VII. Neznáma choroba?

VII.

James

                Po odchode Charlieho vezmem letaxový prášok a spojím sa so Síriusom.

“Čo sa deje James?” spýta sa Sírius od raňajok.

Ako inak. Vždy bol v kuchyni ako prvý.

“Mohol by sa Severus po raňajkách pozrieť na Harryho?” spýtam sa.

“Za okamžik sme tam,” prikývne Sírius a odíde z kuchyne.

Netrvá to ani pätnásť minút a rozhorí sa v krbe zelený plameň.

“Tak čo sa stalo?” spýta sa Rémus, ktorý vyjde z krbu ako prvý.

Hneď za ním sú aj Severus a Sírius.

“Pred chvíľou doniesol Harryho Charlie, že vraj ho Mike našiel ležať pred jaskyňou. Chcel som vedieť, či nedokážeš zistiť čo mu je,” obrátim sa priamo na Severusa.

“Kde je?” spýta sa.

“Vo svojej izbe s Lily a Ronom,” ukážem na schody.

“Teraz je uňho Ron. Severus som rada že si tu. Nijak mu nejde zraziť teplota. Pôjdeš sa naňho pozrieť?” ukáže sa Lily na schodoch.

Severus prikývne a vyjde po schodoch. My ostatní si zatiaľ sadneme do obývačky.

Ron

              Ležím pri Harrym v jeho posteli a nežne ho hľadím po chrbte. Celý sa trasie a horúčka mu vôbec neklesá. Čo sa mohlo stať, že ho to tak prudko zasiahlo? Pobozkám ho na čelo a Harry pootvorí oči.

“Harry,” zašepkám a pohladím ho po líci.

Harry sa len usmeje a opatrne ma pobozká na pery. Nebránim mu. Nech už chytil na tej hore hocičo, tak mu rozhodne nebudem brániť v tom ma bozkávať.

“Spinkaj,” pritisnem si ho viac k sebe.

Sledujem ako zavrie oči, keď sa otvoria dvere a dnu vojde Severus.

“Ahoj Severus,” prikývnem.

“Ahoj Ron. Počul som, že Harry opäť prežíva nejaké to svoje dobrodružstvo,” príde k nám Severus.

“Áno. Aj tak sa to dá povedať. Môžeš zistiť, čo mu je?” posadím sa a opriem sa o čelo postele.

“Uvidím čo sa dá robiť,” sadne si Severus na kraj postele.

Chvíľu nechám Severusa aby prezrel Harryho rôznymi kúzlami, ale o dlhšiu chvíľu mi to nedá a musím ho prerušiť.

“Bude v poriadku?”

“Určite áno,” prikývne sústredene Severus.

“Vieš už čo mu je?” pozriem sa naňho s nádejou.

“Bohužiaľ netuším. Draci len tak nezostanú chorý. Včera bol v poriadku. Niečo sa muselo stať, bohužiaľ nemôžem použiť Legilimenciu. Ak je to niečo vážne mohol by som mu ublížiť. Zatiaľ s ním nemaj žiadny fyzický kontakt. To znamená žiadne bozkávanie ani sex,” pozrie sa na mňa vážne Severus.

“Čo keď som ho už pobozkal?” spýtam sa a pohladím Harryho po vlasoch.

“Tak len môžeme dúfať, že to nie je nič vážne, čo by si od neho mohol chytiť,” povzdychne si Severus.

“Nevadí mi nič čo by som od neho chytil. Milujem ho a chcem mu pomôcť,” ľahnem si späť k Harrymu a zavriem oči.

“Dnes v noci uvidíme, čo sa dá robiť. Možno to prejde rovnako náhle ako sa to objavilo,” započujem kroky von z izby a zavretie dverí.

Čo sa ti stalo, Harry? Ticho si povzdychnem a ani si neuvedomím, že náhle zaspím.

Harry

             Neviem ako dlho to trvá. Neviem ako dlho som mimo. Ani netuším koľko času ubehlo od môjho zrútenia. Poslednú vec čo si pamätám je Mikeov hlas. Teraz som zmätený. Pomaly otvorím oči a zistím, že som u seba v posteli. To však nie je jediné čo si všimnem. So mnou v posteli je aj Ron a vonku je tma. Opatrne sa posadím, aby som Rona na zobudil. Celý čas sa mi v hlave preháňali rôzne myšlienky, alebo to skôr boli spomienky, na nejakého kráľa drakov. Bol veľký a druh draka, ktorý nepoznám. Diamantový drak. Netušil som, že existuje taký druh draka. Drahokamový draci, ako som ja Smaragdový drak, sa často nevyskytujú. Čo však bolo ešte zvláštnejšie, bola to akoby vízia z minulosti. Drak podobný mne si bol veľmi blízky s Diamantovým drakom. Boli snáď milenci?.... Netuším. Zo všetkého ma bolí hlava. Jediné čo si pamätám jasne sú diamantové oči toho snáď až priesvitného draka, ktorý bol snáď dvakrát taký veľký ako ja v mojej dračej podobe, bol o dosť väčší než dokonca Nočný drak, a slová, ktoré Merlin vie odkiaľ pochádzali. Ale ten hlas……

“Teraz sa otvára tvoja pravá moc. Všetky klamstvá a tajomstvá vyplávajú na povrch a ty zistíš kto skutočne si. Pamätaj si však, že v tomto opojení kedy získavaš moc a nesmieš byť fyzický blízky žiadnej osobe, ktorá nie je drakom viac ako pár minút. Tá osoba nemusí následky niesť dobre a vina padne na tvoju hlavu malý drak,” to boli tie jediné slová, najjasnejšie z celej vízie.

Pozriem sa na Rona a vnútornosti sa mi stiahnu pocitom viny. Čo sa to tu stalo? Prečo si Ron zostal tak blízko? Odpusť mi Ron prosím. Nepoznám síce následky, ale aj tak všetko čo sa Ronovi stane bude moja chyba! Mám z toho strach.

“Harry?” ozve sa rozospato Ron.

“Som tu Ron,” usmejem sa previnilo.

“Je ti lepšie?” preberie sa a taktiež sa posadí, aby ma mohol objať.

“Áno. Oveľa…. Nemal si pri mne byť tak blízko,” povzdychnem si a opriem sa oňho.

“Prečo by som nemal? Milujem ťa,” objíme ma pevnejšie.

Jeho slová mi spôsobia silnejší pocit viny.

“Aj ja ťa milujem. Pri tomto…. “výpadku” som nebol dvakrát bezpečný. Neviem presne čo, ale vydával som zo seba nejaké výpary, ktoré ti mohli nejako ublížiť, ale netuším čo sa stane ďalej,” zavriem oči a viac sa schovám v jeho objatí.

“Je mi to jedno. Milujem ťa a vždy budem aj keby som mal zomrieť. Pre teba hocičo,” pobozká ma odhodlane do vlasov.

Ja však radosť z jeho slov necítim. Nechcem aby zomrel! Je môj! V podstate som ho ešte len našiel, nechcem ho hneď stratiť. Nechcem ho nikdy stratiť!

“Koľko je hodín?” spýtam sa ticho, aby som nenarušil to ticho.

“Jedenásť večer preč. Takmer čas, aby si išiel na horu,” povzdychne si po chvíli unavene Ron.

Ľahnem si s ním ešte na chvíľu do postele a položím si hlavu na jeho hruď. Ani nie o pol hodinu neskôr zaklope na moje dvere mama.

“Ron? Severus prišiel pre Harryho,” vojde dnu.

“Som hore mami,” posadím sa.

Ron ma hneď následuje.

“Och! Si v poriadku? Ako ti je? Celý deň si bol úplne mimo. Necítiš sa chorý?” príde ku mne mama.

“Som v poriadku mami. Povedz Severusovi, že budem hneď dole,” usmejem sa.

Počkám kým mama odíde a otočím sa na Rona.

“Budeš v poriadku?” spýtam sa ustarane.

“Je mi dobre. Nech sa stane čokoľvek vždy budem pri tebe a nikdy sa na teba nebudem hnevať,” usmeje sa a s posledným bozkom odídem z izby.

Dole ma už čaká aj Severus. Podľa otcových slov Sírius s Rémusom tu tiež zostanú na noc. Severus si ma podozrivo premeriava, ale len sa naňho usmejem. Nič im nepoviem…..Neviem čo im povedať……. Ale mám jedno nepríjemné podozrenie, že dlho žijem v klamstve. Neviem prečo som tento pocit zrazu pocítil.

“Poď Harry. Nemáme čas. Onedlho sa premeníš,” otočí sa Severus a vyjde z domu.

Onedlho ho následujem…..

Ron

                 Hneď ako odbije polnoc začne ma bolieť celé telo. Nechápem prečo, ale nejako cítim, že to bude len horšie. Tak potichu ako len dokážem sa vytratím z domu. Nemôžem tu zostať. Dobre som si všimol, že sú tu aj Sírius s Rémusom a nepochybujem, že Rémusovi by nič neušlo. Radšej odídem už teraz. Viem, že Harry hovoril o nejakých následkoch, či o čom, ale netušil som, že to bude tak skoro! Pri lese padnem na zem a moja posledná myšlienka než omdliem patrí Harrymu.

Harry

                Hneď ako prídeme na ostrov odpojím sa od Severusa a ostatných a odídem k sebe do jaskyne. Cesta mi tam trvá akurát do premeny. Nie je to práve krátka vychádzka. Z jaskyne sa pozriem na ostatných drakov. Nerozumiem tomu. Všetci sa začali meniť, len ja nie. Zamračím sa a vojdem zamyslene do jaskyne, keď zrazu s bolesťami spadnem na zem. O pätnásť minút bolesť prejde a pomaly sa posadím. Prekvapene sa pozriem na svoje nepremenené telo. Šokovane sa postavím keď si uvedomím neznámu záťaž na chrbte. Sakra! Oči mi padnú na dračí chvost! Premenil som sa snáď len z polovice?! Chytím sa za hlavu a zistím, že mám až príliš dlhé vlasy. Keď sa na ne pozriem, tak v nich vidím smaragdove pruhy. Párkrát prejdem po celej šírke mojej jaskyne a nakoniec sústredene zavriem oči. V tej chvíli sa mi v hlave ozve neznámy a predsa známy hlas.

“Len si predstav svoju podstatu draka. S prebudenou pravdou a s tvojím dedičstvom prišli aj nové schopnosti.”

“Kto si?” spýtam sa nahlas.

“O pár dní…..” hlas stíchne.

Neviem prečo, ale posluchnem hlas a predstavím si seba vo svojej dračej podobe. O chvíľu si vydýchnem, keď otvorím oči a som vo svojej dračej podobe.