Ron, čo znamená, že sa bude zotavovať tak týždeň. Dieťa je ale v poriadku a potrebuje sa len vyspať zo šoku, ktorý zažil……” informuje nás madam Pomfreyová.

“Môžeme tu dnes v noci zostať?” spýta sa po chvíli Severus.

“Iste. Oznámim vašim vedúcim fakúlt, že ste mali nehodu a dnes v noci si vás tu nechám na pozorovanie a podľa vašeho zdravotného stavu vás zajtra prepustím. Oni teraz budú potrebovať vašu blízkosť a oporu,” pozrie sa cez sklenené okno na našich partnerov.

“Ďakujeme madam,” usmejem sa.

Všetci traja odídeme za svojimi láskami a ľahneme si za nimi do postelí. Samozrejme sme ich pred tým museli zväčšiť, aby nenastali komplikácie s uložením sa a následným spánkom. Jemne objímem Harryho okolo pásu a pohľadím ho po brušku, kde rastie naše malé zlatíčko. Sírius si ľahne na Harryho druhú stranu a napodobí ma.

“Všetko bude určite v poriadku,” usmeje sa na mňa Siri.

Mám pocit, že nič nebude v poriadku, ale iba sa naňho usmejem. Nechcem mu robiť starosti, ktoré sú možno zbytočné….

Harry

                    Unavene otvorím oči. Pohľad mi padne na kamenný strop. Toto nie je ošetrovňa. Kde to som?

“Harry?” započujem tichý hlas.

“Kto si?” spýtam sa a opatrne sa posadím.

“Máš možnosť trikrát hádať,” zasmeje sa hlas už nahlas.

Pozriem sa okolo, ale nikde nikto nie je.

“Vážne neviem kto si!” skríknem naštvane.

“S tebou vážne nie je žiadna zábava,” odfrkne si hlas a predo mnou sa začne rysovať obrys postavy.

Keď sa obrys vyjasní, tak predo mnou stojí nejaký čiernovlasý muž.

“Kto ste? Kde to sme?” spýtam sa hneď.

“Moje meno by si mal poznať, keďže si mojim dedičom a sme v podzemí Slizolinovho opátstva. Je to len malé údolie zahalené tieňom z Hadích lesov, uprostred ktorého stojí kaštieľ Slizolinského princa. Teraz toto územie patrí tebe,” ukáže mi, aby som ho nasledoval von z dverí.

“Ste Salazar? Salazar Slizolin?” spýtam sa šokovane.

“Áno,” prikývne s úsmevom.

Skloním hlavu a ticho čakám. Keď vyjdeme von, pred kaštieľ, tak sa mi rozšíria oči úžasom.

“Páni. Je to tu úžasné…… toto patrí mne?” spýtam sa šokovane.

Pozerám sa po okolí. Je to údolie v tvare kruhu medzi skalami, na ktorých sa rozprestierajú lesy. Práve zapadá slnko. Skaly sa sfarbili na farbu zapadajúceho slnka a vyzerá to, ako keby les a obloha horeli. Na jednej skalnej stene je popri skale vybudovaná kamenná cesta, ktorá vedie z údolia. V samotnom údolí sa neuchádzajú prekrásne záhrady, malé aj väčšie potoky s čistou pramenistou vodou, ktoré sa vlievajú do veľkého jazera na jednom konci údolia, taktiež do jazera tečie vodopád, za ktorým je jaskyňa a okolo jazera rastie niekoľko stromov, ktoré tvoria cestu až ku kaštieľu. Sú medzi nimi aj ihličnaté, listnaté a najme ovocné stromy a kríky. Dokonca sú tu aj dve prekrásne studne a kaštieľ sám o sebe nie je malý. Vyzerá ako malý hrad. Má dokonca aj veľké nádvorie plné kvetín.

“Áno. Toto všetko patrí tebe. Počas rôznych ročných období sa tu striedajú rôzne druhy zvierat. Ak sa pozrieš lepšie, tak medzi stromami môžeš v tom období zazrieť pegasov a jednorožcov. Ešte ťa nepoznajú, tak sú opatrný, ale rýchlo si na teba zvyknú. V tomto kaštieli je tvoje útočisko. Nemôže sa sem premiestniť nikto iný okrem teba a toho, komu to dovolíš,” pousmeje sa.

“Dobre….. Ale stále nechápem, prečo som tu?” pozriem sa naňho.

“Pretože už pár dní ležíš v kóme a mám pocit, že by si sa moc nudil, tak som to využil, aby som ťa vzal sem. Je to len predstava. Ale miesto je skutočné. Kaštieľ si prezrieš až keď sa preberieš a prídeš sem. Ron prežíva niečo podobné s Richardom, ale teraz sa už musíš vrátiť. Je čas sa prebudiť,” odpovie a odrazu všetko zmizne.

Začnem padať do priepasti, tak sa strhnem zo spánku…..