VIII. Lord Black

Preskočenie času, koniec leta

Harry

              Leto sa už takmer blíži ku koncu. Bolo to skutočne najlepšie leto vôbec. Na hrade sme ostali len chvíľu, ale myslím, že všetci si to užili. Asi ma neomrzí pohľad na Seva s Regom. Od toho dňa z nich cítim viac žiadostivosti. Rád ich dráždim. Za posledný mesiac sa to stalo mojim koníčkom. Práve sme s Dracom a jeho rodičmi na ceste do Šikmej uličky na nákupy. Ja bohužiaľ potrebujem všetko nové, nakoľko mi všetko zhorelo pri dedičstve. Jediné, čo som našiel uchované v hrade bol plášť, ktorý z nejakého dôvodu prežil a mapa, ktorá v ňom bola zabalená. Všetci štyria sa krbom dostaneme do Deravého kolta, odkiaľ ideme najprv do Gringotts banky. Hneď ako vojdem do banky, goblini vedia kto som. Získať test dedičstva teda nie je také zložité, no ten ukáže to, čo už viem. Je to len formalita a spôsob ako sa dostať k trezorom a dedičstvu nie len rodu Black. Získam dedičstvo rodov Black, Peverell a aj Potter po adopcii môjho otca. Zistím dosť nepríjemnú správu, že Dumbledore pravidelne bral peniaze od Potterovcov a platil nimi aj mojich takzvaných priateľov. Dokonca aj uzavrel manželskú zmluvu na moje falošné meno s Ginny Weasleyovou. Našťastie je neplatná, keďže sa volám úplne inak, som niekto úplne iný a nie je tam podpis ani jedného môjho rodiča. Teraz som s nimi nadobro skončil. Ako potvrdený dedič Blackovskej rodiny, využijem maminu radu a uzavriem Grimmauldovo námestie a všetkých vysťahujem. Nech si Weasleyovci hľadajú novú dojnú kravu. Keď je všetko vyriešené, dám si na hlavu kapucňu z plášťa a vyjdeme von z banky.

“Najprv by sme ti mali zohnať kufor a potom pôjdeme kúpiť nové hábity do Rokfortu. A samozrejme nový prútik,” oznámy Lucius.

“Vieš, že prútik už nepotrebujem?” čudujem sa.

“Stále je lepšie ho mať ako krytie. A súpera s tým môžeš ľahko oklamať,” poznamená.

V poriadku, dám mu za pravdu. Kráčame uličkou a ja sa cítim ako prvák, ktorý zháňa všetko do Rokfortu. Pousmejem sa. Je to príjemný nostalgický pocit. Prútik a aj honosnejšie oblečenie kúpime v Zašitej uličke. Nakoniec po niekoľkých hodinách, kedy sme sa zastavili aj na jedlo v úžasnej magickej reštaurácii, o ktorej som ani nevedel, ideme k madam Malkinovej pre Rokfortské róby. Tam, čo čert nechcel, je samozrejme aj rodina Weasleyovcov. Počujem ich na druhom konci obchodu, ako sa rozčuľujú nad ich vyhostením. Držím sa za Narcisou, ktorá podáva Malkinovej moje miery na pergamene.

“Prišli sme si pre nové róby na ďalší školský rok v Rokforte. Môj syn bude mať na začiatok množstvo ako vždy. A mladý Lord rodu Black si vezme rovnaké množstvo. Tu sú miery mladého dediča.”

“Je mi ľúto Lady Malfoyová, ale potrebujem si miery vziať sama. Keby náhodou niečo nesedelo,” pozrie sa na mňa madam Malkinová.

Kapucňa našťastie nič neodhaľuje.

“Je mi ľúto, ale Lord Black má rád svoje súkromie. Tieto miery Vám musia stačiť, madam,” odpovie Dracova matka.

“V poriadku. Urobím, čo sa dá,” zamrmle nespokojne Malkinová, že ma nevidela a nemá o čom klebetit.

Zatiaľ, čo čakáme na róby, tak sedíme pri okne. S Dracom sa rozprávame a jeho mama si prezerá nejaký čarodejnícky časopis. Medzičasom sa k nám pridal aj Lucius. Weasleyovci sú stále na druhej strane obchodu a už to vyzerá, že by sme dokázali odísť skôr ako prídu do prednej časti, no také šťastie nemám.

“Ach Malfoy, čo tu robíš? Zaúčaš nového smrtijeda?” zasmeje sa pri mne s Dracom Ron.

“Weasley, nemyslíš si, že je to už otrepané? Alebo ti už chudoba udrela na hlavu?” uškrnie sa Draco.

“Prestaň nás urážať ty had!” zakričí Ginny.

Pri jej hlase sa trhnem. Neskutočne škrieka.

“Ak sa nemýlim, tak ste nás oslovili a urazili prvý,” poviem pokojným hlasom.

“Kto vlastne si?” obzerá si Ginny znechutene môj plášť.

“Ak chceš vedieť niekoho meno, patrí sa prvý predstaviť,” poznamenám.

“Cs. Som dáma. Ja sa nemám predstavovať prvá,” odfrkne Ginny.

“Ginevra! Kde sú tvoje spôsoby,” zahriakne ju pani Weasleyová, ktorá sa k nám tiež dostala.

Dracovi rodičia už vyzdvihli naše róby a tiež k nám kráčajú.

“Môžeme ísť. Všetko je vybavené. Dobrý deň Weasleyovci,” povie neutrálne Narcisa.

“Dobrý deň, pani Malfoyová, pán Malfoy,” pozdraví pani Weasleyová.

Uráža všetkých ako jej dcéra, iba to nerobí až tak okázalo.

“Ideme matka. Aj my sme tu skončili,” prikývne Draco s úškrnom.

Otočíme sa, aby sme odišli.

“Ale stále nevieme kto sakra si, smrtijed!” skočí po mne Ginevra a strhne mi kapucňu z hlavy.

Ozve sa niekoľko zalapaní po dychu. Rýchlo si opäť nasadím kapucňu.

“Ginevra!” stiahne ju preč jej matka.

“Ako sa opovažujete! Toto sa môže brať ako útok na Lorda starobylého a vznešeného rodu!” zavrčí naštvane Lucius.

Chytím ho za ruku.

“Ospravedlňujem sa za svoju dcéru. Neviem, prečo to urobila. Ak vám ale nevadí, akého rodu si Lord? Si dosť mladý na to, aby si už bol Lord. Nemal by si sa zaplietať s ľuďmi ako sú Malfoyovci,” pozrie sa priamo na mňa Molly.

Vidím jej v očiach vypočítavé iskričky.

“Nie že by to bola vaša starosť, ale som Lord rodu Black a môžete veriť, že toto budem brať ako priestupok proti mojej osobe. Láskavo sa ku mne už nepribližujte a mali by ste lepšie vychovať svoje potomstvo. Evidentne netušia, čo je správna etiketa a ako sa správať k neznámym ľuďom, nie to ešte k Lordom. Ľahko sa im môže stať s týmto prístupom nejaká nehoda,” oznámim pokojne.

Otočím sa a naša skupinka odíde. Už sa na Weasleyovcov nemôžem ani pozrieť. Ani nevnímam, čo za mnou kričia.

“Si v poriadku Hadrian?” spýta sa Lucius.

“Áno. Len som nečakal, že ich tu uvidím. Prečo som vlastne získal titul Lorda Blacka? Goblini o tom nič nespomenuli,” pozriem sa na Luciusa.

“Keďže si urobil test dedičstva, stal si sa automaticky Lordom Blackom a aj Potterom po tvojich Adoptívnych starých rodičoch, keďže si po svojom dedičstve už plnoletý. Aj keď predpokladám, že titul Potterovcov nebudeš chcieť používať,” odpovie Lucius.

“Máš pravdu. Chcel som sa spýtať, či by bolo možné zariadiť, aby som pod svojim novým menom prišiel na Rokfort a nechal sa znovu zaradiť? Už nechcem byť v chrabromile. Spravil som chybu,” povzdychnem si.

“Myslím, že by to nemal byť problém. Predložím rade záznamy o tvojom skutočnom pôvode. Meno ti zmenia a požiadam ich o opätovné zatriedenie, aj keď väčšinou sa výsledok nezmení,” upozorní ma Lucius.

“O to sa nebojím. Klobúk ma chcel dať do Slizolinu. Urobil som chybu, že som mu v tom bránil. Ale zase všetci moji otcovia boli v Chrabromile,” pokrčím ramenami s úškrnom.

“V poriadku. Prídem domov a napíšem pár listov,” prikývne Lucius.

“Ďakujem,” objímem ho a následne prejdeme krbom späť na Malfoy manor.

Dumbledore

                     Naštvane buchnem rukami do stola. Ako sa to kurva mohlo stať! Nikdy sa nemal dozvedieť pravdu! Nečudujem sa, že Lupin a Black zmizli a Grimmauldovo námestie je zavreté! Ten malý spratok za to zaplatí! Nenávistne sa pozriem na list od rady, ktorá schválila preradenie istého Hadriana Opherione Riddle - Blacka, bývalého Harryho Jamesa Pottera, nakoľko sa dozvedel pravdu o svojom pôvode a nárokoval si Lordstvo! Za toto zaplatia! Všetci! A aj Tom Riddle skončí!.

Harry

                Neprejde ani týždeň a už sedíme v Rokfortskom exprese. Moji rodičia bohužiaľ museli ostať na Manore, aby ich nikto nevidel, ale rozlúčili sme sa tam. Dal som im prístup ku krbu v mojom hrade, keby nastali nejaké problémy. Nanič je, že tam museli ostať aj môj druh Regulus a starí rodičia. Aspoň Severusa uvidím každý deň, ale aj tak mi všetci budú chýbať. Nikdy som nenechával nikoho za sebou, keď som šiel do Rokfortu a tento rok za sebou nechávam celú moju rodinu. Je to ťažké.

“Pokoj. Uvidíme ich skôr ako si myslíš. Teraz si musíme užiť jazdu a následne sa sústrediť na tvoje triedenie,” usmeje sa Draco.

“A dávať pozor na Dumbledora,” povzdychnem si.

“A dávať pozor na Dumbledora. Ale aj všetkých ostatných, čo by nám chceli ublížiť,” súhlasí Draco.

Usmejem sa. Netrvá dlho a dvere kupé sa otvoria.

“Draco! Tu si. Hľadal som ťa všade,” vojde dnu šťastný Blaise Zabini.

“Ahoj Blaise,” usmeje sa Draco.

Mám pocit, že mu trochu sčervenali líca. Pozrie sa na mňa a keď zachytí môj pohľad zdvihnem provokatívne obočie.

“Prestaň,”zasyčí na mňa a kopne ma do nohy.

Len sa zasmejem.

“Nepredstavíš ma svojmu novému kamarátovi?” sadne si Blaise vedľa Draca.

“Lord Hadrian Opherion Riddle - Black. Býval som Harry Potter, ale teraz idem do Rokfortu s čistým štítom. Rád ťa spoznávam,” podám mu ruku.

Potešene sa na mňa usmeje.

“Je mi potešením ťa stretnúť. Získal si dedičstvo tvorov? Preto si nedávaš dole kapucňu?”

“Vlastne áno. Ale nehovorme o tom prosím. Chcem zostať zahalený kým sa dá,” požiadam ho.

“Samozrejme. Tiež som sa dostal toto leto do dedičstva našej rodiny,” prikývne.

“Vážne? A aké je to dedičstvo?” spýtam sa zvedavo.

Mohol by som to zistiť sám, ale je neslušné napádať niekoho súkromie, ak to nevyžaduje otázka, života a smrti.

“Incubus.”

“To je dobre. Už si našiel svojho druha?” usmejem sa.

“Áno. Draco je môj druh.”

“Blaise! Ešte to nikto nevie! Nepovedal som to ani našim,” buchne Blaisa do ruky Draco.

Zasmejem sa.

“Ako to, že ťa teda na ňom necítim?” spýtam sa.

“Ešte som si ho nenárokoval. Chcem to urobiť správnym spôsobom. A ty máš už svojho druha?” usmeje sa Blaise.

“Áno. Vlastne dvoch. Jedného uvidím na Rokforte a druhého až cez prázdniny,” povzdychnem si smutne.

“A kto to je? Možno za tebou môže prísť cez víkendy v Rokville?” navrhne Blaise.

Neisto sa pozriem na Draca. Netuším, či Blaise vie, že Reg žije.

“Vie, že žije. Bolo by ťažké ho skryť, keď u nás Blaise trávi nejaký čas. Je to Regulus Black a Severus Snape, láska,” odpovie za mňa Draco.

“Teda. To som nečakal. Takže môžeme očakávať, že dostaneš ďalšie tresty so Snapeom?” zasmeje sa Blaise.

“To dúfam, že nie. Harry určite bude tento rok preradený do nášho domu, čo by dosť zničilo povesť Slizolinu,” zamračí sa Draco.

“No ak by to aj neboli tresty, tak určite by som rád trávil nejaký čas so svojím druhom. Aspoň s jedným,” usmejem sa.

Zvyšok cesty prebehne dobre. Smejeme sa, zabávame, sem tam nás prídu pozrieť nejaký Slizolinský spolužiaci, ktorí moju prítomnosť berú celkom dobre, jeme a blbneme ako deti, ktorými zatiaľ sme. Tento rok bude určite dobrý. Keď vlak nakoniec zastaví, ideme do hradu na kočoch, ktoré ťahajú Testrály. Sú zo mňa trochu nervózne, ale keď jedného pohladím a ostatné vidia, že im nič neurobím, upokoja sa. Pred hradom nás odchytí McGonagallová a obráti sa rovno na mňa.

“Poďte prosím so mnou Lord Black.”

Rozlúčim sa s novými priateľmi a odídem s ňou.