VIII. Nežiadúca pozornosť

VIII.

            ...........Veľmi nás to záujme a tak sa so zamračením započúvame...............

Harry

                  Zobudím sa, keď ma Severus ukladá do postele. Hneď si spomeniem čo sa stalo.

“Trochu musím zmeniť plány. Už sme mali toľko plánov, ale ani ten Tarrianov nie je bezchybný. Trochu som to premyslel,” pozriem sa na Severusa.

“Ale. Ty vieš aj myslieť? To mi je novinka,” uškrnie sa Severus.

“Veľmi vtipné, Sev. Tak chceš to počuť? Alebo sa budeš hrať na slepú babu?” spýtam sa.

“No tak hovor, otrava,” usmeje sa a sadne si pri mňa.

“Najprv musíme trochu spracovať Síriusa s Remusom. Rem nebude taký problém myslím. Musia ťa prijať. Musia zistiť, že nie si zlý, Severus. V škole musím potom zapracovať na Ronovi, dvojčatách, ale neviem či aj Hermione, aby prijali Draca, Tea a Blaisa. A potom budeme postupne pokračovať s ostatnými,” vysvetlím.

“Je ti jasné Harry, že to nebude tak ľahké? Black, hlavne ten, má nenávidí už vyše dvadsiatich rokov,” povzdychne si.

“Možno by pomohlo, keby si mu konečne prestal hovoriť kríženec, zablšenec a podobne. Skús jednoducho Black alebo Sírius,” uškrniem sa.

Je mi jasné, že to by som od neho chcel veľa.

“Inak, keď je o ňom reč, tak Temný pán vydal Pettigrewa bystrozorom. Nastražil to tak, aby to vyzeralo, že ho chytil nejaký anonym. Black je od dnešného rána slobodný. Bolo to ráno v Dennom Prorokovi. Bohužiaľ sme sa k nemu cez celú tú oslavu tvojich narodenín a darčeky nedostali, ale Tom to pre teba chcel ako prekvapenie na večery. Bohužiaľ sa stala tá menšia nehoda a teba niekto odniesol sem. Vedel si, že zdemolovali komnaty Temného pána? A potom sa spod rozbitého stola vyhrabal nejaký chalan, ktorý hovoril v haďom jazyku a najlepšie je, že povedal, že sa volá Ter… ako to bolo?” zamyslí sa Sev.

“Ale…. Žeby veľký Severus Snape zabudol jedno meno? Počkaj. Ako “komnaty Temného pána”? On mi nechal svoju izbu? Prečo má nedal do inej?” doberám si ho a potom sa zarazím.

“Bolo dosť nezvyčajné. Viem, že priezvisko mal Chrabromil, ale nepamätám si meno. A Tomovi nevadilo, že mu zaberáš jeho posteľ. Za tých pár dní si ťa obľúbil. Čo dokazuje aj tá oslava, s ktorou si dal takú námahu, že ju pripravil cez noc. Navyše sa pýtal aj domáceho škriatka. Toho tvojho Dobbyho. ON sa NIKDY nepýta domácich škriatkov, nie to ešte ich ŽIADAŤ o pomoc. Záleží mu na tebe. Mal si vidieť aký mal strach, keď zistil, že nie si na Manor. Keby sa tam neobjavil veľký vlk a nepovedal mu, že si v bezpečí, tak by zdemoloval celý Manor, aby ťa našiel.” odpovedal.

“Volal sa Terztan Chrabromil. Je to môj bratranec. Jeho brat Tarrian ma sem priniesol. Nechal ma v hale. Ako dlho som tam vlastne ležal? Vážne mal o mňa Tom strach?” spýtam sa.

“Áno mal. Všetci sme mali. Ležal si tam možno tak pol hodinu, než som ťa tam našiel,” odpovie s úsmevom.

“Nikto o mňa nikdy nemal strach. Aspoň o tom neviem. Nikdy sa o mňa nikdy nestaral tak ako vy za tieto dva dni. Ďakujem. Odkáž to aj Tomovi, prosím,” poviem mu.

“Odkážem,” usmeje sa.

“Tak fajn. A to si v tej chodbe o mňa zakopol, že si ma držal v náručí?” vyvalím oči.

“Áno. Doslova a do písmena. Inak ja nie som tvoj vankúš. Teraz si oddýchni. Už je skoro večer a ty máš za sebou náročný deň,” pousmeje sa a prikryje ma.

“Ale bol si vážne pohodlný,” zasmejem sa.

“A Sev? Je zlé ak som vo vás našiel svojich nových priateľov?” spýtam sa.

“Prečo by to mal byť problém?” spýta sa prekvapene.

“Čo ak toho človeka, ktorý k vám patrí, všetci nenávidia a pri tom je iný ako si myslia? Nechápem to. Prečo musí byť život tak ťažký? Brumbál, ktorého považujú za toho dobrého je zlý a Voldemort je zasa ten dobrý. Ale bojím sa, že zostanem sám. Všetci sa pridajú k Brumbálovi a ja zostanem sám. Prečo nevidia, že Brumbál nie je taký ako sa tvári?” zavriem oči bolesťou.

“Život je boj. Raz sa im oči otvoria. Uvidíš. A pamätaj. Aj keď ťa tvoji priatelia opustia, nikdy nebudeš sám. Ja, Tom, Lucius, Draco, Rabastan, Rudolfús, Teo, Blais a určite aj tvoji bratranci, ako si vravel aj bratia a celá tvoja rodina, budú stáť pri tebe. NIKDY nebudeš sám,” usmeje sa a odíde.

Pousmejem sa a premýšľam. Má pravdu. Dvere sa pootvoria a pozriem sa tam. Stoja tam Charlie, Fred s Georgeom a Ron. Zavrú za sebou dvere a sadnú si ku mne.

“Je to pravda?” spýta sa Charlie.

Stuhnem. Počuli nás?

Ron

                      Keď ide Snape ku dverám, aby odišiel dole, tak sa skryjeme do vedľajšej miestnosti. Stále sme v šoku.

“Harry a Snape sú priatelia?” spýtam sa v šoku.

“Myslím, že hej. Ale choval sa úplne inak ako v škole,” odpovedal Fred.

“Prečo ste tento rok museli odísť zo školy? Bola by to väčšia zábava s vami,” trucuje Ron.

“Zase vám ale môžeme pomáhať z vonku,” odpovedia naraz dvojčatá.

“Kde ste inak získali peniaze pre ten váš obchod?” spýta sa Charlie so založenými rukami na prsiach.

“Ehm..” začal Fred.

“No…” George.

“Harry nám dal výhru z Trojčarodejníckeho turnaja,” povedali naraz.

“On vám to dal a nič za to nechcel?” spýta sa Charlie prekvapene.

“On bol vždy dobrý priateľ. Čo urobíme?” spýtam sa.

“Mali by sme si ho vypočuť. Navyše môj darček preňho príde zajtra. Nechcem sa do nej doby s ním pohádať,” zažartuje Charlie.

Zamierime do Harryho a mojej izby. Keď pootvoríme dvere, tak sa na nás otočia dve smaragdové oči. Vojdeme dnu a zavrieme dvere. Sadneme si k nemu na posteľ.

“Je to pravda?” spýta sa Charlie.

Vidíme ako stuhne a dostane strach. Chytím ho za ruku. Chcem, aby mi veril. Čo mal znamenať ten rozhovor?

“Neboj sa. Nikto iný nič nepočul. Chceme od teba počuť pravdu. Čo sa stalo? Kde si bol a všetko čo si tu Snapeovi hovoril. Ako to, že mu inak hovoríš Severus?” vychrlím naňho.

“Vždy nedočkavý Ron,” predstavia ma teatrálne Fred s Georgeom.

“Môžete prestať?” spýtam sa.

“Iste braček,” mrknú na mňa.

“Tak čo chcete vedieť?” spýta sa s povzdychom Harry.

“Povedz nám všetko od začiatku. Ako tá Voldemort uniesol,” povedal Charlie.

“Tak sa uložte. Bude to nadlho,” posadí sa a oprie sa o čelo postele.

Charlie zamkol kúzlom dvere a sadol si pri Harryho. Chytil ho okolo pásu a Harry sa mu oprel o rameno. Fred a George si sadli k nohám postele a ja som si sadol s Harryho druhej strany.

“Všetko to začalo už po príchode k tete a strýkovi z nástupišťa. Vieš Ron, že má nenávideli. Vy ste tiež videli tie mreže na okne v mojom druhom ročníku. No, keď sme prišli “domov” tak ma zase strýko zmlátil. Nemohol som sa skoro hýbať. Len som schoval plášť a mapu do podlahy v izbe. Ďalší deň som sa sotva hýbal. Teta chcela, aby som urobil raňajky, ale na schodoch ma bratranec zhodil zo schodov. Zostal som v bezvedomí. Po štyroch dňoch som sa zobudil v prístenku. V ten deň, má zase teta vytiahla von a neskôr ma strýko zase zmlátil, no teraz použil aj nôž. Niekoľko krát ma bodol. Potom zobral moju metlu a prútik. Oboje zlomil a spálil. Potom to isté urobil s celým mojim kufrom. Našťastie v ňom nebol plášť ani mapa. Potom som zase spadol do bezvedomia. Prebudil som sa v prístenku o osemnásť dní. Na druhý deň odišli na dovolenku. Nechali ma tam a keby neprišli Severus s Luciusom, tak by som tam zomrel. Vlastne oni prišli až na moje narodeniny. Dvadsiateho deviateho prišli moji dvaja bratia. Vysvetlili mi všetko. Vedeli ste, že som najmladší zo štvorčiat? Najstaršieho z nás vzal Brumbál a hodil ho do Azkabanu. Volá sa Herodes. Prežil len vďaka tomu, že je princ Dementorov. Ale ešte pred tým mojich dvoch bratov Heraklesa a Heramesa zobrali preč moje tety. Matka v skutočnosti nebola Evansová. Bola najmladšou z jej súrodencov - démonov. Jej rodičov zabili v jednej z bitiek. Jednoducho tam prišli a trochu ma ošetrili, ale nemohli urobiť veľa. Keď ma Sev s Lukom doviedli do Temného sídla, vzali ma hneď do Voldemortových komnát. Tom bol veľmi milý a mal o mňa strach. Nechal ma v jeho izbe zatiaľ čo sám si zobral druhú. Cez noc pre mňa prichystali najlepšiu oslavu narodenín. Tom dokonca dovolil, aby ma vaše sovy našli a odovzdali mi vaše dary. Inak moc vám za ne ďakujem. Už sa teším na tvoj Charlie. Oni sami mi dali dary. Aha,” vyhrnie si rukáv.

Prekvapene sa pozrieme na čierneho hada so smaragdami namiesto oči.

“Toto mi dal Tom. Bude ma chrániť. Od Draca, Blaisa, Tea a Luciusa som dostal celú novú výbavu na Metlobal a najnovšiu metlu…”

“Počkať. Draca, Blaisa, Tea a Luciusa? Myslíš od Draca, ako toho Draca Malfoya? Fredky? Tak to je sila,” preruší ma Ron.

“Áno. Keď ich lepšie spoznáte, tak sú vážne super. Od Severusa knihu elixírov, ako inak, s poznámkou, že dúfa, že mi pôjdu elixíry lepšie. Od Rabastana s Rudolfusom som dostal knihu o zveromágii. Od Nevila mi prišiel vzácny prívesok. Vy svoje dary poznáte. Ale netuším čo bol dar od Hermioni,” vyrozpráva nám.

“Prečo to nevieš?” spýta sa Fred.

“Jej list ma dosť rozrušil a naštval. Tiež zranil a ja som začal pochybovať o jej priateľstve. Omylom som zapálil aj jej list a aj dar,” pokrčí ramenami.

“Páni,” ohodnotíme.

“Chalani. Nevadilo by vám keby som šiel spať? Vážne ma ešte bolí rána, ktorú mi spôsobil strýko. A ten posledný rozruch bol na mňa moc,” zívne.

“Ale iste. Nebude Rino vadiť, keď ti budem robiť vankúš? Nechceme ťa teraz nechať samého,” spýta sa Charlie.

“Charlie ma pravdu. My si na mojej posteli niečo zahráme a ty si tu pospí,” usmejem sa.

Harry mi úsmev opätuje a keď si s Charliem ľahnú, tak Harry hneď zaspí. Až teraz si všimnem obviazanej rany na bruchu.

“Musel hrozne trpieť,” zašeptám.

“To určite….” Fred.

“Náš malý braček….” George.

“...Si vytrpel už dosť,” dokončí Fred.

“Nechce sa mi veriť, že je Voldemort ten dobrý a Brumbál ten zlý,” povzdychnem si.

“Odkedy si tak pozitívny?” rypne si Charlie.

“Hej, braček. Vždy si bol dosť výbušný,...” uškrnie sa George.

“...Keď sa jednalo o Voldemorta,” pridá sa Fred.

“Ale v jednom máš pravdu. Musíme zistiť viac podrobnosti,” prikývne Charlie.

“Nikdy som nebol výbušný kvôli Voldemortovi. Vždy len kvôli Harrymu. Mám ho rád a vždy som ho chcel chrániť. Lenže vždy mu niekto skrížil cestu. V našom štvrtom ročníku som mu nezávidel, to že sa dostal do Turnaja. Mal som oňho strach. V tom turnaji ľudia zomierajú a ja som oňho nemohol prísť. Bol som naštvaný, lebo som si myslel, že sa nejako prihlásil. Až neskôr som si uvedomil, že mu zase niekto ide po krku. Už nechcem aby viac trpel. Ak je teraz šťastný na Voldemortovej strane, tak budem stáť pri ňom. Rozhodne by mu neprospelo, keby sa jeho priatelia k nemu otočili chrbtom,” poviem im.

“Teda Ron. Odkedy si tak zmúdrel?” spýta sa prekvapene Fred.

“Náš malý braček vyrástol,” zotrie si neviditeľnú slzu George.

“Nechajme ho vyspať. Potom sa s ním porozprávame. Choďte hrať,” pousmeje sa Charlie a pritiahne si Harryho viac k sebe.

Onedlho zaspí aj on. Z bratmi sa na druhej posteli hráme šach. Vydrží nám to až do večere, kedy sa Harry konečne preberie.