VII. Skúška súbojom

VII.

Ron

                “Ako sa vlastne volal ten chalan?” pozriem sa na Marcusa.

Ak ho chceme nájsť, tak musíme vedieť jeho meno. Nemôžem predsa len tak hľadať človeka bez mena. Koniec koncov ho možno budeme aj poznať.

“Charlie Weasly,” usmeje sa zasnene.

Mne ale poriadne zabehne, že sa skoro udusím.

“Preto som chcel vašu pomoc. Si s ním nejak spojený?” dodá.

“Je to môj starší brat,” zachrapčím.

“Vedel som, že ste nejak spojený. Si mu veľmi podobný…… Ale som rád, že nie si jeho syn,” usmeje sa.

O mňa sa pokúša infarkt.

“To nie! Už len to by mi chýbalo!” zdesím sa.

Marcus sa rozosmeje.

“Ver, že aj mne odľahlo,” usmeje sa na mňa.

V tom mi ale niečo dôjde.

“Vieš, tým pádom sa môžeš vrátiť s nami, ale Charlie je starší. Nebude ti to vadiť?” spýtam sa.

“Mne to vadiť nebude, ale čo ak si Charlie našiel niekoho iného?” posmutnie.

“Nikoho nemá. Teda ak nerátam tých jeho drakov,” pousmejem sa.

Marcus je fajn chalan. A je aj pekný. Nie je o moc vyšší než ja, má blond vlasy a hnedé oči. Celkom zaujímavá kombinácia. Len mi neide do hlavy, ako sa sem Charlie dostal, ale je mi to jedno. Hlavne, že je v poriadku.

“No konečne. Už som si myslel, že neprídete,” usmeje sa na nás Harry.

“Prepáč…. Trochu sme sa zdržali…. Vieš, kto je ten Marcusov princ?” uškrniem sa.

“Nie, kto?” spýta sa.

“Charlie,” zavrčím.

“Počkať! Myslíš tvoj brat, Charlie?” šokujem ho.

“Áno…… vyzerá to, že Charlie bol poriadne číslo,” zasmejem sa.

“Tak to som zvedavý……. Poďte. Ideme nájsť tu knihu a zistíme, ako sa vďaka tvojej moci môžeme vrátiť,” pousmeje sa Harry.

Komnaty Chrabromila nájdeme onedlho za obrazom hada. Je to zvláštne, ale už zakladateľky povedali, že si vymenili moc smrti. Mohli si vymeniť aj skrýše, aby to nebolo také nápadne. Navyše to potvrdzuje ich priateľstvo. Aj keď Zakladateľky sklamali. Podľa všetkého sa Richard Chrabromil prispôsobil Salazarovi. Prekvapivo jeho Komnata bola vyzdobená zlatou a červenou farbou, takže bolo jasné koho komnaty zo sú a prekvapivo tam naozaj bola aj Kniha Času. Vzali sme ju a rýchlo sa vrátili do svojich klubovni. Je už dávno po polnoci. S Harrym sme sa však vymenili. On išiel za Remom a Sirim a ja za Sevom. Teraz keď máme knihu, tak musím študovať a ani nevieme ako dlho tu ešte zostaneme. Radšej budeme, čo najviac času tráviť s našimi partnermi. Každý deň môže byť posledný a kto vie, čo nás čaká v našej dobe. Možno na nás už aj zabudli. Určite si našli niekoho iného……. V izbe schovám knihu k Harrymu do kufru a ľahnem si k Sevovi, ktorý ma zo spánku objíme. Pritúlim sa k nemu a jemne ho pobozkám. Hneď sa preberie a pozrie sa na mňa.

“Ako si sa sem dostal?” usmeje sa.

“Harry,” pousmejem sa.

“Som rád, že tu si,” pobozká ma.

Bozk mu opätujem a pritisnem sa k nemu bližšie. Onedlho sa nám to trochu zvrtne, ale nemienim ho zastaviť. Milujem ho a som pripravený na všetko……

Harry

                “Kde sa tu berieš?” spýta sa ma Sírius, keď vojdem do izby.

Dosť ma vystraší. Myslel som si, že spia. Prídem k mojim partnerom a sadnem si na posteľ. Je vidieť, že som prišiel malinko nevhod.

“Vymenili sme sa s Ronom. Ešte sme sa učili v Komnate najvyššej potreby…… ruším vás?” spýtam sa.

Nemôžem im ešte povedať celú pravdu.

“Ty nikdy nerušíš. Poď sem,” stiahne ma Rémus medzi nich.

“Milujem vás,” pobozkám najprv Rema a potom Siriho.

“Aj mi teba,” usmeje sa Sírius.

“Remi, Siri?” ozvem sa žiadostivo po chvíli maznania, kedy som už tiež nahý.

“Čo si želáš láska?” spýta sa škádlivo Rémus.

“Prosím…… vezmi si ma….. Vezmite si ma obaja…….” zaskučím.

“Vážne to chceš?” spýta sa Sírius.

“Áno. Milujem vás a som pripravený,” pousmejem sa.

Cítim, že hovorím pravdu. Pri nich nemám strach.

“Kde máš zase tu prekliatú mačku?” spýta sa Sírius.

Nemôžu sa s Dreamsom vystáť. Vlastne Sírius nemôže vystáť ani Nighta. Má asi alergiu na mačky. Zasmejem sa.

“Je v Ronovej posteli,” odpoviem.

Ďalej už necítime potrebu rozprávať a tak sa oddávame iba svojim citom a pocitom, čo zažívame……

                    Ráno sa zobudím celý ubolený medzi svojimi láskami. Šťastne sa usmejem. Takto by som sa chcel prebúdzať stále.

“Harry? Už si hore?” pobozká ma Sírius.

“HM….. áno, bohužiaľ. Tak dobre sa mi ležalo,” pousmejem sa so zavretými očami.

“Harry, musíme sa ťa niečo spýtať…. Asi na to nie je vhodná chvíľa, ale James to chce vedieť,” pohladí ma Remi.

“A čo také chce vedieť?” spýtam sa.

“Dnes večer má trest v Zakázanom lese a chce vedieť kto je ten Aragog, ktorého si minule spomínal,” zašepká Siri.

“Snáď netrpí Arachnofóbiou,” uškrniem sa.

“To nevieme….. James!” zakričí Rémus.

“Áno?” vyjde z kúpeľne James.

“Trpíš Arachnofóbiou?” spýta sa Rémus.

“Len miernou. Prečo?” spýta sa zamračene.

“Vyzerá to tak, že v lese sú pavúky a Aragog je jeden z nich,” zasmejeme sa Sírius.

“Presnejšie sú to Akromantule a Aragog je z nich najväčší, niečo ako ich otec a jeho mláďatá dvakrát milé nie sú. S Ronom sme im ušli len tak-tak. Navyše Ron má príšerný strach z pavúkov, takže si nechcite predstaviť, čo sme zažili,” zasmejem sa ticho.

“Dofrasa…….” ozvú sa všetci.

“Čím viac o tebe počúvam, tým viac mám pocit, že ste prišli z lesa. Viete toho veľmi veľa,” zamyslí sa Rem po chvíli.

“Mali by sme vstať,” pousmejem sa aby som odviedol reč.

Našťastie sa k tomu nevracame a rýchlo sa všetci oblečieme. Teda, oni sa oblečú, ja ešte stále ležím v posteli. Nemôžem sa poriadne pohnúť, nie to si ešte sadnúť.

“Harry, poď hore,” usmeje sa Sírius.

“Ver mi, že by som rád išiel, ale nemôžem sa pohnúť,” pousmejem sa.

“Čo ti je?” spýta sa Rémus a sadne si ku mne.

“Hrozne ma bolia isté partie,” sčervenám.

“Ach. Prepáč…. Hneď ti to ošetrím. Nezranili sme ťa moc?” pobozká ma.

“Nie,” pokrčím ramenami.

“Radšej ťa prezrieme. Nie sme zvyknutí na niekoho tak krehkého ako si ty,” objíme ma Sírius zo zadu a dá mi bozk na rameno.

Cítim sa pri nich tak dobre. Taký milovaný. Nemôžem uveriť, že sú to moji krstný otcovia. Ale nie….. Teraz na to nebudem myslieť. Nechcem na to myslieť. Chcem mať pokojný život aspoň chvíľku. Aspoň teraz. Ľahnem si na bruško, ako mi prikáže Rem a čakám čo sa bude diať. Zacítim niečo studené na mojom otvore, tak sebou mierne trhnem. Sírius ma ihneď upokojí. Nakoniec si zvyknem na ten chlad a začne ma to vzrušovať. Ale nedám na sebe nič poznať.

“Tak… hotovo,” pobozká ma Rem.

“Ďakujem,” zašepkám.

Rýchlo sa oblečiem a aj s Dreamsom a mojimi partnermi odídem na raňajky. Tam je veľký poprask, pretože Severus sedí pri Chrabromilskom stole s Ronom. Pozriem sa na Severusa s Remom a aj na Jamesa, ktorý stojí neďaleko, ale keď nič nepovedia, tak pokrčím ramenami a idem si sadnúť k ním. Sadnem si vedľa Rona a o chvíľu sa k nám pridajú aj ostatní. Rémus si sadne pri mňa a Sírius s Jamesom si sadnú oproti nám. Naberiem si raňajky, ale tanier mi vypadne z rúk na stôl, keď sa zľaknem ruky, okolo mojich pliec.

“Dobre ráno rodinka,” zasmeje sa Marcus.

“Kretén! Čo si myslíš, že robíš?!” zakričí Ron, ktorý sa ho tiež zľakol.

“Aká sme ti my rodinka?” pozdvihnem pobavene obočie, keď sa trochu spamätám.

“Pravá rodinka?” spýta sa nevinne.

“Iste, ako rodinka príšeriek,” odfrkne si Ron a urobí mu miesto medzi nami.

“No tak brácho,” zatiahne Marcus.

Vôbec to nevyzerá, že je starší. Chová sa ako decko.

“Nehovor mi tak. Neznášam to. Už sa chováš ako Charlie,” zavrčí Ron.

“Nevieš, čo mu je háďa?” zašepká smerom ku mne Marcus.

Dostanem tik do oka. Vážne mi práve povedal HÁĎA?!!!

“Zopakuj to a skončíš na dne Jazera!” zavrčím s bleskmi v očiach.

Cítim ako okolo mňa začne mierne víriť mágia. Marcus si len znudene odfrkne a naloží si jedlo. Je mu úplne jedno, že je pri našom stole.

“S vami sranda jak v krematóriu,” poznamená, keď si naloží jedlo.

Uškrniem sa a to čo si naložil mu skončí na hlave.

“Stačí?” spýtam sa nevinne.

“Toto je vojna!” skríkne a už na mňa začne hádzať jedlo.

Ron sa hneď priženie na moju obranu a na Marcusovú stranu sa hneď pridajú dvaja jeho spolužiaci. Aby sme neboli stratový, tak sa k nám pridá James. Vidieť, že sme jednej krvi. Pomáhame si mágiou aj ručne, takže jedlo o chvíľu lieta všade po veľkej sieni. Všetci nás nechápavo sledujú. Dreams a Night chytajú čo sa len dá, aby to mohli zožrať, Lily sa skrýva pod stolom s pár ďalšími dievčatami, Sírius, Rémus a Severus na nás pozerajú ako keby sme práve vyliezli z hrobu, učitelia nevedia čo robiť, tak tam len tak stoja a riaditeľ má z toho dobrý deň. Okolo mňa a Rona začne zrazu víriť viac mágie a začneme využívať mágiu hradu. Bitka s jedlom sa zmenila na menší tréning mágie. Donútili sme použiť mágiu aj tých dvoch Marcusových spolužiakov, aj Jamesa a aj samotného Marcusa. Začalo to miernymi kúzlami. Všetci v sieni boli šokovaný. Nakoniec sme porazili tých dvoch prebytočných na Marcusovej strane, James odišiel radšej sám a zostali sme len my traja. Ja s Ronom proti Marcusovi.

“Ak sa chceš vrátiť s nami, ukáž čo vieš. Naš svet nie je takýto milosrdný!” skríknem a vypálim naňho ďalšiu kliatbu.

“Bude mi cťou Lord!” prikývne potešene a vykryje moju kliatbu.

“Musíš sa viac snažiť. Nekecaj a bojuj!” usmeje sa Ron, ktorý sa mu dostal za chrbát, no o chvíľu je opäť pri mne.

Využíva vzduch a vietor. Šikovné. Učitelia nás chceli zastaviť, pretože sa im ti prestalo páčiť, ale Night a Dreams nás strážia. Tušia, že nemôžeme prestať. Hrad a mágia sa prostredníctvom nás rozhodli vyskúšať Marcusa, či sa mu dá veriť. Do tohto nemôžu zasahovať. Práve sme my páni a oni musia prijať tento fakt. Boj trvá ešte asi pätnásť minút. Marcus je už určite unavený.

“Serpentosortia!” skríkne víťazne Marcus, keď ho napadne vyčarovať hada.

Druh je podľa všetkého Anakonda. Uškrniem sa. Škoda, že nevie…..