VIII. Oklamať Smrť... 8/8
Publikované 28.01.2017 v 00:00 v kategórii HP a Svet za Zrkadlami ✔, prečítané: 635x
VIII.
Harry
“O tom že ste ma oklamali!!!!! Ešte nikdy sa to tu nikomu nepodarilo a už vôbec nie takýmto spôsobom!!!! Ste príšerný!!!! Teraz musím splniť svoj sľub, ktorý som dal každému, kto má dokáže oklamať!!!!....... Padajte! Padajte skôr než si to rozmyslím!!!” zjaví sa pred nami nasraná, skôr nasraný, smrť.
Nechápavo sa naňho pozeráme, ale rýchlo sa spamätáme. Keď zmizne, tak sa na jeho mieste objaví portál. Pozrieme sa na seba.
“Neviem síce prečo, ale asi by sme mali ísť, než máme šancu,” povie Severus.
Prikývneme a Draco mi pomôže postaviť sa. Potom všetci prejdeme portálom.
Draco
Objavíme sa uprostred Slizolinskej klubovne. Ešteže išli všetci žiaci na prázdniny domov. Vydýchnem si.
“Sme späť,” zašepká ocko.
“Konečne trochu svetla. Neveril som, že niekedy budem rad v Slizolinskej klubovni,” zasmeje sa Harry.
“Tomu ver,” usmeje sa Ron.
“Už je ti lepšie?” spýta sa ocko Harryho.
“Áno,” prikývne Harry.
“Fajn. Tak ideme za Poppy,” usmeje sa ocko.
“Prečo za madam Pomfreyovou?” zamračí sa Ron.
“Len tak,” odpovie ocko.
“Sírius, mám strach,” zavrie oči Harry, keď sme pred ošetrovňou.
“Pokoj. Zvládneme to,” pohladí ho po chrbte ocko.
Zvládnu čo? Vojdeme na ošetrovňu a madam Pomfreyová skoro odpadne keď uvidí Síriusa.
“Poppy, neskôr všetko vysvetlíme tebe aj ostatným, ale teraz by si mohla prezrieť Harryho? Niečo sa s ním deje,” povzdychne si Severus, aby zastavil jej protesty.
“Posaďte sa pán Potter,” ukáže na jednú posteľ.
Harry
Posadím sa na posteľ a čakám než ma madam Pomfreyová prezrie. Popravde, ak by to čo mi povedal Sírius bola pravda, bol by som šťastný. Madam Pomfreyová urobí niekoľko kúziel a nakoniec zalapá po dychu. Takže predsa.
“Čo sa deje?” spýta sa zamračene Draco.
“Pán Potter……” nevie nájsť slova, tak sa postavím a prejdem k Dracovi s Ronom.
Skloním hlavu a Ron ma objíme. Draco mi zdvihne hlavu jemne ma pobozká.
“Som tehotný,” zašeptám ticho.
Cítim ako Ron stuhne a pozrie sa na Draca. Na ostatných sa radšej nepozriem.
“Harry, myslíš to vážne?” spýta sa Ron.
“Áno,” vzlyknem.
“Pokoj láska. Prečo plačeš?” usmeje sa na mňa Draco a zacítim jemný bozk na krku od Rona.
“Nikdy ťa neopustíme,” zašepká mi Ron do ucha.
“Takže sme sa dostali zo Sveta za Zrkadlami len vďaka vám trom,” podotkne pokojne Lucius.
Nevadí im, že som tehotný? Usmejem sa. Budem mať rodinu. Skutočnú rodinu. Rozlúčime sa s madam Pomfreyovou a odídeme do riaditeľne, kde má byť za hodinu porada.
Severus
V riaditeľni sa s Brumbálom dohodneme čo a ako. On vedel, že sa vrátime, ale stále mi nie je jasné, ako to vedel. Možno od duchov.
“Harry,” oslovím ho.
“Áno?” zdvihne hlavu.
“Prispôsobim ti rozvrh, aby si sa moc nenamáhal. Elixíri vynecháš úplne. Na Obrane žiadne náročné kúzla, pretože teraz musíš sústrediť dosť mágie hlavne na svoje dieťa, čím sa samozrejme ruší praktická časť obrany a taktiež kúzelné formule a Premieňanie. Do hodín chodiť budeš, ale učitelia ti prispôsobia kúzla, aby si mal stále dosť mágie na ochranu dieťaťa. Do hodín budeš chodiť buď s Dracom alebo Ronom, aj keď to nebude problém, pretože aj tak máte väčšinu hodín spolu. Ak by ti nebolo dobre, tak sa na vyučovanie ani nedostav. Radšej zostaň v posteli, alebo buď so Síriusom. Pre teba Sírius tento rok ešte prácu nemám, ale na ďalší by sa určite niečo našlo ak budeš súhlasiť. A teraz by si si prácu hľadať nemal. Najskôr by si si mal zvyknúť na tento svet,” ukončím svoj monológ.
“S tým súhlasím. Teraz by som aj tak nemohol robiť moc veľa,” pokrúti s úsmevom hlavou Sírius.
“Myslíš…..” pozrieme sa naňho.
“Áno, myslím to, že ty budeš druhý raz otec a Draco bude veľký brat,” uškrnie sa Sírius.
“Siri!” skríkne šťastne Lucius a pobozká ho.
Uškrniem sa. To snáď nie je pravda. Už len chýba…… Pozriem sa na Remusa.
“Dúfam, že ty v tom nie si. Vážne neviem kde by som teraz hľadal učiteľa na Obranu.”
“Možno by si to mohol zobrať ty. Vždy si ju chcel učiť,” usmeje sa nevinne Rem.
“A bude to potrebné?” pritiahnem si ho k sebe.
“Čo myslíš,” pobozká ma.
To mi ako odpoveď stačí. Takže po prázdninách nastupujem ako učiteľ obrany.
“A my dvaja budeme riadiť školu!” zasmeje sa Sírius.
“Tak to teda nie!” skríknem zdesene.
Všetci sa začnú smiať. Ale ja som to myslel vážne!!! Ešte by tú školu zbúrali!! Pretočím oči.
“Šťastný Nový rok,” zašepká mi do ucha Rem.
“Aj tebe láska,” pobozkám ho.
Potom už len čakáme než sem prídu všetci učitelia, aby sa mohli dozvedieť nové zaujímavé novinky.
Harry
Po Novom roku malo všetko veľmi rýchli spád. Nakoniec sme mali ďalšie mesiace uľahčené ja, Sírius a aj Remus. Stále sme zostávali na hrade. Keď prišli v januári do školy ostatní žiaci, tak povedať, že boli šokovaný, je slabý odvar. Draco s Ronom sa o mňa vážne skvelo starali. Lietali presne ako som pískal a vážne sa snažili, aby som mal čo najviac pohodlia. Stačilo, aby ma niekto len silnejšie buchol do ramena a už bol oheň na streche. Milujem, keď sa o mňa tak starajú. Som si istý, že moje deti budú mať tých najlepších otcov. To som vám vlastne zabudol povedať. Čakám dvojčatá. Neveril som tomu, keď mi to madam Pomfreyová povedala, ale je to tak. Školský rok sa už dávno skončil a teraz mám tesne pred pôrodom. A nie len ja.
“Ahoj Harry,” usmeje sa Sírius, keď príde za mnou do izby.
Presnejšie sa nachádzam mojej, Dracovej a Ronovej izbe na Malfoy Manor a sedím pred krbom na veľkom gauči.
“Ahoj Siri,” počkám než si sadne.
“Si v poriadku?” spýta sa a chytí ma za ruku.
“Áno. Nevieš kde sú Draco a Ron?” spýtam sa.
“Nie. Nevidel som ich. Ale Lucius so Severusom a Remusom sú v knižnici. Chystajú podklady na vyučovanie. Potrebuješ niečo?” odpovie mi.
“Nie. To nič,” pokrútim hlavou.
Nechcem ho znervózňovať, keďže je tiež tehotný, tým, že ma bolí bruško.
“Dobre. Pôjdem za nimi. Nechceš ísť tiež?” spýta sa.
“Nie. Počkám tu na Draca s Ronom,” mám pocit, že sa nepostavím.
“Dobre. Drž sa. A keby niečo, pošli domáceho škriatka,” odíde zo dverí.
Vydýchnem a pomaly sa pokúsim postaviť. Už vážne nevládzem skoro ani dýchať. Chytím sa za bruško a ťažko sa postavím. Hneď zacítim ako mi odtečie plodová voda. Bruško mi viac padne dole a vážne to bolí. Pomaly prejdem k posteli, na ktorú si ľahnem. Au! Bolí to. Keď mi začnú kontrakcie, tak sa mi z očí spusťia slzy.
“D-Dobby!” skríknem bolestne.
Nemyslel som si, že to bude až tak bolieť.
“Pán Harry volal Dobbyho?” objaví sa pri mne.
“Zavolaj Draca s Ronom. Prosím,” vzlyknem.
“Dobby hneď poslúchne. Dobby zavolá pánov,” pokloní sa a odíde.
Draco
Akurát sa vrátime z vonku a prídeme do knižnice za ostatnými, keď sa tam zjaví vystrašený Dobby.
“Pán Draco Malfoy a Ron Weasley, volá vás pán Harry. Pán má veľké bolesti,” pokloní sa a zmizne.
Hneď vyskočíme na nohy a pozriem sa na otca so Severusom.
“Remus, Sírius, zostaňte tu. Ideme za Harrym,” pokynie otec.
“Veď som od neho pred chvíľou prišiel…… tak preto sem možno nechcel ísť,” zloží si ocko hlavu do dlaní.
“Poďme. Nie je čas,” zamračí sa Severus.
Neváhame a ideme za ním. Keď prídeme do izby, tak Harry leží na posteli a plače bolesťou. Hneď sme pri ňom.
“Pokoj láska,” pobozkám ho do vlasov.
“Dray, Ron,” vzlykne.
“Sme tu zlatíčko,” objíme ho Ron.…..
O šesť hodín neskôr máme na svete naše dvojčatá. Sú to chlapci. Starší má červené vlásky a očka sa mu zafarbujú jedno do modra a druhé do šeda. Mladší má blonďavé vlásky a krásne smaragdové očka po Harrym, ktorý práve spí po ťažkom pôrode. Usmejem sa. Sú taký zlatí.
Harry
O pár dní po mne porodí aj Remus so Síriusom. Narodili sa im dievčatká. Síriusová dcérka mala čierne vlásky a šedé oči s menom Casandra a Remusova dcérka mala hnedé vlásky a čierne oči s menom Teddy. Obe boli veľmi pekné. Moji synovia sa volajú - starší Orion Draco Weasly a mladší Sirael Perseus Malfoy. To mi pripomína, že si musím urobiť syna ešte pre mňa. Zasmejem sa. To by nemal byť problém…… A ani to problém nebol. Žil som úžasný život a s mojou rodinou je ešte lepší. Doteraz si pamätám na život za Zrkadlami a občas mám pocit, že ma v zrkadle sledujú oči. Preto sme všetky zrkadla zničili. V každom z našich domov, kde prebývame je iba jedno jediné zrkadlo. Dokonca sme opravili dom v Godrikovom dole. Aspoň mám pocit, že sú rodičia so mnou cez zrkadla. To je jediný dom, v ktorom nebývame a na každom kroku sú zrkadla. Občas sa tam zastavíme na návštevu. Mám pocit, že tak sú moji rodičia stále so mnou.
“Harry, si tu?” otvorí dvere na našej izbe Ron.
“Áno?” otočím sa naňho.
“Môžeš nám ísť pomôcť? Sírius sa snaží variť,” povzdychne si Ron.
Zasmejem sa, ale prikývnem. Sírius má niekedy fakt detinské nápady. Tak ja budem musieť ísť. Zaťal ahoj a držte mi palce s mojou rodinou…………..
…...Koniec zápisov v mojom denníku……
Komentáre
Celkom 3 komentáre
SORA 77 28.01.2017 v 12:44 Krásná povídka, dojemná. Jsem ráda, že to dobře dopadlo. Těším se na další dílka.
Vai 29.01.2017 v 14:47 Je to hezky skončilo a docela pekný zpusob oklamani, uz jsme na konci minule kapitoly přemýšlela, když je těhotný Harry, koho všeho pustí pryč a nakonec to dopadlo pěkně...dík za povídku
Pelupe 04.01.2020 v 01:48 Hm je škoda, že se nepodařilo dostat z druhé strany i někoho jiného. Jinak super.