Hviezda Mesačného svituVlastná tvorba SLASH, Hetero a Yuri

X. Prvé "skutočné" dotyky

Publikované 09.09.2017 v 00:00 v kategórii HP a Väzba Duší ⏩, prečítané: 85x

18+ ja som vás varovala ;) Pre SORU, JASMINKU a Vai. Ďakujem za komentáre :D návšteva je len na začiatku ;)

X.


Charlie


                 “Áno. To by nebolo zlé. Určite tvoju ponuku prijímame,” usmeje sa mama.

“Dobre. Tak vás očakávam. Sky, Fury, ideme,” pokynie dvom vlkom Mezefit a hneď zmiznú v plameňoch.

“Prečo so sebou vzal aj Furyho?” spýta sa smutne Sírius.

Harry sa zasmeje.

“Pretože je kotný a určite mu bude lepšie pri partnerovi ako tu. Mezefit mi ma poslať Angoru. Je to veľmi agresívna vlčica, čo sa týka mojej ochrany, tak Mezefit usúdil, že to bude najlepší Strážca, keďže Fury je mimo hru. Nie je tak pokojná ako Fury a rozhodne si jej priazeň tak rýchlo nezískate. Je to veliteľka jednej vlčej jednotky hlavných hradných strážcov. Ona trénuje vlkov zabijakov,” odpovie Harry a významne sa pozrie na Ginny.

Chápem, že hlavným podnetom k tomuto kroku bola práve Ginny.

“To máme mať niekoho tak nebezpečného v dome?” spýta sa ustarane Sírius a potiahne Draca bližšie k sebe.

“Neboj sa. Mňa poslúchať bude. Navyše rozumie našej reči, len vy nebudete rozumieť jej,” usmeje sa Harry a práve v tedy sa pri nás objaví bielo-hnedá vlčica z niekoľkými jazvami a zraneniami, ktoré určite utrpela v boji.

Je väčšia ako Fury a zúrivo vrčí. Jednu jazvu má aj cez oko a chýba jej polovica ucha. Na krku má ostnatý obojok a z úst sa jej valí dym a plameny. Toto je skutočný bojovník.

“Ahoj Angora. Rád ťa opäť vidím,” pohladí ju Harry.

Tá zhodnotí situáciu a keď nezaznamená nebezpečenstvo, tak si sadne pri Harryho nohy.

“Ginny…. Už si naštvala niekoľkých hadov, dvakrát a dokonca aj vládcu Podsvetia, tak ťa varujem. Nenahnevaj Angoru, pretože, tá bude hneď útočiť a ublíži ti. Ona nebude čakať na rozkaz alebo zákaz. Ucíti, že proti mne niečo máš, niečo zlé a skočí ti po krku. Mezefit vedel prečo poslal práve ju. Zničí každé nebezpečenstvo, ktoré mi bude hroziť. Stačí, aby som cítil, že nie som v pohode a hneď začne pátrať po zdroji mojich ťažkostí,” varuje Ginny Harry.

Viem, že nechce, aby sa jej niečo stalo, ale zabrániť tomu tentoraz nedokáže. Potom sa ospravedlníme, že sa potrebujeme prezliecť a oddýchnuť a opustíme spoločnosť s Angorou v pätách. V izbe sa s Billom prezlečieme a čakáme na Harryho, ktorý sa išiel prezliecť do kúpeľne, ktorá je súčasťou našej izby. Onedlho vyjde a pozrie sa na nás. Je v jednoduchom pyžame. Vieme, že je unavený. Zahryzne si do pery a túžobne sa pozrie na posteľ.

“Pokojne sa vyspi. My odídeme,” usmejem sa.

“Nie. Zostaňte tu prosím. Chcem to prekonať. Chcem byť s vami. Navyše, nie je tma. Možno by som to zvládol,” usmeje sa neisto.

“Dobre,” ľahneme si do postele.

“Angora! Dobre ma počúvaj. Nikdy ale naozaj NIKDY! nesmieš zaútočiť na Charlieho a Billa aj keby som sa cítil nepríjemne, áno? Musím prekonať svoj strach. Takže si ma nevšímaj, dokiaľ ti to neprikážem,” pohladí Harry po hlave vlčicu a potom si ľahne medzi nás.


Harry


                    Ľahnem si na posteľ medzi mojich dvoch partnerov. Som dosť nervózny, ale ich vôňa ma upokojuje. To čo pre mňa urobili dnes pri tom jazierku ma nesmierne upokojilo a potešilo. Chrbtom sa otočím k Billovi a ten si ma jemne pritiahne k sebe. Zadržím dych.

“Pokojne. To sme len my,” pohladí ma po tvári Charlie.

“Ja viem,” zašepkám.

Sčervenám keď zacítim neznámy pocit v dolnej časti tela. Charlie sa mi stále pozerá do očí zatiaľ čo Bill ma jemne bozkáva na krk. Zacítim ako sa mi Billova ruka pohybuje po brušku a Charlie tú svoju opatrne položí na moje stehno. Začne s ňou pohybovať a občas ma pohladí aj po zadočku. Zároveň ma začne bozkávať, tak mu vzdychám do úst. Nikdy som toto nezažil a je to úplne iné oproti tomu…… Nie! Teraz na to nemyslí Harry! Vôbec netuším, čo s rukami, tak ich nakoniec dám Charliemu za krk a zapletiem si prsty do jeho vlasov. Môj chvost sa mi obtočí okolo Billa a ten sa prisunie bližšie. Zacítim ako ma niečo začne tlačiť do zadočku. Hneď zistím, že je to Billove vzrušenie a vystraším sa. Nič však neurobím. Zatiaľ to nie je zlé.

“Harry upokoj sa áno? Neurobíme nič čo by si nechcel….. Môžeme ťa vyzliecť?” spýta sa Bill tíško do môjho uška.

“Dobre….. Ale prosím…” pozriem sa na Charlieho, ktorého vidím.

“Len ti pomôžeme od tvojho problému. Ešte si asi nikdy nezažil orgazmus, že?” spýta sa Charlie a pohľadí ma po už odhalenom penise.

Zakňučím, pohnem sa k nemu a sčervenám. Obaja ma hľadia po celom tele a Bill si ma otočí k sebe. Nechá Charlieho, aby ma stále uspokojoval. Teraz však vzdychám do Billovych úst a hľadím ho po tele. Onedlho vyvrcholím. Je to pre mňa úplne prvýkrát čo cítim niečo tak úžasne. Som úplne mimo a bezvládne ležím medzi nimi. Vydychávam sa z toho úžasného pocitu, keď zacítim ako sa mi niekto dotýka môjho vstupu. Nemôžem si pomôcť, ale stuhnem. Po tvári mi začnú tiecť slzy a ten príjemný pocit je rázom preč. Začnú sa zo mňa drať vzlyky. Obaja hneď prestanú a Charlie mi zotrie slzy. Ruky sa mi zosunú na jeho hruď, o ktorú som sa oprel.

“Láska pokoj. Nechceli sme ti ublížiť,” objíme ma Bill.

“Nie….. Prosím…. Už nie,” dostanú sa mi do popredia spomienky na strýka.

“Ššš. Harry pokoj. Otvor očka. Pozri sa na nás. Si s v bezpečí,” započujem podmanivý hlas.

Otvorím očka a uvidím ustaranú tvár Charlieho. Uvoľním sa a spomienky zasuniem do pozadia.

“Spinkaj. Dnes to bol náročný deň,” pobozká ma Bill a Charlie ma prikryje.

To je prvýkrát, čo som prespal celú noc. Prvá noc, kedy som spal v niekoho náručí a nemal nočné mory……..


                   V podobnom duchu prešli aj ďalšie týždne. Lepšie som spoznal tých ľudí, v ktorých som strácal dôveru a postupne si zvykám na ďalšie a ďalšie dotyky od Billa a Charlieho. Bohužiaľ ešte stále som sa nedokázal dostať do úplného konca. Vždy sa zaseknem na mŕtvom bode. A to aj v prípade, že by som im chcel pomôcť. Jednoducho mám strach a spomienky sú príliš živé. Hovoria, že to chápu, ale cítim, že ich to mrzí. Dnes je celé sídlo opäť hore nohami, pretože sa chystáme na cestu do Podsvetia. Dnes mám na sebe červeno-čierne šaty. Majú o trochu kratšiu vlečku a sú priviazané na mojej pravej ruke. Smaragd na korunke sa zmenil na rubín. S Angorou po boku prídem do predsiene, kde sa pomaly všetci zhromažďujú. Tí čo idú po prázdninách do školy si berú už všetky veci.

“Kto nám chýba?” spýtam sa s úsmevom.

Pri dverách už čakajú majitelia domu, Severus s Remom, Ron s Charliem, Billom, dvojčatami a dokonca aj Arthur.

“Molly by mala prísť každú chvíľu. Išla zaviesť Ginny ku jej kamarátke. Nechcela, aby sa stalo opäť niečo nečakané,” usmeje sa Arthur.

“Aha. Dobre. Možno to tak bude lepšie. Mezefit aspoň nebude mať príležitosť jej ublížiť…. Alebo iný z démonov….. Ó áno. Rozhodne je to dokonalý nápad. Mezefit a démoni by boli slabý odvar toho, čo by prišlo. Aj keď Mezefit si to určite nenechal pre seba, takže sa mám na čo tešiť…. Bože rozmyslel som si to. Nikam nechcem ísť. Chcem si zvyšok leta užiť a nie počúvať ich reči…. No nič. Je neskoro vycúvať, budeš tam musieť ísť…… Ach. Prečo?!.....” začnem nahlas uvažovať.

Vôbec si nevšímam, že je niekto pri mne a zúfalo sa prechádzam hore dole po miestnosti. Nereagujem na nikoho. Tento stav mi zostane až do príchodu Molly.

“Dobre môžeme vyraziť. Som zvedavá aké to tam bude. Ginny by nemala robiť problémy….. Čo je Harry, zlatíčko?” spýta sa ma nakoniec Molly.

“Nikam nejdem! Pozdravujte Mezefita,” otočím sa na podpätku, ale okolo pásu ma objímu pevné ruky.

“Nikam! Zhlboka sa nadýchni a upokoj sa,” zavriem oči a urobím, čo mi Charlieho hlas vraví.

“Takto sa chová od doby, čo sme mu povedali, že Ginny nejde. Začal tu niečo blaboliť a vyšilovať,” odpovie Molly Lucius.

/Pane, Mezefit vás očakáva pred Pekelnou bránou. Mali by ste ísť. To čo sa má stať by sa stalo aj tu,/upozorní ma Angora.

Odovzdane si povzdychnem a prikývnem. Má pravdu, ostatne ako vždy.

“Už si pokojný?” spýta sa Charlie.

“Áno. Môžeme ísť,” pousmejem sa milo.

Ostatní len pokrútia hlavami, ale urobia, čo som im už niekoľko krát vysvetľoval. Pohladili svojho hada po chrbte s myšlienkou na peklo, ktoré je jedno ako si predstavia po prvýkrát, a hneď sa odmiestnili. Okamžite som ich s Angorou nasledoval. Stretli sme sa pred bránou, ktorá sa začala otvárať s nepríjemným vŕzganím. Za ňou stáli traja pekelný vlci. Angora sa hneď niekam stratila a vlci nám urobili miesto, aby sme mohli prejsť. Keď videli, že som s nimi, tak v tom nevideli problém. Smrteľník tu nebol už niekoľko storočí, takže je to pre nich zvláštne. Kúsok za bránou nás už víta Mezefit. Pobavene sa uškrniem, keď ho Ron až príliš nadšene objíme. Nakoniec za úžasnutých pohľadov mojich priateľov sa vydáme k hradu. Cesta tam je dlhšia a vedie cez väčšiu dedinu, alebo menšie mesto, takže je rozhodne na čo sa pozerať. Zvlášť keď toto sa v našom svete nevidí. Je tu všetko od vecí, stavieb, z dávnych čias, až po oveľa modernejšie technológie než používajú muklovia. V našich svetoch sa nájde všetko a ešte viac. Hrad je rovnako ako dedina zahradený veľkým múrom, za ktorým je opäť menšia dedinka pre služobníctvo hradu a jeho obyvateľov. Dedinka za druhou bránou sa tiahne až k hlavnej bráne do hradu. Je to tu veľkolepé. Odtiaľto brali inšpiráciu aj zakladatelia na výstavbu Bradavic, ale v trochu menšej verzii. Prasinky mali znázorňovať práve túto dedinku. A pýtate sa kde sa tu vzali zakladatelia? Salazar Slizolin tu žil, než sa nevzdal nesmrteľnosti pre svojich troch smrteľných priateľov. Keď sa však pohádal s Richardom a následne opustil hrad, zomrel, aby sa sem mohol vrátiť. Takže žije tu a za tie roky si to všetko vykričal s ostatnými zakladateľmi, takže sa s naďalej stretávajú. Bohužiaľ netuším kde sú teraz. Možno na mojom hrade. Hovoria, že tam majú najviac pokoja a navyše je to taká neutrálna pôda keďže Sal patrí sem, Richard do neba a zakladateľky do Raja. Teraz mi ale robí starosti niečo iné.

“Mezefit, sú tu aj….. Veď vieš?” spýtam sa ho cestou za druhou bránou.

“Práve teraz nie. Odišli na tvoj hrad. Nevedia, že prídeš, ale kedykoľvek sa tu môžu objaviť,” odpovie.

“Vedia to?” spýtam sa ďalšiu vec, čo ma trápi.

“Bohužiaľ áno. Boli tu práve, keď sem prišli oni a stretli sa spolu skôr než som ich stihol zavrieť medzi ostatných bezcenných do podzemia,” povzdychne si.

“Vedel som, že sem nemám chodiť,” zavriem oči.

“Všetko bude v poriadku,” stisne mi jemne rameno na povzbudenie.

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • SORA 77 09.09.2017 v 00:22 Krása, jako vždy. Tvůj popis podsvětí se mi moc líbí. Doufám, že to Harry nakonec - všechno - zvládne, má to těžké chudáček. Těším se na příště, díky za hezkou kapitolku.


  • Vai 10.09.2017 v 20:52 takže zde může potkat kohokoli, kdo uz neni mezi živými jako rodiče... ale predpokladam, že se nechce setkat s Dursleovými, taky kdo by chtel... pěkně napsané a popsané :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



POZOR!!! UPOZORNENIE!!! NA TOMTO BLOGU SA NACHÁDZAJÚ POVIEDKY S RÔZNYMI PÁRMI. SLASH, SHONEN-AI a YAOI - CHALAN X CHALAN + pri tomto sa dakedy nachadza aj MMPreg (mužské tehotenstvo). Viem nezmysel ale zabava :-) . SHOJO-AI, YURI a FEMSLASH- BABA X BABA, HETERO - CHALAN X BABA (normál)

Miniaplikace
Miniaplikace
Miniaplikace