VIII. Nový domov a malé prekvapenie

VIII.

Harry

              “PočulvzdychaťpodKoralixovýmidotykmi,” zamrmla.

“Ešte raz? Zle ti rozumieť,” nakloním sa bližšie.

“Došlo mi, že to nemusí byť zlé, keď som ťa počul vzdychať pod Koralixovými dotykmi,” sčervená a skloní hlavu.

“Čože?!!” skríknem keď mi dôjde, čo povedal.

Ron mi rýchlo zakryje ústa a odtiahne ma z Veľkej siene. Leo nás naštvane následuje. Nepáči sa mu ako ma Ron drží. Na chodbe zastaví.

“Ty si nás počul?” spýtam sa.

“Počul vás každý, kto tam cez prázdniny bol. Nepoužili ste tíšiace kúzlo a tak hlavne teba bolo počuť po celom dome,” poškrabe sa na hlave.

Ach. Zúfalo objímem Lea.

“Zabite ma!” zaskučím do Leovej srsti.

O chvíľu sa s povzdychom odtiahnem od Lea a pozriem sa na Rona.

“S kým chceš teda chodiť?” povzdychnem si rezignovane.

“S Viktorom Krumom,” zašepká.

Vyvalím oči. Si robí srandu, že? Pozriem sa mu do oči. Nerobí. On to myslí vážne! Zmierene si povzdychnem.

“Ak si si istý, že to s tebou mysli vážne, tak ti potom nebudem stáť v ceste,” usmejem sa.

“Ďakujem!” skočí mi okolo krku.

Zasmejem sa.

“Vráťme sa. Som ešte hladný,” pousmejem sa.

“V poslednej dobe nejak moc ješ,” uškrnie sa Ron.

Pokrčím ramenami. Nejak mi to ani divné neprišlo. Ku koncu večere, ktorá sa trochu tiahla, sa Brumbál postavil. Všetka pozornosť sa zamierila naňho.

“Ospravedlňujem sa, že vás ruším počas večere, ale pán Minister si našiel chvíľu,dosť nevhodnú, aby vám niečo oznámil,” povie a sadne si.

“Áno. Ďakujem Brumbál a ospravedlňujem sa aj ja, ale bohužiaľ som dostal nemilú povinnosť oznámiť jednu zásadnú vec…… Pán Potter sa musí zúčastniť druhého kola turnaja…” povie, ale netvári sa nadšene.

Zato mne sa urobí zle. To snáď nie je pravda. Nemôže byť. Započujem naštvaný škrekot. So slzami v očiach sa rozbehnem za Leom, ktorý sa zmení na Koriho.

“Vybrali ste si sami! Varoval som vás, že ak Harryho neodvoláte z turnaja, už ho nikdy neuvidíte!” skríkne naštvane a aj s Korim sa premením na Gryphona.

Nemienim tu zostať. Celé roky robím všetko, čo chcú a ja chcem len jedinú vec a ani to mi nesplnia!

‘Poď láska. Ukážem ti môj domov,’ pozrie sa na mňa Leo a ide preč zo siene.

“Harry počkaj! Nejak to vyriešime!” započujem kričať Brumbála aj svojich priateľov.

Pozriem sa na nich, ale potom sa otočím a rozbehnem sa von za Leom. Tam na mňa už čaká celé stádo a tak vzlietnem k ním. Hneď sa rozletíme preč. Bradavice mi budú chýbať. Tak veľmi tu chcem zostať. Je to môj prvý a jediný skutočný domov. Z oka mi stečie slza. Čo ak už nikdy neuvidím Síriusa a ani ostatných priateľov? Pozriem sa na Hrdozobca, ktorý prišiel do Bradavic s nami. Teraz s nami zase odlieta.

‘Zase sa sem vrátime. Sľubujem, že keď sa skončí tento rok a s ním aj toto bláznovstvo, tak sa sem na zimu vrátime,’ uteší ma Leo.

‘Ďakujem,’ usmejem sa.

Ten rok to snáď vydržím.

                    V polovici cesty som už unavený a nevládzem skoro letieť.

‘Čo sa deje?’ spýta sa Leo.

‘Som len unavený,’ skloním hlavu únavou.

‘Harry vyleť nado mňa a zmeň sa. Odnesiem ťa,’ usmeje sa.

Urobím presne to, čo povie a o chvíľu už letím nad oceánom na Leovi.

“Kam to vlastne letíme?” spýtam sa.

‘Do magickej Austrálie. Tam máme korene. Cez rok lietame po svete, ale väčšinu času trávime v Austrálii. Avšak, keď sa vrátiš do Anglie, tak sa tam presťahujeme aj my. Navždy patríš k nám,’ odpovie mi.

Usmejem sa. Nikdy som nebol za hranicami Anglicka a teraz idem až Do Austrálie. Paráda.

                     V Austrálii sme boli už týždeň a práve vtedy som zistil, že čakám dieťa. Keď sa to dozvedel Leo, tak bol veľmi šťastný. Našťastie v Austrálii bol úžasný pokoj. Z Gryphonmi sme sa zdržiavali len v horách, ale o to, to bolo lepšie. Stále si píšem s priateľmi z Anglie. Je už koniec Júla. Písali mi, že turnaj skončil dosť zle. Keď sa Cedrik dostal k poháru, ktorý bol v skutočnosti prenášadlo, tak sa objavil na cintoríne. Bol tam, že vraj Pettigrew a aj Voldemort, ale než ho mohli zabiť, tak ušiel. Mal len pár zlomených rebier, ale prežil. Dosť som si vydýchol. Našťastie prežil bez väčšej ujmy. Ale vyzerá to tak, že je Voldemort opäť na svete. Kiežby tak už konečne zdochol. Povzdychnem si. Ležím v jaskyni, kde spíme s Korim. Na tejto hore je niekoľko chránených jaskýň, tak sa sem pekne zmestíme.

“Láska? Čo by si povedal na to, keby sme sa konečne normálne vzali?” vojde do jaskyne Kori.

“Myslíš, ako skutočná svadba?” zažiaria mi oči a posadím sa na jeden kameň.

S tým bruškom sa mi moc dobre nehýbe.

“Áno. Máme priateľov v jednej blízkej čarodejníckej dedine a boli by ochotní nám pomôcť,” sadne si pri mňa.

“To by bolo úžasné. Veľmi rád by som si ťa vzal,” pobozkám ho.

Tento život sa mi páči. Žiadny Voldemort ani smrťožrúti. Len ja, Kori, náš syn a naše stádo. Takýto život by som si dokázal predstaviť navždy. Bezstarostný život vo svete, kde nám nič nehrozí.

“Svadba bude za mesiac. Dedinčania už všetko chystajú. Nechceš sa preletieť? Je krásny deň,” pohladí ma po tvári.

“Iste. Aj tak tu nemám čo robiť,” prikývnem a premením sa.

V podobe Gryphona sa aj tak cítim lepšie. Vyjdeme von a preletíme sa ponad horu a malý les. Toto je úžasné. Sloboda a život s láskou.

‘Kto ti pôjde za svedka?’ spýtam sa počas letu Lea.

‘Môj brat. Koho chceš ty?’ spýta sa ma naoplátku.

‘Spýtam sa Hrdozobca. Je to môj najlepší priateľ z nášho stáda,’ usmejem sa.

Hrdozobec sa za tie mesiace stal mojim najlepším priateľom. Beriem ho viac ako brata než ako len člena stáda. Mal už veľa príležitostí odísť za svojím druhom, ale rozhodol sa zostať s nami a hlavne so mnou. Keď som začal rozumieť ich reči, tak sa mi všetko uľahčilo. Vlastne to bol Hrdozobec, kto prišiel na to, že by som mohol byť tehotný. Len vďaka nemu som nezabil naše dieťa, keď som v nevedomosti chcel letieť sám v najhoršej búrke, namiesto toho, aby ma Leo niesol. Neviem ako by som zniesol, keby som zabil naše dieťa.

‘Že ma nechytíš?’ pozriem sa vyzývavo na Lea a rýchlejšie sa rozletím naspäť za stádom.

Leo sa hneď vydá za mnou. Je mi jasné, že ide naschvál vzadu, aby som neletel príliš rýchlo. Viem, že títo nie je pravá súťaž. Nikdy by so mnou nevyhral za cenu života nášho dieťaťa alebo môjho. Je to len taká naša malá hra, aby som sa mohol odreagovať. Pristanem na lúke a pomaly si ľahnem do trávy. Okolo sú ostatní Gryphoni. Leo pristane vedľa mňa a ľahne si za mňa. Ja si krídlom zakryjem bruško a Leo zakryje mňa. Som unavený.

‘Vrátime sa do Anglie?’ veľmi mi chýba domov.

‘Iste. Ale až na Vianoce. Chcem, aby si porodil v pokoji a aby naše mláďa bolo pripravené na túto dlhú cestu. Celú dobu ťa budem niesť, aby si ty mohol držať naše mláďa v teple a bezpečí,’ odpovie mi pokojne.

Prikývnem. Som zvedavý, ako na naše dieťatko budú reagovať ostatní. Nikomu som o tom nenapísal. Chcem im to povedať osobne. Už len štyri mesiace a budem doma. Uvidím zase Síriusa. A kto vie, či budú ešte Viktor s Ronom spolu. O nich mi píšu všetci stále. Zostali spolu a tvoria krásny pár. Molly Weasleyová bola najskôr proti, ale keď u nich Viktor zostal aj cez leto a mala možnosť ho spoznať, tak ich vzťah prijala. Som za Rona rád. Snáď bude v poriadku. Keď všetko skončí, tak budeme žiť spolu v jednej veľkej vile. Aspoň budeme vo väčšom bezpečí, keď nás bude viac pohromade. Snívam tak dlho, že ma to až unaví a zaspím.

                Všetko mi ubehlo príliš rýchlo. Celý mesiac a práve dnes je tu deň našej svadby. Teším sa. Veľmi. Moje bruško je už pekne veľké. Pohladím si ho.

“Neboj sa maličký. Čoskoro budeme skutočná rodina. Dostaneš všetko, čo som ja mať nemohol. To ti sľubujem,” zašeptám.

‘Harry, už je čas,’ ozve sa za mnou Hrdozobec.

Zhlboka sa nadýchnem. Otočím sa k nemu a usmejem sa. Hrdozobec je môj svedok a tiež ma odvedie k oltáru. Dnešný deň je vážne úžasný.

“Už idem Zobko. Ďakujem, že to pre mňa urobíš. Veľa to pre mňa znamená,” pohladím ho po hlave.

‘Nie je za čo. Si môj priateľ, takmer brat,’ prikývne.

Odídem s ním k oltáru. Je to úžasná svadba, len je mi ľúto, že tu nemôžu byť moji ostatní priatelia a rodina. Snáď mi to odpustia.

“Beriete si Harry James Potter Koralixa Golda za svojho právoplatného manžela, budete ho milovať v šťastí aj v nešťastí, v láske, aj v nenávisti, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v chudobe, v živote s mágiou aj bez nej? Budete ho ctiť a milovať, budete mu oddaný po celý život a aj dlho po ňom? Odovzdávate sa mu telom, dušou aj mágiou teraz aj po vašej smrti na veky vekov?”

“Áno,” vydýchnem šťastne.

“Pýtam sa aj Vás Koralix Gold, beriete si Harryho Jamesa Pottera za svojho právoplatného manžela, budete ho milovať v šťastí aj v nešťastí, v láske, aj v nenávisti, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v chudobe, v živote s mágiou aj bez nej? Budete ho viesť, aby nezišiel z cesty a aby vždy urobil správne rozhodnutia, budete ho chrániť a starať sa oňho ako o najdrahší poklad? Odovzdávate sa mu telom, dušou aj mágiou teraz aj po vašej smrti na veky vekov?”

“Áno,” usmeje sa Kori.

“Môžete…..”

Ani to nestihne povedať a už ma Kori vášnivo bozkáva. Ach áno. Ako ja milujem jeho bozky.