VIII. Velké Zistenie

VIII.

Harry

                “Engorgio!” ukáže Ron na už tak obrovského hada a ten sa ešte zväčší.

/Chyť ho, uväzni ho, ale nezabíjaj ho!/rozkážem hadovi.

Ten bez námietok poslúchne a zaútočí na Marcusa. Pevne ho obtočí a vezme mu prútik. Nemôže sa ani len pohnúť.

“Boj skončil Marcus. Bojoval si dobre, ale dám ti radu….. Nikdy nepoužívaj proti neznámemu protivníkovi kúzla, ktoré nevieš, že budú na sto percent účinné. Toto bolo účinné, ale proti tebe,” prídem k nemu a vezmem si od hada jeho prútik.

/Choď domov,/ukážem na dvere.

/Ďakujem pane,/zasyčí had a odíde preč.

Podám ruku Marcusovi, ktorý ju príjme. Pomôžem mu na nohy.

“Skúšku si zvládol. Dokázal si proti nám stáť viac ako dvadsať minút,” usmeje sa Ron.

“Super!” Zasmeje sa Marcus a skočí na Rona.

Ten s ním spadne na zem. Ja sa rozosmejem.

“Chováš sa ako decko! Zlez zo mňa!” skríkne Ron.

“Marcus, radšej ho poslúchni, inak si ťa jeho brat bude musieť poskladať,” smejem sa ďalej.

Marcus z neho zlezie rýchlejšie ako naňho skočil.

“Páni, ak ste skončili s týmto divadlom, bol by som rád, keby ste sa odobrali na vyučovanie…… všetci!” pozrie sa pobavene riaditeľ na všetkých.

Tí sa až teraz spamätali. Odo mňa si držia raz taký odstup. Marcus sa rozbehne na hodinu. Ja s Ronom čakáme než k nám prídu naši partneri a poriadne nám vynadajú. Nič také sa však nestane. Rémus ma len vášnivo pobozká a Síriusovi žiaria oči viac ako vianočný stromček. Kútikom oka vidím, že Ron so Sevom majú rovnako vášnivú scénu ako ja s mojimi láskami. U Síriusa, ale cítim, že niečo nie je v poriadku.

“Siri, čo sa stalo?” zamračím sa.

“To nič. Len mi trochu robí starosti Malfoy s Regulusom a pár ďalšími žiakmi. Keď si prehovoril Parselansky, tak sa zatvárili dosť divne. Mám divný pocit, že Regulus sa do niečoho zaplietol,” povzdychne si a objíme ma.

Pozriem sa na Rona. Vieme, čo sa asi deje, ale aj tak je to hrozné. Viem ako Sirimu na bratovi záleží, aj keď to nedáva najavo.

“Všetko bude v poriadku,” pobozkám Siriho.

“Verím ti, pretože si to ty,” pousmeje sa.

“Čo máte s tým Biflomorčanom?” spýta sa podozrievavo Severus.

“Dá sa povedať, že chodí s mojim starším bratom,” usmeje sa Ron.

“Tak prečo naňho Harry zaútočil?” nechápe Severus.

“Pretože sme o tom nevedeli a mal som strach. No chcel len pomôcť,” pousmejem sa.

“Veľa vecí, čo poviete nedávajú zmysel, ale snáď neplánujete nejakú hlúposť. Veľmi mi na tebe záleží Harry. Rovnako ako na Síriusovi a nechcem vás stratiť,” objíme ma Rémus.

“Nikdy ma nestratíš,” pousmejem sa, ale z oka mi vypadne jedna slza.

Slza viny. Rémus ma pevnejšie objíme a nakoniec sa všetci rozídeme na vyučovanie. Dreams a Night odídu smerom von. Asi potrebujú trochu súkromia. Ja s Ronom sa ale snažíme byť čo najviac so svojimi láskami, až im to príde divné, ale nesťažujú sa.

                  Prešiel už viac ako mesiac a každý večer sa s Ronom stretneme v Komnate najvyššej potreby, aby sme mohli trénovať. Pred týždňom som sa dokázal premeniť na svoju druhú podobu. Som čierna puma. Ron to zvládol včera. On sa mení na hrdzavého vlka. Celkom paradox. Severus zvládol premenu už pred tromi týždňami a premieňa sa na čierneho geparda. Práve preto je to tak veľký paradox. Keď sa o tom dozvedeli ostatní, tak boli poriadne šokovaný, ale James sa smial pár hodín. Aj dnes večer, keď už moji partneri spia, tak odídem do Komnaty Najvyššej potreby. Musím si trochu precvičovať mágiu. Cítim, že už sa nám to pomaly darí, aj keď Ron ešte neurobil moc veľké pokroky. Viac mu ide ovládanie Života. Dnes začnem so smrťou. Osud nemá zmysel skúšať. To je pre mňa automatické. V priebehu noci za mnou príde aj Ron. Sadne si na gauč a začne si precvičovať moc času. Opäť mu to moc nejde, tak mu poviem, nech si ide skúsiť moc života. Ja usmrtím jednu malú myšku a on ju má priviesť späť. Ide mu to o moc lepšie a zdá sa mi, že som v tom videl aj kúsok časového zvratu.

“Ron, ty Čas dokážeš ovládať, ale musíš sa sústrediť. Pozri,” pousmejem sa a ukážem na myš.

Usmeje sa a prikývne. Ide radšej skúšať o kus ďalej. Po hodine sa mu podarí vrátiť čas o pol hodinu. Zdá sa, že ísť v čase späť ké jednoduchšie. Snáď to zvládne aj opačne. Musíme sa vrátiť a obnoviť mágiu hradu, inak ochrany spadnú. Nakoniec, ani nevieme ako zaspíme na gauči…..

                 Ráno nás zastihne nepripravených. Svetlo preniká dnu cez magické okná, oheň v krbe už dohorel, ale aj tak mi niečo tieni. Otvorím oči a uvidím tri postavy ako nad nami stoja. Zavriem oči, že si ešte pospím, ale keď si uvedomím, že tu nemajú čo robiť, tak som hneď hore.

“Sírius, Rémus…. Čo tu robíte?” spýtam sa opatrne.

“Hľadali sme ťa…. A Severus hľadal Rona… To ste tu opäť boli celú noc? Čo ste tu robili?” spýta sa Rémus.

Už sa prebral aj Ron. Vlastne sa zľakol naštvaného hlasu, ktorý Rémus použil a spadol z gauča.

“AU!” ublížene sa pozrie na troch chalanov.

Severus sa k nemu skloní a pomôže mu späť na gauč. Bohužiaľ Ronovi vypadla kniha, ktorú nemali vidieť a Severus ju vzal.

“Kniha Času. Richard Chrabromil. Čo je to za knihu?” spýta sa zamračene.

“Len taká dajaká,” povie vyhýbavo Ron a knihu si vezme.

“Napísal ju Richard Chrabromil?!” spýta sa šokovane Sírius.

“Harry, odkiaľ máte tieto knihy?” ozve sa Rémus.

Dokelu. Asi sme pre tie knihy nemali ísť včera v noci. Zabudol som ich schovať! Navyše ako som mal vedieť, že nás tu práve dnes nájdu? Veď nikdy na to neprišli! Tiež je pravda, že sme vždy prišli naspäť do postele ešte pred svitaním, ale v poslednej dobe som viac unavený.

“Aké?” spýtam sa nevinne.

“Moc Smrti od Salazara Slizolina,

Kniha Života od Helgy z Biflomoru a

Sila Osudu od Roweny z Bystrohlavu,” zamračí sa.

“Vy máte knihy zakladateľov?” spýta sa prekvapene Severus.

Všetci traja sú prekvapení, ale my nevieme čo povedať. Pozriem sa na Rona. Vybaví sa mi, čo nám povedal Marcus.

“Ste potomkovia Zakladateľov. Cítim to z vás. Cítim tu silnú mágiu……”

Usmejem sa. Ron si asi spomenul na to isté, lebo súhlasne prikývne.

“Áno. Tie knihy patria nám….. Sme potomkovia Zakladateľov, alebo skôr by sa dalo povedať, že sme ich dedičmi. Mne patria knihy Smrti a Osudu, a Ronovi zase Života a Času. Ešte úplne neovládame svoju moc, tak sa občas stane, že niekoho zraním,” pozriem sa do zeme.

“Ten Biflomorčan, Marcus…” poznamená Rem.

Iba zmierene prikývnem. Stále upieram zrak do zeme. Ron je na tom asi podobne. Nervózne mi chytí ruku.

“Pokoj. Čo sa deje?” objíme ma Sírius.

“Teraz nás už nebudete chcieť,” vzlyknem.

“Ako ťa taká sprostosť napadla? Toto na tom, že ťa milujeme nič nemení,” objíme ma Rémus.

Severus zase utešuje Rona.

“Zvládnete ísť na vyučovanie?” spýta sa Rem.

“Ja v pohode. Som zvyknutý,” pousmeje sa Ron.

“Ja asi nie,” postavím sa a odídem do kúpeľne, o ktorú som komnatu požiadal.

Je mi príšerne zle. Opriem sa o umývadlo a snažím sa vydýchať. Nesmiem robiť prudké pohyby. Zacítim ruku okolo môjho pásu.

“Harry, si v poriadku?” strachuje sa Rémus.

“Ron nám povedal, že posledný týždeň ti býva často zle. Prečo si nám to nepovedal? Mal by si ísť na ošetrovňu,” dá mi bozk do vlasov Sírius.

“Nechcem tam ísť. Budem v poriadku,” pousmejem sa a opriem sa o nich.

Rémus ma vezme do náruče a odnesie naspäť do izby, kde ma položí na veľkú posteľ.

“Ja s ním zostanem. Vy môžete ísť na vyučovanie,” započujem Síria.

“Prečo ho nevezmeš na ošetrovňu?” spýta sa Severus.

“Harry má strach z ošetrovní. Nedostanete ho tam,” odpovie Ron.

“Možno tam nebude musieť ísť. Možno by som dokázal zistiť, čo mu je. Ovládam pár liečivých kúziel,” ponúkne sa Severus.

“Dobre,” pristúpi na to Rémus.

Severus príde bližšie ku mne a pozrie sa mi do oči. Nevoľnosť už trochu prešla, len ma trochu bolí bruško. Severus na mňa namieri prútik a vysloví niekoľko diagnostických kúziel. Na verdikt si musím počkať a mám z toho veľký strach. O chvíľu Sev prestane a pozrie sa na mňa.

“Musím dôjsť ešte pre jeden elixír, aby mi potvrdil to, čo som zistil. Počkajte tu. Ak je to čo mi ukázali tie kúzla pravda, tak tieto štyri prvé hodiny ti rozhodne chýbať nebudú,” pousmeje sa na mňa.

“Dobre,” prikývnem.

Severus odíde a Rémus so Sirim si sadnú vedľa mňa. Ron sa oprie o rám postele nad mojou hlavou. Stále mám trochu strach.

“Harry, mohol by som?” spýta sa odrazu Ron.

“Čo či by si mohol?” pozriem sa naňho.

“Asi viem aké podozrenie má Severus,” usmeje sa.

“Aké?” pozriem sa naňho nádejne.

“Počkaj. Len si to overím, ale nepoviem ti to. Ten elixír to len potvrdí,” usmeje sa.

Zavrie oči a vypustí trochu mágie. Cítim ako ma obaluje a nakoniec zmizne. Ron sa víťazne usmeje. Zamračene sa naňho pozerám. Práve vtedy sa vráti Severus. Prešiel to celkom rýchlo.