VIII. Odmietnutie

VIII.

Remus

                     Pozerám sa na veľkého vlka, ktorý vrčí od bolesti. Pripravím si prútik, ale pochybujem, že nám pomôže. Predsa len sme videli, čo dokáže. Veľký vlk si ľahne na zem a stále jemne vrčí.

“Čo teraz?” spýta sa Severus.

“Vyzerá to tak, že od bolesti sa nemôže dobre hýbať,” zamračím sa.

“Jeho ruka...teda predná končatina….vyzerá dobre,” pozdvihne obočie.

“To áno, ale jeho bolí celé telo. Neviem prečo, ale vidíš, že sa nemôže skoro pohnúť. To by sa rozhodne takto nekrčil a už by po nás skočil,” odpoviem zamračene.

Severus sa posunie trochu k nemu. Žiadna reakcia, tak sa k nemu pomaly priblížime. Kľaknem si a pohladím ho po srsti. Trhne sebou, inak sa vôbec nepohne. Severus si kľakne s jeho druhej strany a hľadí ho. Všetko sa zdá byť v poriadku. Po nejakej dobe sa prestane vzpierať a skučať. Otvorí svoje zelené oči a pozrie sa na dvere. Tie sa práve v tej chvíli otvoria a dnu vojde Riaditeľ. Potom sa dvere otvoria dokorán a v nich stoja ostatní, čo odišli z ošetrovne. Harry je hneď na nohách a vrčí. Dosť dravo a nechce prestať.

“Sakra. Čo tu robíte? Vypadnite!” zavrčím a chytím Harryho okolo krku, aby som ho aspoň trochu zadržal.

Severus ho pohladí po hlave a šepká mu slová útechy.

“Zhodli sme sa na tom, že ak je pán Potter nebezpečný, tak by mal opustiť hrad. Vlkolak sa má meniť len za splnu, ale pán Potter sa premieňa svojvoľne,” povie pevne Minerva.

Vyvalíme na ňu oči. Teda ja ich vyvalím a Severus sa zamračí. Pozriem sa na Harryho, ktorý sa už upokojil. Vytrhne sa mi a odíde k oknu. Posadí sa a pozrie sa von oknom na Zakázaný les.

“To nemôžete!” zavrčí Severus, keď k ním prídeme.

“Harry je pokojný. Nikomu neublíži,” pozriem sa na nich.

“Koho to bol nápad?” spýta sa Severus vražedne.

“Môj. Nechcem riskovať, že na koľaji niekoho zabije alebo premení,” odpovie prísne Minerva.

“Ako to môžeš dopustiť?” pozriem sa na Riaditeľa.

“Prehlasovali ma,” povzdychne si.

“Ak ho nechceš vo svojej fakulte, tak pokojne môžeme povedať, že ide do Slizolinu a bude bývať u mňa. Múdry klobúk ho aj tak chcel v prváku zaradiť do Slizolinu,” pozrie sa Severus na Brumbála.

S tým by som súhlasil.

“Nemôže bývať u svojho profesora……” začne Minerva.

“Nebude bývať u svojho profesora, ale u svojho druha. Som jeho druh, práve preto ho nikam nepustím. A už vôbec, aby sa túlal po Zakázanom lese!” skríkne Severus.

“Pôjdem si zbaliť,” ozve sa za nami hlas.

Otočíme sa na Harryho, ktorý stojí za nami. Už je premenený späť a vyzerá v poriadku. Teda až na slzy, ktoré sa mu kotúľajú po tvári.

“Ospravedlňujem sa za ten bordel madam Pomfreyová. Už sa to nebude opakovať,” povie ticho Harry.

“To nevadí, zlatíčko. Ale kam chceš ísť? Nikam nepôjdeš. Akurát tak do postele,” zamračí sa madam Pomfreyová.

“Som nebezpečný. Odídem. Aj tak ako vlkolak školu potrebovať nebudem,” odfrkne si a chce odísť z ošetrovne.

“Nikam nepôjdeš. Myslíš, že by som ťa pustil?” pritiahne si ho k sebe Severus.

“Prosím, pusť. Som nebezpečný,” povie ticho Harry.

“Nie si,” zašepká Severus a pritisne si ho viac k sebe.

“Kam by si chcel ísť Harry?” spýta sa riaditeľ.

“Do Zakázaného lesa. Môj vlk by sa o mňa postaral,” pozrie sa Harry na Riaditeľa.

“To nedopustím,” zavrčím.

“Ani ja. Takže, budete súhlasiť, že tu Harry môže zostať, ak bude bývať u Severus?” spýta sa riaditeľ.

Našťastie všetci prikývnu. Usmejem sa na Harryho, ktorý si vydýchne a zostane pokojne v Severusovej náručí.

“Severus, vezmi ho k sebe. Určite je unavený. Škriatkovia k tebe donesú jeho veci,” usmeje sa riaditeľ a odíde za ostatnými učiteľmi.

“Ďakujem Albus,” povie ešte Severus.

Ja len prikývnem na odchádzajúceho riaditeľa. Potom odídeme aj my. Poppy zostane na ošetrovni sama.

Severus

                     Vezmem Harryho k sebe a uložím ho do postele. Ešte stále plače a je celý vyklepaný. Kúzlom nás prezlečiem a uložím sa k nemu. Pritisne sa ku mne a cítim ako sa trasie.

“Harry upokoj sa. Všetko už bude dobré,” zašeptám.

“Som nebezpečný,” vzlykne.

“Harry, prestaň! Nie si nebezpečný. Spí. Si unavený, tak hovoríš nezmysly,” pobozkám ho jemne.

“Dobre,” pousmeje sa a zaspí.

Ja som ešte nejakú dobu hore. Toto ti Minerva nezabudnem. A potom, že Chrabromilčania sú šľachetný. Pekný príklad. Snáď bude ráno lepšie, než teraz.

Draco

                     Ráno idem zo Slizolinu rovno k Severusovi. Nevšímam si svojich spolužiakov. Nikdy neboli moji skutoční priatelia a k tomu sa teraz zaujímajú len o seba. Harry mi spomínal, že v Chrabromile je to podobné. Vlastne celkom nechápem, prečo sú Chrabromil so Slizolinom nepriatelia, keď evidentne majú toho spoločného viac ako sa zdá. Navyše každý Chrabromilčan potrebuje Slizolinčana, aby ho usmerňoval a naopak, aby Slizolin nezabudol žiť a milovať. Usmejem sa pre seba a zaklopem na Severusové dvere. Tie sa otvoria, tak vojdem dnu. V malej obývacej miestnosti nájdem Severusa s Remusom. Srdce sa mi hneď rozbúcha.

“Vyzerá môj byt ako nejaké útočisko?” zavrčí Severus.

Tak ten sa rozhodne dobre nevyspal.

“Prišiel som sa spýtať, či pôjdeme za Harrym spolu, alebo idem sám?” nakloním hlavu na stranu.

Prejdem bližšie k Removi, ktorý si ma stiahne na kolená. Usmejem sa naňho. Som rád, že mi Harry otvoril oči.

“Nikam chodiť nemusíme. Harry, alebo skôr jeho vlk, v noci urobil menšiu scénu, takže o ňom vedia niektorý profesori. Minerva ho v podstate vyhodila z Chrabromilu, takže dnes na raňajkách by mal byť preradený do Slizolinu, ale bývať bude tu so Severusom,” pohladí ma po chrbte Rem.

“Čože?!” spýtam sa šokovane.

Nemyslel som si, že je profesorka Mecgonagalová taká mrcha.

“Čo sa tu deje?” objaví sa medzi dverami ospalý Harry.

“Ako ti je?” postaví sa Severus a prejde k nemu.

“Mizerne,” povzdychne si Harry.

“To prejde,” objíme ho Severus.

“Počul som, že budeš ďalší had,” usmejem sa, aby som odľahčil situáciu.

“Draco! Som rád, že ťa vidím,” usmeje sa na mňa.

Postavím sa a objímem ho.

“Čo keby sme išli na raňajky? Dnes by mali byť zaujímavé,” usmeje sa.

Konečne má lepšiu náladu.

“Harry, my pôjdeme do riaditeľne. Draco ty choď na raňajky. Tam sa stretnete,” zastaví nás Severus.

S povzdychom sa rozlúčim s Harrym a odídem s Remom na raňajky.

Harry

                    Ticho idem za Severusom do riaditeľne. Včera v noci sa všetky moje veci s Chrabromilu preniesli k Sevovi. Mám strach. To čo povedala Mecgonagalová ma dosť ranilo.

“Severus?” chytím ho za ruku.

Chodby sú dnes až podozrivo prázdne.

“Áno?” pozrie sa na mňa.

“Odídem,” zašeptám.

“Harry, toto sme už prebrali. Nikam nepôjdeš,” zastaví sa a pozrie sa na mňa naštvane.

“Ale ja sem nepatrím,” pritisnem sa k Sevovi.

“Patríš sem a patríš ku mne,” objíme ma.

Prikývnem. Má pravdu. Hneď ma pustí a ideme ďalej do riaditeľne. V riaditeľni je riaditeľ bohužiaľ aj s Mecgonagalovou. Povzdychnem si. Toto mi už len chýbalo.

“Tak, môžeme ísť na raňajky?” spýta sa veselo riaditeľ.

Skepticky sa naňho pozriem. Hahaha. To už je len vážne vtipné. Okrem Draca a Severusa tam nevidím žiadne plus. Rema nerátam ten je samozrejmosť. Je mi ako otec.

“Pokojne aj na Mars,” zavrčím.

Už toho bolo vážne dosť. Mecgonagalová chce vojnu, bude mať vojnu, ale nech nečaká, že vyhrá, keď si rozhádala vlkolaka a nie len tak nejakého. Zle sa uškrniem. Ak mám byť Slizolin, tak sa tak začnem aj chovať. Ani Voldemort nemôže urobiť to, čo môžem urobiť ja!

“Výborne, tak poďme,” usmeje sa riaditeľ a ide preč z miestnosti.

Za ním ide Severus a Mecgonagalová s Múdrym klobúkom. Priblížim sa k nej a tak aby to nikto nepočul na ňu zavrčím.

“Ani nevieš akú chybu si práve spravila,” uškrniem sa jej zdesenému výrazu.

Klobúksa len zasmeje. Ja naňho mrknem a idem za Sevom, ktorý sa na mňa podozrievavo pozrie. Ja sa naňho anjelsky usmejem. Už vo vážne dobrej nálade dôjdeme do Veľkej siene. Severus nasadí svoju masku, Mecgonagalová sa tvári veľmi prísne a Brumbál……. No, pri ňom mám strach, že samou radosťou odletí….. Všetci sa pozerajú nechápavo. Prídeme do prednej časti a Brumbál veselo začne rozprávať. Severus s Mecgonagalovou sa postavia každý na jednu moju stranu, samozrejme v dostatočnej vzdialenosti.

“Tak. Prepáčte, že vás vyruším od raňajok, ale stala sa menšia vec, ktorá neznesie odklad. Toto sa tu ešte nikdy nestalo, ale všetko je raz po prvé. Profesorka Mecgonagalová odmieta mať vo svojej koľaji tu prítomného Harryho Pottera, tak sme sa rozhodli ho preradiť. Múdry klobúk ho v prvom ročníku vôbec nechcel zaradiť do Chrabromilu, ale pán Potter ho presvedčil, aby ho tam zaradil. Teraz vidí, že urobil chybu, tak dúfa, že možno sa mu bude lepšie dariť v koľaji, kam právom patrí,” usmeje sa milo.

Pozrie sa na mňa a ukáže mi, aby som si sadol na stoličku. Cítim sa nepríjemne. Zachytím nechápavé pohľady od všetkých mojich priateľov v Chrabromile. Teraz už bývalých priateľov. Ach jaj. Pozriem sa na Draca, ktorý sa usmieva. Pousmejem sa aj ja. Mecgonagalová mi na hlavu položí Múdry klobúk.

‘Hm…. Tak si tu zase? Vedel som, že sa ti v inej fakulte ako v Slizoline nebude páčiť. Teraz si už dospel. Dáš na moje rady, Kráľ vlkolakov?’ ozve sa mi v hlave.

‘Ty vieš všetko, čo? Máš pre mňa ešte nejaké rady?’ spýtam sa zmierene.

Vážne by som mal brať do úvahy návrhy druhých.

‘Iste. Blížia sa sem tvoji vlci. Chcú byť v tvojej svorke, ale najskôr musíš preukázať, že ako alfa za niečo stojíš. Nasledujúce dva splny budú kruté. Musíš ukázať, že aj vlci, ktorý sú na strane Hada, robia veľkú chybu, keď sa nepridajú k svojmu pravému pánovi. Ale teraz…...SLIZOLIN,” vykríkne.