Vlčí klan sa vracia II.

Vlčí klan sa vracia II.

              Nemôžem uveriť, že je už ráno. Táto noc bola úžasná. Keby tak neskončila. Ležíme so Sergejom v posteli a ja sa prebúdzam. Dúfam, že to nebolo naposledy. Trochu sa pomrvím a Sergej sa na mňa pozrie. Nečakala som to a začervenala som sa.
"Prepáč ak som ta zobudila."
"Nezobudila. Bol som hore len som nevedel, že aj ty." - zasmeje sa.
"Nepôjdeme hore?"
"Jasne. Koľko je?"
"Neviem, pozriem sa."
"Vonku je dosť tma."
"Divila by som sa keby nebola. Päť hodín ráno."
"No čo. Asi už nezaspím. Ideme dole?"
"Dobre. Oblečieme sa a pôjdeme si urobiť raňajky." - usmejem sa a už vstávam.
Obliekli sme sa a potichu zišli do kuchyne. Zastavili sme sa pri dverách od kuchyne. Videli sme, že sa svieti a nakukli do vnútra. Neverili sme vlastným očiam. Alebo skôr sme boli prekvapený. Všetko bolo zapnuté a keď sme vošli do vnútra na kuchynskej linke boli raňajky s lístočkom pre "Leu a Sergeja". Neverili sme tomu. Odkadiaľ sa tam vzali? Nakoniec nás prebudil smiech z jedálne. Opatrne sme sa pozreli dovnútra a videli Lina vo vlčej podobe ako sa niečomu smeje. Pozreli sme sa smerom akým sa pozeral a mysleli sme, že sa neovládneme a začneme sa smiať. Na opačnom konci jedálne bol Florián premenený na pumu a celý od torty. Lin sa zvalil smiechom na zem a my sme to už neudržali a rovnako ako Lin sme sa zložili smiechom. Obaja boli prekvapený, ale Lin sa aj tak neprestal smiať. O nedlho sa na jedálni otvorili druhé dvere a do vnútra v padli ostatný. Ako inak Eliáš sa vytrel hneď ako vošiel do jedálne na poleve torty a Shon ho len tak-tak chytil. Všetci sa nechápavo Pozreli najprv na Lina potom na nás a keď uvideli Floriána pochopili a skončili na zemi. Dokonca aj Sedrik sa zlomil v pase a klesol k zemi. Florián sa schúlil do klbka nešťastia do rohu jedálne a smútil. O chvíľku sme sa zorientovali a už sme boli všetci pokojný. Posadali sme si za stôl a Sedrik išiel ku Floriánovi. Kľakol si k nemu a pohladkal ho po hlave. Florián sa naňho pozrel a oprel si hlavu o jeho kolena. Niečo mu šepkal do ucha a potom sa obaja postavili. Zrazu nás prekvapil tetin krik od dverí.
"Čo sa tu stalo? To ste tu mali tortovú vojnu? Florián?! A už aj do kúpeľne a pod sprchu! Si celý od torty a robíš tu neporiadok! Už aj!"
Naštvane sa na nás rozkričala teta a Florián išiel do kúpeľne. No išiel. To je slabé slovo. Do slova a do písmena ho Sedrik chytil do zubou za mačaciu kožu a odtiahol do sprchy. Lin išiel za nimi a o chvíľu sme počuli ako sa ho snažia udržať pod vodou. Nevšímali sme si toho a v kľude sa najedli.

         Neverím. Sedrik ma chytil do zubou a hodil ma do vody. Ako mi to mohol urobiť? Dobre vie, že keď som premenený, tak mi voda nerobí dobre. Ach jaj. Mohol mi pokojne povedať, že nech idem a nie robiť dojem tím, že ma vezme do zubou. Toto mu pekne osladím. A viem aj ako. On mi stále robí na schváli, tak raz si role obrátime. Nemusí byť vždy navrchu. Ale teraz. pomóc! Ta voda je moc studená. toto zase nedarujem Linovi. Nechápem ako sa mohol vyhnúť všetkým kusom torty. Jediný kto si to odniesol som zase ja.
"Prosím, už stačí. ta voda je studená." - ozvem sa.
"Ani nápad. Nebudeš tu robiť neporiadok. Ešte nás Eliášova matka vyrazí z dverí." - odpovie mi Sedrik.
"Nemyslím si, ale u nej si nie som nikdy istí." - Usmeje sa Lin.
"Počkať. nemali sme náhodou zavolať už včera Silasovi?" - preruším ich.
"Máš pravdu. Sakra to bude zase vysvetľovania. Line? Nevadilo by keby prišiel na pár hodín náš kamarát? Mohol by nám pomôcť s kliatbou." - súhlasí som ňou Sedrik.
"Jasne, že určite nie. Ale kto je vlastne ten Silas?"
"Je to drakopír." - povie Sedrik.
"Čo?" - prekvapí sa Lin.
"Drakopír, je to dračí upýri démon a kto mu ovláda čary. Ale podstatné je, že by nám možno pomohol aj s Lenom." - dodám.
"Ako to myslíš? Čo je s Lenom?!" - vyhŕkne vystrašene Lin.
"Máme dojem, že nie je obyčajný človek. Čo o ňom vlastne vieš?" - Zvážnie Sedrik.
"Jeho rodina je veľmi milá, má veľa prednosti. Viem, že nie je normálny, ale neviem v čom je nenormálny. Cítim, ale že je mi bližšie ako ktokoľvek iný." - zamysli sa Lin.
"Aha. A pomohol by si nám zistiť, čo za tým je?" - Spýtam sa opatrne.
"Jasne. Pokúsim sa ho na to spýtať." - usmeje sa na nás Lin a odíde preč.
Sedrik, ma vysuší a ideme do svojej izby. Zase sa nebudem môcť asi hodinu premeniť. Nenávidím vodu. Teraz musím byť "mačkou" pekne dlho. Keď sme prišli do izby, Sedrik sa spojil so Silasom a povedal mu, čo všetko sa zatiaľ stalo a podobne. Silas hneď súhlasil, že príde a rozhovor sa skončil. Sedrik mi otvoril dvere na izbe a zišli sme dole, kde sme cítili Linovu auru. Vošli sme do obývačky a videli sme ho ako sedí pri Lenovi a niečo mu šepká. Ostatných sme nevideli a tak sme si sadli oproti nim. Hneď prišiel do obývačky Eliáš a povedal nám:
"Lea so Sergejom išli von a ja sa so Shonom idem prejsť do lesa. Mama píše knihu, takže keby ste niečo potrebovali obráťte sa na Lina. Máš to tu na starosti. Áno, Lin?"
"Už sa chováš ako moja matka." - povie ironicky Lin.
"Jasne, prepáč. Ale okej? Keby niečo volaj."
"Okej."
Eliáš sa otočil na päte a odišiel za Shonom, ktorý už čakal pri vchode. Lin si iba povzdychol a premenil sa na vlka. My sme sa naňho pozreli, čo chce robiť a prekvapivo nám odpoveď prišla skôr ako sme čakali.
"Idem sa prebehnúť pri rieku. Idete, tiež?"
"Hej." - prikývne Sedrik a tiež sa premení.
"Ideš Lene? Alebo tu chceš zostať?" - pozrie sa naňho milo Lin.
"Jasne idem." - pohladí Len Lina po hlave.
Vyšli sme z domu a zamierili k rieke. Len sa celú dobu držal pri Linovi a keď sa ho Len na chvíľu pustil, Lin hneď zastavil a pozrel naňho. Asi tak tristo metrov od rieky sa Len zase zastavil a Lin k nemu zase pristúpil. Nechápali sme, čo má furt za problém, ale nestihli sme sa na to ani spýtať, lebo Lin nás poslal dopredu. Tak sme išli k rieke. Možno ešte nemá svoju silu, ale raz keď ju dostane, by nás mohol zabiť. A o to vážne nestojíme. Sadli sme si so Sedrikom na jednu skalu pri vodopáde a dívali sa smerom do lesa, kde sme nechali Lina s Lenom. Báli sme sa o nášho kráľa. Predsa len zatiaľ nemá žiadne schopnosti a ani len nevieme, čo je Len zač. Jemu by možno neublížil, ale kto vie. Sedrik skočil do vody a začal chytať ryby. Vlci moc ryby nechytajú, ale keď sa chcel zabaviť, bol to jediný spôsob. Ležal som na kameni a díval sa ako sa Sedrik snaží chytiť aspoň jednu rybu.

           Vyrazili sme do lesa ale nebol som si istý, či je to najlepší nápad. Išli sme cez les a Len sa každú chvíľu zastavoval. Sedrik a Florián boli pred nami, tak som si myslel, že to nepostrehli, ale asi som sa zmýlil. Asi tak tristo metrov od rieky sa Len zastavil a sadol si pri strom. Vedel som, čo sa deje, ale ani za nič som to nechcel povedať tým dvom. Poslal som ich dopredu a ja som sa premenil na človeka. Keď boli už dosť ďaleko, sklonil som sa k Lenovi a pobozkal ho. V obývačke než prišli Sedrik a Florián mi stihol povedať viac ako dosť. Dozvedel som sa všetko, dokonca aj to, prečo nechce, aby to jeho tajomstvo niekto poznal. Bál sa to povedať každému jednému a ani jeho rodičom to nepovedal a keď zistil, že ani ja nie som normálny, tak sa bál ešte viac. Poznal dejiny svojho rodu lepšie ako ja svojho a tiež ho dosť vystrašili reči jeho babičky, ktorá ho nenávidela a odmala ho kŕmila samými nezmyslami. Povedal mi, že aj on je démon. Má nezvyčajnú premenu, ale aj tak možnú. Je to Drakovlkopír. Kríženec medzi drakom vlkom a upýrom - netopierom. Už sa pár mesiacov nepremenil a teraz sa to prejavuje. Je mu zle a nedokáže sa premeniť, keď to tak dlho potlačoval. Chcel som to povedať Sedrikovi, aby mu pomohli, ale povedal mi, že už sa to raz stalo a po pár hodinách sa mohol zas premieňať. Chcem mu veriť, ale mám o neho strach. Neviem čo mám robiť. Nakoniec som sa ho snažil rozptýliť, aby nemyslel na bolesť:
"Lene? Odteraz sa budeš premieňať vždy, keď budeš potrebovať áno?"
"Dobre. Ale čo škola. Keď sa budem potrebovať premeniť cez vyučovanie, to nepôjde."
"No tak sa vytratíš s triedy a na streche sa premeníš. Prosím. Už ťa nikdy nechcem vidieť trpieť."
"Dobre. Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem. Ale prečo mi to hovoríš práve teraz?"
"Keby sa niečo stalo, aby si to vedel."
"Ja to viem. A tebe sa nič nestane. Nemusíš sa báť. Nikdy to nedovolím."
Len vykríkol bolesťou a premenil sa na veľkého čierneho vlka s dračím chvostom a dračími krídlami. Špičky uši, chvosta, tlapiek a krídiel mal biele. Bol prekrásny. Pomaly otvoril oči a zdvihol sa na nohy. Mal ich slabé, ale zvládol to. Pozrel sa na mňa a ja som sa naňho usmial. Bol som tak šťastný, že je v poriadku, že mi vyskočili uši a chvost. Len sa trochu zasmial a podišiel ku mne. Objal som ho okolo krku a potom sa premenil na vlka. Pomaly sme vykročili k rieke aj keď Len trochu nesmelo. Po ceste mi povedal zvyšok. Aj to, že pochádza s temného klanu a je princ. Tiež mi povedal, že jeho klan sa v minulosti nezniesol s mojím klanom rovnako ako aj sklanom mačkovitých šeliem. Povedal mi tiež, že naše klany sa mohli spriateliť len vtedy keby náš klan bol na strane temnoty alebo ich na strane svetla. Takže naše klany sa taktiež neznášali a teraz spolu chodíme. Dúfam, že neskončíme ako Sedrik a Florián. Prišli sme na okrej lesa a videli Sedrika ako sa snaží chytiť nejakú rybu a Floriána ako sa na tom zabáva. Keď som omylom skočil na konárik a ten praskol, obaja prestali s tým, čo práve robili a pozreli na nás. Videli len mňa, tak si vydýchli, ale keď za mnou uvideli pár zelených oči začali vrčať a chystať sa k útoku. Vyšiel som z lesa a hneď som sa na nich pozrel tak zúrivo, že hneď prestali. Nechápali, čo sa deje a keď uvideli za mnou veľkého čierneho dračieho vlka prekvapene hádzali pohľady raz na mňa a raz na Lena. Po chvíli sa ma Sedrik spýtal:
"Kto to je?"
"Čo? Kto?"
"Ten vlk za tebou. Je z temnej rasy. A kde je Len?"
"No kde asi? Za mnou."
"Čo? Takže...Len .... je..."
"Démon?" - doplní ho Florián.
Pozerali sa naňho ako na ducha. Naklonil som hlavu nabok a sklopil jedno ucho. Uprene som sa pozrel na Sedrika a ten hneď začal cúvať. Nakoniec zo seba dostal:
"Dosť! Prestaň s tým Line. Vieš aké je to dráždivé?"
"S tým súhlasím. S tým pohľadom ma vždy dostal. A teraz je to ešte účinnejšie." - zasmial sa Len.
Oči mu žiarili veľmi svetlo. Aj jemu zmenili farbu. Teraz ich má úplne svetlo zelené až do žlta. Sedrikovi aj Floriánovi sa výrazne uľavilo, keď sa Len zasmial. Asi čakali niečo úplne iné. Začal som sa červenať a cítil som ako horím. Urobil som krok dozadu a skončil vo vode. Bola to dosť hlboká voda a začal som sa topiť. Len za mnou hneď skočil a pomohol mi nad hladinu, ale prúd bol moc silný a sťahoval nás pod vodu. Keď sme sa dostali na hranicu vodopádu zrazu sa voda zastavila a mi sme vyliezli von. Po chvíli som sa dozvedel, že vodu zastavil Len. Ale ako? Čo to má znamenať? Zrazu boli moje myšlienky prerušené Lenovím hlasom:
"Si v poriadku?"
"Hej. Asi...hej. Ako si...."
"Ovládam vodu."
"To je jedna zo schopnosti démonov. Ty by si mal tiež niečo ovládať, ale nevieme čo." - dokonči Sedrik.
"Aha. A čo by som podľa vás mal ovládať ja?"
"Nevieme. Možno rastliny alebo síru, možno nejaký jed." - Zamyslí sa Florián.
Nechápavo na neho pozriem. Donedávna som ani len nevedel, že existujú démoni a už vôbec nie, že som jeden z nich a teraz sa ešte dozviem, že môžu ovládať aj síru, ba dokonca jed? Kde som sa to zase dostal? Povzdychnem si a Len mi pomôže na nohy. Rozhodli sme sa, že pre dnešok to stačilo a vybrali sa domov s Lenom celý premočený. V polovici cesty som sa zastavil a ľahol si k jednému stromu. Sťažka som oddychoval a Len si pri mňa ustarostene sadol a Sedrik sa spýtal:
"Deje sa niečo?"
Nevedel som čo mám povedať, tak som sa zo sklopenými ušami postavil a zakrútil hlavou. No Florián mi to nezožral a premenil sa na človeka. Prišiel ku mne a chytil ma za jednu tlapku. Pomaly ma skontroloval až našiel príčinu prečo mi je tak zle. Zvláštne, že som nič necítil. Zistil totiž, že mám natrhnuté krídlo a nie málo a ako by to nestačilo aj dosť hlboký zárez pod druhým krídlom. Začal nadávať ako čert a prikázal mi nech si ľahnem. Nemohol som sa moc hýbať, a tak mi nezostávalo nič iné len ho poslúchnuť. Sedrik bol vystrašený, ale Len priamo zúril a nadával si prečo ma v taj vode lepšie nezachytil. Našťastie Florián bol v pokoji a vedel čo robiť. Len si ľahol za mňa a ja som sa oňho oprel. Florián nechal vyrásť zo zeme nejaké kvety a bylinky a urobil z nich masť, ktorou mi potrel rany. Štípalo to ako šľak a nepomohlo ani zatínanie zobov. Len sa premenil na človeka a začal ma upokojovať. Díval som sa mu do oči a prenášali sme si myšlienky. To ma trochu zabavilo a upokojil som sa. Bolesť som si už ani nevšímal. Florián aj Sedrik sa na nás zase dívali ako na debilov, ale nám to bolo jedno. Keď mi to Florián namastil rany sa začali uzatvárať a liečiť, takže sme sa mohli vybrať domov. Len sa premenil zase na démona a išiel mi po boku. Po chvíli sa Sedrik zastavil a spýtal sa nás vec, ktorá mu nešla do hlavy.
"Ako to, že keď sa ti Len pozerá do oči pri akejkoľvek situácií sa zrazu upokojíš a si ako malé šteňa?"
"Keď sa mi Len pozerá do oči prenášam mu svoje myšlienky a on mi zase posiela svoje. Funguje to aj na diaľku, ale som pokojnejší, keď sa mu pozerám do oči a viem, že je to on." - poviem mu potichu a s Lenom pokračujeme v ceste.
Sedrik s Floriánom sa za nami pozerajú ako keby videli ducha, ale necháme ich tak.

            Ako je to možné? Len a Lin sú vážne prepojený. Nechápem inak ako si môžu takto dobre rozumieť. A už vôbec sa nikdy nestalo to čo nám tu práve povedal Lin. Je vážne výnimočný a s kráľovskej rodiny najvyšších. Dokáže toho dosť veľa. Aká bude asi jeho schopnosť? Neubránim sa a tlmene sa zasmejem. Florián sa o mňa oprie a pokračujeme v ceste za Lenom a Linom. Do domu dorazíme za súmraku a zázrak, že nás nezadupú do zeme keď im povieme čo sa stalo. Len Jednému nerozumejú a nad tým sa zarazia.
"....Len sa premenil? Čo tým myslíš?" - zopakuje po mne mama Eliáša a všetci sa na nás dvoch pozrú.
"No, myslím to tak ako to počuješ."
V tom sa za nami do dverí vrhne Lin a Len naňho skočí. Trochu sa spolu hrajú ako malé šteňatá a vôbec ich nezaujíma, že na nich ostatný pozerajú ako na duchov. Teda aspoň na Lena. Keď si ich Lin s Lenom všimne prestanú a Lin sklopí uši a po chvíli prehovorí:
"Ahoj. Čo sa tu deje?"
"Len je vl...vlk..drakovlkopír?!" - vykríkne koktavo Lea a začne cúvať.
"Ja viem. Vidím ho." - uistí ju.
"No to dúfam, že nie si slepí." - zažartuje Len.
"Ale, zlatíčko, teba by som videl aj keby som nemal oči. Si pre mňa jediný." - zasmeje sa Lin.
"Aha. A čo keby som si to išiel hore overiť?" - pozrie sa naňho Len.
"Veď môžeš, ale neviem či by si tam niečo našiel." - Lin sa na neho len usmeje.
Len sa na neho pozrie s výrazom, ktorý hovorí "no počkaj", chytil za kožuch a už ho tiahol hore. Ešte sa na nás stihol pozrieť a už ich nebolo. Len je dosť silný a akoby toho nebolo málo je to partner nášho kráľa, tak si naňho budeme musieť dávať pozor. Florián sa za mnou začne smiať a ostatný sa na nás pozrú ako na vrahov. Lea na nás začne pekne z ostra kričať až sa dom otriasa v základoch.
"Čo ste sakra urobili Lenovi?!!"
"My sme mu nič neurobili. To bolo jeho tajomstvo. Už sa ako drakovlkopír narodil. Jeho matka musí byť vlkopírka a otec drakopír. Alebo je adoptovaný." - Vyderie zo seba Florián.
" A prečo sa tak smeješ?" - podiví sa pre zmenu Sergej.
"Lebo je zaujímavé,...haha...ž..že náš krá...kráľ si našiel part....partnera s ďalšieho znepriateleného kráľovstva. A tiež ma zaujala predstava ako bude Len naháňať Sedrika po lese." - prestane a zase začne Floriánov záchvat smiechu.
"Hej! Prečo by ma mal naháňať?" - oborím sa na neho.
"No napríklad zato, že si o ňom pri rieke povedal, že je z temného klanu, keď to vôbec nie je pravda."- vysvetlí Florián.
"Čože? A jéjej. On o tom vie?"- znervózniem.
"Zatiaľ nie, ale počkaj zajtra." - Ledva to Florián dopovie a už zase je z neho klbko smiechu.
Všetci sa po tejto výhlaške zložia na zem a ja sa naštvane pozriem na Floriána. Za päť minút sme preč z toho božieho umučenia a zamknem sa s ním v izbe.