X. Dedič Rodu Blackov

X.

Harry

                   Smutne sa za ním pozerám a hneď sa rozbehnem za ním. Rovno zamierime do Sevovych komnát.

“Rem, upokoj sa,” chytím ho počas cesty za ruku, aby zastavil.

“Ako sa môžem upokojiť? Pohrýzol ho a to mojou vinou. Nemal som od neho odchádzať. Nemal som ho nechať, aby odišiel sám do lesa!” otočí sa na mňa zúfalo.

“Chápem ťa. O Seva som mal rovnaký strach. Ale musíš sa upokojiť inak svojho druha vystrašíš,” upokojujem ho.

“Dobre,” zhlboka sa nadýchne.

“Už si pokojný?” spýtam sa.

Prikývne.

“Sľubuješ, že nebudeš kričať?” prižmúrim oči.

Opäť prikývne.

“Fajn. Tak môžeme ísť,” povzdychnem si.

Vrátime sa opäť na pôvodnú cestu do Sevových komnát. To, že to bol zlý nápad pochopím, keď tam nájdeme Draca sedieť na gauči. Remus sa k nemu rozbehne ako veľká voda a objíme ho tak pevne, že Draco nemôže takmer dýchať.

“Merlin si v poriadku?” spýta sa vystrašený Remus a pozorne si svojho druha prezrie.

Musím sa uškrnúť, aby som sa nerozosmial.

“Som v poriadku v rámci možností, ale pokojne mi hovor Draco,” uškrnie sa blonďiačik a objíme Rema.

Berie to pomerne dobre. Zaujímavé. Myslel som si, že bude vyšilovať, ale jediný, kto tu vyšiluje je Rem. Nechápavo pokrytím hlavou. Chová sa akoby práve pohrýzli jeho a nie jeho druha. Toto bude ešte veľmi zaujímavé. Zatiaľ čo Rem kontroluje Dracove zranenie, okolo môjho pásu sa obtočia niekoho ruky. Hneď spoznám svojho druha a tak sa k nemu otočím.

“Dobré ráno,” pobozkám ho.

“Dobré,” pousmeje sa.

Lucius Malfoy

                Naštvane počúvam toho idiota Graybacka. Takže on pohrýzol môjho syna!? Vlastne mi to môže byť jedno. Peleší sa s vlkolakom! Toto prehnal chlapec! Radšej nebudem mať žiadneho syna ako vlkolaka! Navyše sme sa dozvedeli, že Potter je vlkolak. Viac sme z neho nedostali. Veď počkaj….. Pomsta bude sladká!

Harry

                    Po chvíli odídeme s Dracom od Severusa a zamierime na raňajky. Už keď vojdem dnu, tak sa na nás otočia vystrašené, šokované, nechápavé alebo iné pohľady. Zamračím sa a aj s Dracom si sadneme k Slizolinskému stolu. Predo mnou sa posadí Hedviga, tak si od nej vezmem noviny a dám jej kúsok slaniny. Draco, ktorý sedí vedľa mňa sa mi pozrie cez rameno. Otvorím noviny a Draco zalapá po dychu. Vo mne sa varí krv. Zamračene si prečítam ten článok. Nevšímam si ruky, ktoré sa mi otočili okolo pásu a ani telo, ktoré sa pritislo ku mne.

Draco Malfoy vydedený vlkolak,

Harry Potter - vlkolak!!!!

Dnes v skorých ranných hodinách sme dostali informácie, že Lucius Malfoy vydedil svojho jediného syna, z dôvodu, že je Draco Malfoy vlkolak. Podľa nášho zdroja ho premenil Harry Potter, ktorý je neregistrovaný vlkolak. Presnú dobu kedy bol premenený nevieme. V Bradaviciach sú teraz už traja vlkolaci. Máme sa báť o bezpečie svojich detí? Na………

Ďalej som už nemohol čítať. Naštvane som odhodil noviny a pozrel sa na Draca, ktorý sa ma držal ako kliešť a triasol sa. Je to ešte mláďa. Je jasné, že má strach a hľadá oporu práve vo mne. Na oboch z nás sa opierajú stále tie isté pohľady. Takéto ticho na škole snáď ešte ani nebolo. Slizolinčania, ktorí sedeli pri nás sa kúsok odsunuli. Zavrčím. Teraz už to môže byť jedno. Aj keď…… uškrniem sa.

“Draco upokoj sa,” zašepkám.

Pozriem sa na ostatných.

“Vy tomu naozaj veríte?” uškrniem sa.

“Je to tam napísané…..” ozve sa jeden Slizolinčan.

Draco sa už schopil a pozerá sa na mňa. Usmejem sa.

“Veríte všetkému, čo ste čítali? Nie vždy je to pravda. Pravda je len to, čo vidíte. Vlkolaci neznesú striebro. Nemám pravdu profesor?” pozriem sa na učiteľský stôl.

Obaja naši partneri prikývnu. Pochopili.

“A mohol by Draco nosiť strieborný prívesok alebo ja strieborný prsteň, keby sme boli vlkolaci?” spýtam sa naštvane.

Všetci sa na seba pozrú a vrátia sa k jedlu.

“Prečo ťa teda otec vydedil?” spýta sa jeden mladší slizolinčan.

“Pretože som sa svojej rodine otočil chrbtom kvôli láske,” odpovie ticho Draco, ale viem, že ho počuli všetci.

Po raňajkách sa stretneme so Severusom a Remusom. Draco viac nesmie používať meno Malfoy, keďže ho jeho otec vydedil. Ale matka ho nevydedila, tak by si mohol zobrať jej meno. Meno Black. Sírius mi pred smrťou zanechal všetko. Aj titul Lorda Blacka a ako taký môžem Draca prijať do rodiny.

“Grayback urobil to, čo si mu kázal. Mali sme tušiť, čo sa môže stať,” povedal nešťastne Remus a objime Draca.

“Zas to nebude tak hrozné,” usmejem sa.

“Čo tým myslíš? Nemám meno. Nemám nič,” vzlykne Draco.

“Ale máš. Stále si môžeš zobrať meno môjho rodu,” usmejem sa.

“To sa mám volať Potter?” uškrnie sa Draco.

“Nie. Okrem titulu Lorda Pottera nesiem aj titul Lorda Blacka. Nikto okrem škriatkov v Gringottbanke to nevie. Zájdeme na ministerstvo a prijmeš moju rodinu, do ktorej z polovice patríš,” usmejem sa.

“Ďakujem,” skočí mi okolo krku.

“Ak si ho budeš chcieť vziať, môžeš tiež prijať meno Black,” pozriem sa na Remusa.

Draco sčervená a pozrie sa na Rema, ktorý sa na mňa mračí. Uškrniem sa. Chytím Seva za ruku a odtiahnem ho preč z miestnosti. Sme v Removej komnate. Ich dvoch necháme v obývacej časti a sami odídeme do, ešte prázdnej, učebne.

“Remi, ty….” spýta sa ticho Draco, než odídeme.

Remus

                 Povzdychnem si keď tí dvaja odídu. Pozriem sa na Draca, ktorý sa na mňa prekvapene a nádejne pozerá.

“Remi, ty si ma……” nedopovie.

“Áno. Chcel som ťa požiadať o ruku. Teraz nám už nič nebude stáť v ceste,” chytím ho za ruku.

“Remi,” vzlykne.

“Chceš si ma vziať?” pritiahnem si ho k sebe.

“Iste! Nič nechcem viac! Milujem ťa,” objime ma.

Usmejem sa a pobozkám ho.

“Poďme. Všetko zariadime ešte dnes. Nechcem, aby ťa niekto nazýval nevhodnými menami,” pohladím ho po tvári a odídeme za Harrym a Severusom.

Otvorím dvere do triedy a nám sa naskytne zaujímavý pohľad. Harry sedí, skoro leží, na stole a vášnivo sa bozkáva so Severusom. Uškrniem sa, zatiaľ čo Draco sčervená, a odkašlem si, čím preruším ich chvíľku. Harry zadýchane ležal na stole a vyzeral, že je mimo seba. Severus sa samoľúbo usmieval.

“Tak čo ste vyriešili?” spýta sa nás Severus a pomôže Harrymu, aby sa udržal na nohách.

“Ešte dnes pôjdeme na ministerstvo a hneď sa aj vezmeme. Vyriešime niekoľko problémov jednou ranou,” usmejem sa.

“A skôr než si to nevesta rozmyslí,” uškrnie sa Harry, ktorý sa už ako tak prebral.

“Tak poďme,” povie červený Draco.

Bez rečí odídeme z hradu.

Harry

                   Na ministerstve je to preplnené ako vždy. Severus s Remusom idú do oddelenia s čarodejnickými zväzkami. Ja s Dracom zamierime rovno do oddelenia s rodinnou administratívou. Prídeme k jednej pracovníčke.

“Ehm….” odkašlem si.

“Áno?” spýta sa a pritom nezdvihne hlavu od papierov.

“Chcel by som niekoho prijať do rodiny,” netušil som ako to povedať, tak som niečo zo seba dostal.

“Choďte do druhých dverí na ľavo,” ukáže za seba do chodby a stále sa na nás nepozrie.

Aspoň nás tu nikto nespozná. Odídeme teda do tých dverí a tej ženskej si už nevšímame. Za dverami je zas nejaká ženská. Povzdychnem si. To tu vážne nie sú nejaký chlapi?

“Dobrý deň,” pozdravím keď vojdeme.

“Dobrý…… ach….. Harry Potter,” pozrie sa na mňa.

Chytím sa za hlavu. To snáď nie je pravda.

“Ak ste sa prišiel aj s pánom Malfoyom zaregistrovať ako vlkolak, tak ste na zlom oddelení…..” začne.

“Nie. Nie som vlkolak. Prišiel som prijať tu Draca do rodu Blackov,” posadíme sa.

“Ale do rodu môže prijímať len Lord,” zamračí sa.

“Som Lord rodu Potterov a aj Blackov,” podám jej pergamen z Gringottbanky.

Prečíta si ho a nakoniec všetko spíše. Od dnešného dňa je z Draca Malfoya Draco Black. Podpíšeme všetky papiere a dokumenty sa uložia do archívu. Spokojne odídeme. Nepochybujem, že ešte dnes večer budú mať noviny najpredávanejšie číslo. Spolu s Dracom zamierime za Severusom a Remusom. Hádam vybavili svoju časť. Prídeme až na miesto určenia a uvidíme tam oboch našich druhov.

“Tak?” spýta sa Sev s pozdvihnutým obočím.

“Predstavujem vám Draca Oriona Blacka,” usmejem sa.

“Zmenil si si aj druhé meno?”spýta sa prekvapene Rem.

“Hm…. Vadí ti to?”spýta sa.

“Nie,” usmeje sa.

“Tak ako to išlo tu?” spýtam sa.

“Impériom to šlo,” uškrnie sa Sev.

“Čo ste spravili?” zamračím sa.