VII. Najlepšie Vianoce?

VII.

Harry

                    Prechádzame sa všetci traja cez pozemky. Škoda, že tu nie je sneh. Som rád, že pre nás prišli, aj keď vedeli, že tu z najväčšou pravdepodobnosťou zostanú. Posadím sa na jednu lavičku a chalani sa posadia pri mňa.

“Harry, chcel som ti povedať, že ak miluješ Rona, tak buď s ním. Vidím ako sa naňho pozeráš,” začne Draco.

Šokovane sa naňho pozriem. A nie som jediný.

“Draco to……”

“Draco, to sa mýliš. Harry sa pozerá na teba. Má ťa rád viac ako priateľa. Harry ak chceš, tak zostaň s Dracom. Pochopím to,” preruší ma Ron.

“Ron p….”

“Ron, to ty sa mýliš. Išiel si sem len kvôli nemu. Ty si sem vôbec nemusel ísť a opustiť svoju rodinu,” pokrúti hlavou Draco, ktorý ma opäť preruší.

“T….”

“Možno áno, ale ty si sem išiel tiež kvôli Harrymu a nezáleží na tom, že sem išiel tvoj otec a tvoj druhý otec tu už bol, sakra to je zamotané. Jednoducho chcem povedať, že ho miluješ rovnako ako ja,” pokrčí ramenami Ron.

Takže predsa ma len milujú obaja. Čo keď…… Mám to skúsiť? Ale mám strach. Kto nič neskúsi, nič nezažije.Tak fajn. Snáď to bude v poriadku a všetko dobre dopadne.

“Už dosť!” skríknem, čím zastavím ich hádku.

Obaja sa na mňa pozrú. Ani som si neuvedomil, že stojím.

“Jedna vaša hádka, kvôli mne nás dostala teraz sem. Nechcem, aby ste sa hádali………a nemôžem si medzi vami vybrať. Ty si sem Draco išiel aj kvôli Síriusovi, ale tiež kvôli mne. Videl som tvoju bolesť, keď ma na Grimmauldovom námestí smrť uspala. Vtedy, ty si to možno neuvedomuješ, ale uvedomil si si, že ani Ron ti není ľahostajný. Ty Ron si nemal dôvod sem chodiť. Ale išiel si sem z lásky ku mne a aj z lásky k Dracovi. Za tie mesiace, čo ste sa mi snažili pomôcť, ste si vytvorili vzťah, ktorý ste nemali šancu si uvedomiť. Už nie ste nepriatelia a ja si medzi vami nemôžem vybrať, pretože …...pretože…..som sa zamiloval do vás oboch. Keby ste aspoň chvíľu počúvali moje slová, tak tu nikto z nás nemusí skončiť,” zašeptám nakoniec zlomene a s plačom újdem do lesa.

Teraz potrebujem byť sám. Chalani sa ma snažili nájsť, ale keď nechcem, tak ma nikto nenájde. Nakoniec odišli do hradu. Majú o čom premýšľať. Silver sa točil okolo mňa. Pohladím ho po chrbte. Nie som tam dlho, pretože je tu zima a som unavený, tak sa vrátim do hradu.

Draco

                       Nervózne sa prechádzam po Slizolinskej klubovni. Ako som sa dozvedel, tak Harry a Sírius spávali tu, lebo je tu najteplejšie z celého hradu. No hej. Úplný opak nášho sveta. Moji otcovia sa zavreli v jednej izbe a Severus s Remusom v druhej, takže sme tu zostali sami. Tú Blondínku s Chlapcom sme tu už nevideli. Asi budú niekde inde. Posadím sa vedľa Rona.

“Čo urobíme?” spýta sa ticho.

“Neviem. Harry miluje nás oboch….” povzdychnem si.

“Je tu jeden spôsob, ale neviem či sa ti to bude páčiť,” povie neisto.

“Aký?” pozriem sa naňho.

“Budeme s ním obaja….. Pozri sa. My spolu už celkom dobre vychádzame a priznajme si, že si nie sme ľahostajný. Obaja milujeme Harryho a on miluje nás. Tak s ním budeme obaja…… priznám sa, že keby s ním mal byť niekto iný, tak by mi to vadilo, ale ak to budeš ty, tak mi to príde ako správne. Môžeme to aspoň skúsiť. Ak to nebude fungovať, potom sa rozhodneme, čo urobíme,” pokrčí ramenami.

Najprv som z jeho návrhu šokovaný, ale potom si uvedomím, že má vlastne pravdu. Mám ho rád a s ním by som sa o Harryho dokázal deliť.

“Dobre,” prikývnem.

“Ty s tým súhlasiš?” spýta sa šokovane.

“Áno. Ak s tým bude súhlasiť Harry, potom nemám problém. Uznávam, že máš pravdu. Mám ťa rád a ak tu máme zostať navždy, tak budem rád ak to bude s vami dvomi,” usmejem sa.

“A keď sa odtiaľto dostaneme…..”

“.....tak sa nič nezmení,” doplním ho.

V tom do miestnosti vojde Harry. Je vidieť, že je premrznutý a rozhľiadne sa po miestnosti. Keď nás zbadá, tak sa vyberie ku schodom do izby.

“Harry počkaj. Môžeš sem ísť?” spýtam sa.

Zastaví sa a chvíľu rozmýšľam, ale nakoniec k nám príde. Objímem ho a zdesím sa.

“Preboha. Si ako kus ľadu! Poď sem,” posadím ho vedľa Rona a ja si sadnem z jeho druhej strany.

Celý sa trasie. Ron ho objíme a ja sa mu pokúsim zohriať ruky.

“P-prečo to robíte?” spýta sa tíško.

Pozriem sa mu do oči.

“Niečo sme si uvedomili,” usmejem sa.

“Čo?” spýta sa.

“Toto,” zašeptám tesne pred tým než ho pobozkám.

“A toto,” usmeje sa Ron, keď sa od neho odtiahnem a tiež ho pobozká.

Harry je z toho dosť šokovaný a chvíľu nečinne sedí.

“Takže…..” zašepká.

“Ak chceš, radi by sme s tebou boli obaja. Nám to vadiť nebude, ale rozhodnúť sa budeš musieť ty,” pohladí ho Ron po tvári.

Harrymu sa v očiach objavia slzy. Pozrie sa na nás oboch.

“Áno,” vzlykne a skryje sa do môjho náručia.

Pousmejem sa a pozriem sa na Rona.

“Poď, zlatíčko. Celý mrzneš. Dáme si teplú kúpeľ a pôjdeme spinkať, áno? Ešteže tu ide teplá voda. Inak by som sa zbláznil,” pohladí ho Ron po chrbte.

“To nie si jediný,” uškrniem sa.

Harry sa ticho zasmeje a utrie si oči. Vezmem ho do náruče a nesiem do jednej izby. Ron mi pomaly otvorí dvere a ide napustiť vaňu. Posadím Harryho na posteľ.

“Môžem ťa vyzliecť, láska?” spýtam sa a pohladím ho po tvári.

Sčervená, ale nakoniec prikývne. Pousmejem sa. Priblížim sa k nemu a jemne ho pobozkám.

“Ničoho sa nemusíš báť,” pousmejem sa.

Pomaly ho vyzlečiem, pri čom sa krásne červená. Vezmem ho do náruče, aj cez jeho protesty, že vie behať, a odnesiem ho do kúpeľne, kde už Ron prichystal veľkú vaňu. Posadím ho do vody a chytím ho za ruku.

“Môžeme sa k tebe pridať?” započujem Rona, ako mu šepká do uška.

Harry sčervená ešte viac. Milujem keď sa červená. Je taký nevinný. Opatrne prikývne a pousmeje sa. Ja s Ronom si začneme vyzliekať veci. O chvíľu už lezieme k nemu do horúcej vody. V tomto chlade je to vážne vyslobodenie. Chytím si Harryho za pás a pritiahnem si ho bližšie k sebe. Ron si sadne blízko nás a chytí Harryho za ruku. Vo vani zostaneme až kým nevychladne voda. Harry už takmer zaspal, tak ho Ron zobral do postele kde ho uložil a vrátil sa sem, aby mi to tu pomohol upratať. Škoda, že tu nie sú škriatkovia. S oblečením sa nenamáhame a k Harrymu si ľahneme rovno nahý. Najlepšie sa zohrejeme práve takto. Harry už sladko spinká a o chvíľu sa k nemu pridáme aj my.

Harry

                         Ráno sa zobudím ako posledný. Ron s Dracom sa na mňa pozerajú a Draco ma hladka po stehne. Sčervenám, keď si uvedomím, že sme všetci nahí.

“Dobré ráno, láska,” pobozká ma Ron.

“Dobré, zlatíčko,” zopakuje to po ňom aj Draco.

“Dobré ráno,” zavrtím sa.

Ron ma chytí okolo pásu, tesne nad podbruškom. Zalapem po dychu a bez môjho povolenia sa vzrušim. Ale nie. Ľahni! Ľahni ty prekliatie!Vôbec to nepomáha. A Dracová ruka na mojom stehne, tesne pod mojím zadkom ma tiež nenecháva chladným.

“Niekto tu má menší problém,” pohryzne ma do ucha Ron.

Zachvejem sa. Viem, že to počul aj Draco.

“Čo keby sme ti pomohli?” spýta sa Draco a dotkne sa ma TAM.

Zavzdychám.

“Dray,” poviem so strachom.

“Pokoj. Ak by sa ti to nepáčilo, tak prestaneme. Áno?” spýta sa Ron.

Prikývnem. Nakoniec to nie je vôbec zlé. Síce to trošku bolí keď do mňa Draco prenikne, ale tá slasť potom je na nezaplatenie. Ale aj tak sa to nedalo porovnať s tým, keď do mňa prenikli obaja naraz. Bolesť to bola hrozná, hlavne keď som to robil prvýkrát, ale tie pocity boli ešte intenzívnejšie. Na toto nikdy nezabudnem. Hlavne ten moment, keď som vyvrcholil a oni obaja sa spravili do mňa. Lepší vianočný darček si neviem predstaviť.

                     Na raňajkách nemôžem dobre sedieť, takže to hneď vyvolá divné pohľady. Sčervenám.

“Harry….”

“Nič nehovor!!” zastavím Síriusa, ktorý sa len uškrnie a pretočí oči.

Viem, že vie čo sa stalo. Za tie mesiace, sme sa spoznali o dosť lepšie a berieme sa ako priatelia, bratia a aj oko otec a syn. Máme taký multifunkčný vzťah, za ktorý som rád.

“Stačí vám vedieť, že Ron aj Draco sú so mnou,” pokrčím ramenami stále červený a so sklonenou hlavou do taniera.

Chvíľu je dlhé ticho než sa ozve Ron.

“Našli ste tú knihu?”

“Áno,” povie otrávene Severus.

“Čože?! A nám to nepoviete?” skríknem.

“Nebolo treba. Je tam napísané, že treba oklamať smrť. Lenže to je nemožné. Nič viac tam nebolo,” uškrnie sa Lucius.

“Takže tu zostaneme,” povzdychne si Draco.

“Snáď to tu nebude tak hrozné,” povzdychnem si.

Opriem sa oňho a Rona chytím za ruku. Zvyšok dňa ubehne pomaly. Tieto Vianoce síce neboli moje najhoršie, keď to porovnám so životom u Dursleyovcov a ani tie najlepšie, ak to mám porovnávať s Vianocami u Weasleyovcov, ale boli to prvé a zatiaľ jediné Vianoce, ktoré som prežil s ľuďmi, ktorí mi dali novú rodinu a ktorí mi dali ten najlepší darček - priateľstvo, nádej, lásku a porozumenie. Večeru sme prežili spolu vo Veľkej sieni a pridali sa k nám aj Blondínka s Chlapcom. Pridali sa k nám aj magické zvieratá. Silver okolo nás pobehoval ako malé žriebä. Aspoň pre dnešok sme zabudli na všetky starosti, ktoré sme prežívali. Dnes sa tu zabával každý.

Lucius

                              Vianoce sme si veľmi užili. Priznám sa, že vo svete živých som si ich nikdy neužil viac. Mám pocit, že to spôsobila Síriusová prítomnosť a fakt, že s nami boli všetci priatelia a NÁŠ syn, o ktorom sme si mysleli, že sme oňho prišli pred sedemnástimi rokmi. Práve teraz je tridsiaty prvý December, čo znamená, že ak odbije dnes v noci polnoc, už sa nedokážeme vrátiť. Aspoň máme čas na to, aby sme porozmýšľali, ako prekonať smrť. Nepodarilo sa to Voldemortovi s jeho viteálmi, tak prečo by sa to malo podariť nám? Cs. Tu sa niekto moc dobre zabáva. Sedím v Slizolinskej klubovni so Severusom a Remusom. Netuším kde sú ostatní. Odpoveď dostanem hned, pretože dnu vojdú Draco s Ronom.

“Kde ste boli a kde je Sírius s Harrym?” spýtam sa ich keď sa posadia.

“Harrymu je zle, tak s ním Sírius zostal a nás vyhnal,” povzdychne si Draco.

“Z čoho mu je zle?” zamračí sa Remus.

Iba pokrčia ramenami. O chvíľu za nami prídu aj tí dvaja. Je vidieť, že sa Harry sotva drží na nohách. Sírius mu pomôže sadnúť si medzi Draca s Ronom, ktorí ho hneď objímu a zabalia do deky a on sám si sadne blízko mňa.

“Vieš čo mu je?” spýta sa Severus.

“Mám podozrenie, ale neviem to overiť, keďže tu nemáme dostatok mágie,” oprie sa o mňa.

“Tvoje podozrenie je správne,” povzdychne si Remus.

“Ako to vieš?” spýta sa Harry, ktorý značne zbledol.

“Som vlkolak. Nezáleží na tom v akom svete som. Dokážem to vycítiť. Jediná výhoda tohto sveta je, že sa tu nedá premieňať na vlkolaka,” pousmeje sa.

“O čom hovoríte?” nechápe Draco.

My ostatní na tom nie sme lepšie.

“O tom, že……”