X. Prvý dojem...

X.

Harry

                “Mali by sme ísť k nám, aby som stihol navariť večeru. Neverím, že sme tým zabili celý deň,” pousmejem sa.

“Aj ja cem,” zasmeje sa Quit.

Ach áno. Kuchyňa sa stala aj jeho kráľovstvom. Zasmejem sa.

“Iste. Bez teba by to nešlo.”

“Harry, variť budem veľmi rada ja…..” začne pani Weaslyova.

“Tak to radšej nechcem vidieť,” odstúpi Draco, keď sa na nich pozriem s bleskami v očiach, rovnako ako Quit.

“Mami, to radšej ani nehovor. Kuchyňa je Harryho kráľovstvo. Naposledy keď mu tam varili dievčatá alebo my a to bolo vážne len raz, pretože Harrymu nebolo dobre, tak nás takmer zabil a týždeň do domu nepustil toho, kto mu do jeho kuchyne vstúpil. Našťastie mame Hin. Inak by sme zle skončili,” vysvetlí Ron.

“Pani Weaslyova, Ron má pravdu. Síce som vás sem vzal, ale v mojom dome je jediné pravidlo a to také, že nikto nesmie vkročiť do mojej kuchyne okrem Quita a občas Sasukeho bez povolenia. Sasukeho ako môjho manžela tam tolerujem. Inak som za to schopný zabiť. Kuchyňa je jediné miesto, kde som voľný,” usmejem sa.

“Ver mi mami. Ak ochutnáš Harryho jedlo, tak už nič iné nebudeš chcieť jesť,” zasmeje sa Ron.

Vydáme sa na cestu k nášmu domu. Cesta nám ubieha rýchlo, lebo sa rozprávame, zodpovedáme otázky a ukazujeme im kde sa čo nachádza. Snape si dobre rozumie so Sasukem, Itachim a Kakashim, tak sa im do toho nepletieme. Malfoyovi a Weaslyovi sa tešia so svojich vnúčat a synovcov. Prijali to záhadne dobre. Nevil si zase veľmi dobre rozumie s dievčatami, ktoré sa zaujímajú kvetmi a bylinkami. Sírius s Remusom nechcú nechať Quitusa chvíľu napokoji, spoznávajú sa s ním a jemu sa to páči. Ja idem s ostatnými popredu a rozprávame sa.

“Quitus, chceš vidieť psa?” spýta sa Sírius.

“Áno,” zasmejeme sa Quit.

Sírius sa premení a behá okolo neho.

“Hej…… to dokážem aj ja,” zasmeje sa a premení sa na malé vĺčatko.

Všetci sú v šoku. Prejdem k ním a Quita chytím na ruky.

“Ty malé treštidlo. Čo som ti o tomto vravel? Teraz ťa zase budem musieť premieňať. Nevravel dom ti, že sa máš najprv spýtať?” zamračím sa naňho.

On na mňa valí smutné veľké psie očka. Povzdychnem si a premením sa na vlka. Som väčší než Sírius. Malého chytím do zubov a idem s ním dopredu. Cestou zavrčím na Sasukeho, nech si pohnú a ja sa rozbehnem k domu chystať večeru. Myslím si, že pre dnes toho Quit mal už dosť.

Draco

                “Čo to malo znamenať?” spýta sa otec.

“Deti tu sú veľmi nadané. Hlavne ak majú silných rodičov. Poďte radšej. Už sme skoro doma,” povzdychnem si.

O pár minút sme pred drevenou bránou.

“Pekná brána,” poznamená Bill.

“A to si ešte nevidel ani začiatok,” uškrnie sa Ron.

Kúzlom sa brána otvorí a nám sa ukáže výhľad na veľkú záhradu s veľkou kamennou stavbou v strede.

“Vitajte v Black Manor!” vyhlásim pyšne.

“Toto celé patrí Vám?” spýta sa šokovane Rémus, ktorý ako jediný mohol hovoriť.

“Nie len patrí, ale oni to aj vybudovali,” odpovie im Kurama.

“Čože?! To muselo trvať mesiace!” vydýchne Charlie.

“Jeden deň aj so sťahovaním,” pokrčím ramenami.

“To nie je možné,” zamračí sa otec s matkou.

“S ich schopnosťami je možné nemožné. O tom sme sa už presvedčili. Hlavne keď Harry v rozsahu troch dní premiestnil dve hlavné dediny k sebe,” odpovie nezaujato Dei a ide do domu.

Nasledujeme ho cez krásnu záhradu. Deti hneď utekali na detské ihrisko. Nechali sme ich. Vieme, že sa im nič nestane a Ron s Narutom ako vládci vetra, ich majú pod kontrolou. V dome našim hosťom ukážeme ich izby, ktoré sú vážne veľké a myslím si, že im budú vyhovovať. Prevedieme ich po dome a ukážeme im aj tretie poschodie, kde sú izby obyvateľov domu, čiže naše. Je tu pár voľných izieb, pretože do budúcnosti počítame, že tu deti ešte pribudnú. Detské izby sú po dvoch s tým, že na každej polovici sú silné ochrany súkromia do budúcnosti. Samozrejme sa aktivujú až po ich trinástom roku. Celkom je na tomto poschodí ešte šesť izieb. Na druhom je tiež dvanásť izieb plus menšia obývačka, takže sa tam zmestia všetci hostia. Freda a Georgea sme nechali v jednej izbe. Na prízemí je kuchyňa, obývačka, knižnica, Francúzska záhrada, jedáleň, ktorá sa využíva len keď nemáme hostí, takže sa takmer vždy je vo Francúzskej záhrade. Ďalej je tam veľká vstupná hala s fontánou, okolo ktorej sme išli. Tá tam pribudla len pred rokom. A nakoniec okrem menšej terasy je tam osem hosťovských izieb. Niekedy tu máme ubytovania, hlavne keď prídu nejaké významné osoby. O hodinku ich pošleme do izieb sa prichystať na večeru a my ideme pripraviť stôl a všetko potrebné.

Harry

                 Keď so synom navaríme večeru, tak ho pošlem, nech sa pozrie, či stihli ostatní prichystať stôl. O chvíľu pribehne aj so súhlasnou odpoveďou. Usmejem sa a všetko jedlo odlevitujem do Francúzskej záhrady. Kúzlom sa prezlečiem do čiernych kraťasov a zeleného trička. Quitusa posadím na stoličku medzi mnou a Sasukem a odídem sa pozrieť po ostatných. Tí už sú na ceste do jedálne, kde sa usadia za stôl a o chvíľu prídu aj naši hostia s Ronom na čele. Otvorím veľké drevené dvere a tak im odkryjem výhľad do záhrady.

“Vítajte vo Francúzskej záhrade,” pousmejem sa a odídem sa posadiť.

Všetci sa okúzlene pozerajú okolo a posadia sa za veľký stôl.

“Vyzerá to tu úžasne. Oveľa lepšie než u nás,” poznamená Lucius, od ktorého sme to nečakali.

“Tento dom sme stavali podľa našich predstáv. Nachádza sa tu kúsok z každého miesta, ktoré sme mali radi a ktoré nám tu schádzalo. Celý pozemok aj s domom sú postavené podľa vzoru Bradavic, ale tu sú oveľa silnejšie ochrany. Táto záhrada je podľa vzoru Draca. Vraví, že mu pripomína domov. Knižnica je zase spojením knižnice z Grimmauldového námestia a Bradavickej knižnice, ktoré mi veľmi učarovali. Pred rokom sme pri múre na druhom konci záhrady vybudovali Metlobalové ihrisko, ktoré tu podľa Rona rozhodne nemohlo chýbať. Takže kto chce, si môže ísť po večeri zahrať. Je osvetlené, takže môžete hrať aj neskoro do noci. To isté platí aj o tomto bazéne,” ukážem za sklenené okná, kde sa skrýva veľký bazén.

Taktiež je skrytý v presklenenom priestore.

“Je to vymyslené takto, hlavne preto, aby sme videli na deti, keď sa hrajú v nižšej vode, aby sa neutopili. Najlepšie je, že sa z toho bazéna dá urobiť vírivka, takže, keby ste chceli, môžete ísť aj do bazéna. Na nasledujúce dni sme pre vás urobili také poldňove programy. Ukážeme vám nejaké miesta v Konohe a taktiež vás vezmeme do Suny,” usmejem sa.

“Prečo sa to vlastne volá Suna?” spýta sa Nevil.

“Uvidíš,” žmurknem.

“A teraz by sme už mohli jesť,” usmeje sa Ron.

No áno. Toto sa nezmenilo ani po rokoch. Po večeri si vypočujem vážne príjemné pochvali, dokonca aj od Malfoyovcov a Snapea. Keď sa už lúčime s našimi priateľmi z tohto sveta, tak s bratmi zacítime, ako sa pohli ochrany. Niekto neznámi vkročil do dediny, ale s dobrými úmyslami.

“Zostaňte tu. Skočím tam,” pozriem sa na bratov.

“Čo sa stalo?” zamračí sa Rémus.

“Niekto nezvaný vkročil do dediny,” odpovie im Draco, zatiaľ čo ja sa kúzlom opäť prezlečiem.

“Idem s tebou,” chytí ma Sasuke.

Povzdychnem si a prikývnem. Jemu to nevyhovorím.

“Draco, postaráš sa o Quitusa?” spýtam sa.

“Iste,” prikývne a na ruky si chytí môjho syna.

Scorpiusa drží Narcisa. Usmejem sa a aj so Sasukem sa prenesieme k bráne. Tam uvidím o bránu sa opierať blonďiaka v čiernom plášti. Oči sa mi rozšíria. Ani nemusím vidieť jeho čierne oči, aby som vedel kto to je.

“Henry! Čo ty tu robíš?” prídem k nemu a objímem ho.

“Spomínal si, že sa sem dá dostať cez oblúk a pravdu povediac, už ma to u nás nebaví. A bude len prínosom ak sa na pár dní vyparím. Vadí ti, že som ťa prišiel pozrieť?” spýta sa.

“Nie. Isteže nie,” pousmejem sa.

“A doniesol som ti ešte pár veci,” podá mi tašku.

“Ďakujem….. Sasuke, toto je môj kamarát Henry. Bol som uňho v obchode pre tie štenice. Henry toto je môj manžel, Sasuke,” predstavím ich.

“Teší ma,” podajú si ruky.

Sasuke ma objíme a spolu ideme naspäť k nám. Cestou sa tí dvaja spoznali a dobre sa bavili. Našťastie spolu budú vychádzať a našťastie Sasuke chápe, že nemusí žiarliť. Veď spolu máme dieťa a druhé čakáme…. Hups…. To som ešte nemal povedať. Sasuke o tom nevie. Vlastne o tom viem len ja a Draco, ktorý má na starosti moje tehotenstvo. Doma ich zoznámime a o hodinku si ideme ľahnúť. V posteli sa pritisnem k Sasukemu.

“Sasuke?” zašepkám.

“Áno láska?” objíme ma.

“Nechcel by si ešte jedno dieťa?” pozriem sa mu do oči.

“Vieš, že by som chcel ešte jedno dieťa, pokojne SJ desať detí, ale iba ak sa nám to podarí. Nechcem ťa do ničoho tlačiť,” pohladí ma.

“Sasuke?” usmejem sa šťastne.

Chytím jeho ruku a položím mu ju na moje bruško.

“Som v šiestom týždni,” pousmejem sa.

“Harry!” objíme ma šťastne.

Zasmejem sa.

“Tati?” ozve sa tichý hlas od dverí.

Pozriem sa tam a uvidím Quitusa s macíkom. Unavene si pretrie oči.

“Quit. Čo sa deje zlatíčko?” posadím sa.

“Mám slé sny….. Bolí ma bluško,” príde ku mne.

Chytím ho a posadím ho medzi mňa a Sasukeho.

“Veď si nič zlé nepapal….. Čím vás kŕmili dievčatá?” zamračím sa.

“Tali nám slatkosti pled obetom a na obet sme mali mäso…” začne mi menovať.

“Dosť. Koľko sladkostí si zjedol?” povzdychnem si.

“Veľa,” usmeje sa.

Povzdychnem si. Maličký sa ku mne pritisne a objíme ma okolo pásu.

“Quit, chcel by si súrodenca?” pohladím ho po chrbte.

“Áno! Kedy ho dostanem?” ožije zrazu malý.

“Za takých päť mesiacov,” usmeje sa Sasuke a pritiahne si malého k sebe.

Ľahnem si pri nich.

“Plečo tak neskolo?” zamračí sa.

“Pretože ešte rastie u tatinka v brušku,” pousmeje sa Sasu.

“To je taký malinký?” prekvapene položí ručičku na moje bruško.

“Áno. Aj ty si bol taký maličký,” pohladím ho po tvári.

“Tiež som bol v tvojom blušku?” uprie na mňa jeho veľké zelené oči.

“Áno. A teraz si tu,” usmejem sa.

“Ale teraz už spať!” zasmeje sa Sasuke.

Dáme pozor, aby maličký zaspal a potom zaspíme aj my.