VII. Liek

VII.

Severus

                          Poppy urobila čo mohla, aby moc netrpel bolesťou až sa preberie. Posadím sa pri jeho posteľ na stoličku, ktorú som si vyčaroval. Chytím ho za ruku, ktorú nemá spálenú alebo skôr vyžratú od kyseliny, ktorú dokázal namiešať. Na ošetrovňu dobehnú Vlk s Dracom.

“Severus, čo sa stalo?! Mal si naňho dávať pozor! Akoto, že sa mu vždy niečo stane na tvojej hodine?” vrčí na mňa Lupin.

“Ja viem, sakra. Už tak sa cítim hrozne a tvoje výčitky mi nepomáhajú,” zavrčí naňho.

“Ja viem. Prepáč. Len mám oňho strach. Ako je na tom?” spýta sa a sadne si na Harryho druhú stranu.

“Má spálenú ruku od kyseliny,” odpoviem.

Spolu potom čakáme kým sa Harry preberie. Preberie sa až navečer a ešte to ani nie je Harry.

“Ah. To bolí. Ani sa nečudujem, že sa pán nechce prebudiť,” zaskučí z postele Harryho vlk a stočí sa do klbka.

“Všetko bude v poriadku. Ako je na tom Harry?” pohladím ho po chrbte.

“Moc ma nevníma a začína so mnou bojovať. Nechce sa prebrať, ale zostať v temnote, v ktorej žijem ja,” vzdychne bolestne.

“Ako ti môžeme pomôcť?” spýta sa Draco.

“Severus, potrebujem jeden elixír. Jeho recept je veľmi starý a je písaný v parselčine. Vymyslel ho samotný Salazar Slizolin a nikdy nebol použitý po jeho smrti, pretože ho nikto nedokázal preložiť. Harry ho našiel v tajomnej komnate. Bazilisk ho mal strážiť. Je v jeho kufri v Chrabromile. Dones mi ho,” vydýchne ťažko a zase zaspí.

Pozriem sa na Vlka.

“Idem poň,” povie Lupin.

Odíde a Draco si sadne na jeho miesto. Skúmavo si ho prezriem. Jeho pohľad je zamyslený.

“Nad čím premýšľaš?” spýtam sa ho.

Pristihnuto sebou trhne a sčervená.

“Ale nad ničím. Len som sa zamyslel,” skloní hlavu.

“No?” pozdvihnem obočie.

“Niečo ma ťahá k profesorovi Lupinovi, ale neviem čo,” povzdychne si.

“Slepí idioti,” započujem zavrčanie z postele a následne bolestné syčanie.

Pozriem sa na Harryho.

“Pokoj láska. Vlk išiel pre ten recept,” pohladím ho po vlasoch.

“Ďakujem Sev. A už by si ho mohol oslovovať menom,” usmeje sa bolestne.

“Ako si to myslel? A nemal si náhodou spať?” spýta sa Draco.

“Na to si musíš prísť sám. A spím len kvôli bolesti. Elixír mi pomôže s rukou,” usmeje sa naňho Harry.

“Ale Harry! Povedz mi to,” zaskučí.

“Fajn,” pretočí oči.

“Severus pomôžeš mi posadiť sa?” spýta sa s bolesťou v očiach.

“Iste zlatíčko,” pobozkám ho do vlasov.

“Ja chcem viac,” našpúli pery.

Usmejem sa a pobozkám ho na pery. Môj bozk prehĺbi. Počujem ako začne tíško vzdychať.

“Ehm…. Prepáčte, že ruším, ale ešte si mi neodpovedal,” zakašle Draco.

“Ehm….prepáč. Takže. Remusov vlk si ťa zvolil za svojho druha. Jednoducho ho k tebe niečo ťahá a to isté platí aj naopak. Môžete žiť len jeden pre druhého. Ty by si mohol žiť bez neho, ale on bol bez teba príliš dlho. Čakal na teba mnoho rokov,” usmial sa nežne na Draca.

“Ďakujem,” usmeje sa milo.

“A teraz nás chvíľu nechaj. Aspoň to pomáha od tej bolesti,” zasyčí bolestne a pritiahne si ma k sebe pre bozk.

Neprotestujem. Bozk mu oplatím a nevšímam si červenajúceho sa Draca. Preruší nás až Lupin. Tí majú s Dracom viac spoločného ako sa zdá.

“Tak čo?” spýtam sa nespokojne.

No zato Harry spokojne vydýchne a ľahne si do postele. Natiahne sa pre pergamen. Lupin mu ho podá. Prikázal mi písať to, čo bude hovoriť a tak som začal. Prekvapivo ten elixír nebol príliš ťažký.

“Dobre. Za také dve hodiny ho budem mať hotový,” pobozkám ho jemne na pery a odídem.

Nechám ho tam s Lupinom a Dracom.

Draco

                      Keď Severus odíde, tak Harry opäť zaspí. Postavím sa a neisto prejdem k profesorovi pri okne.

“Ehm…..profesor,” neisto ho oslovím.

“Áno Draco?” usmeje sa na mňa.

Ten jeho úsmev je na mňa príliš. Bez premýšľania sa naňho vrhnem a pobozkám ho. Keď si uvedomím, čo to vlastne robím, hneď prestanem a chcem zdrhnúť, ale zabránia mi v tom jeho ruky obtočené okolo môjho pásu. Pritiahne si ma k sebe bližšie a keď sa mu pozriem do oči, tak ma pobozká. Zostanem prekvapený, ale hneď sa k nemu pridám. Je to tak dobré. Už viem, čo na tom Harry toľko vidí. Remus ma o chvíľu prestane bozkávať.

“Prepáč. Neovládol som sa,” povzdychne si a odstúpi odo mňa.

Chytím ho za ruku.

“Mne to nevadí…. Vieš…… Harry mi vysvetlil, že tvoj vlk ma považuje za svojho druha. Prekvapivo mi to nevadí. Vlastne ma to k tebe veľmi ťahá,” usmejem sa nesmelo.

Prekvapene sa na mňa pozerá. Nakoniec sa usmeje a pritiahne si ma znova k sebe.

“Ehm….prepáčte za vyrušenie, ale ja sa nudím!” zaskučí z postele Harry a sykne bolesťou.

Rýchlo odskočím od Rema a sčervenám.

“Harry!” zamračí sa Rem.

“No čo? Aspoň viete aké to je keď vás niekto preruší uprostred….. Tohto!” oduje sa Harry.

Usmejem sa. Niekedy fakt netuším, čo na ňom Severus vidí. Vážne sa chová ako decko. Pritúlim sa k Removi keď sa dvere na ošetrovňu otvoria a dnu vojdú Weasley s Grangerovou. Rýchlo, už po druhýkrát, odskočím od Remusa a nasadím svoju chladnú masku.

Harry

                    Ron s Hermionou sa ku mne hneď rozbehnú a vôbec si nevšimnú Rema s Dracom.

“Harry! Si v poriadku?” strachuje sa Hermiona.

“Áno….” začnem.

“....Ale nie vďaka Vám!” zavrčí Draco.

“Ty sa do toho nemiešaj, lasica!” okríkne ho Ron.

“Dosť! Ron prestaň! Draco ťa neurazil, tak neurážaj ani ty jeho. A navyše, aj keď ma to bolí, tak má Draco pravdu. Vy ste mi vôbec nepomohli. Len ste sa starali o seba a potom len nechápavo civeli. Keby tam nebol Draco a nezavolal Se…..profesora Snapea, tak som teraz mohol byť mŕtvy…..” zašeptám a chytím sa za zranenú ruku.

Hrozne moc to bolí.

“Harry. To nemyslíš vážne. Si zranený, tak nerozmýšľaš. Uvidíš, že zajtra to bude lepšie,” zdesí sa Ron.

Povzdychnem si. Nikdy nič nepochopia.

“Choďte preč. Chcem byť sám,” ľahnem si do postele a zaspím.

Počujem už len buchnúť dvere a následne ticho. Konečne trochu pokoj.

                    Zobudí ma ruka na mojom čele a následný bozk na pery. Unavene sa pozriem na narušitela. Usmejem sa.

“Ahoj,” zašeptám.

“Ahoj. Doniesol som ti ten elixír. Kam zmizol Vlk s Dracom?” pomôže mi sadnúť si.

“Prišli Ron s Hermionou. Trochu sme sa pohádali a potom som ich poslal preč. Všetkých. Nemám na nikoho náladu,” povzdychnem si unavene a vezmem si ten elixír.

“Tak ja zas pôjdem,” pobozká ma Sev.

“Nikam nechoď. Ty mi tu nevadíš. Pomáhaš mi. Ďakujem za ten elixír,” usmejem sa a za ruku si ho pritiahnem k sebe.

Sadne si pri mňa.

“Čo vlastne robí?” zamračí sa.

“Môže rýchlejšie regenerovať bunky, ale pomáha len vlkolakom. Taktiež ho vlkolak môže užiť pri splne. Zaručí mu bezbolestnú premenu, ale nezmení to jeho správanie, jeho divokosť,” vysvetlím.

“Už je ti aspoň lepšie?” pohladí ma po tvári.

“Áno,” pobozkám ho.

Tento elixír má jednu nepríjemnú vlastnosť, ktorú som mu nemienil prezradiť. Po použití obnova buniek hrozne bolí. Viac ako premena. Viac ako Crutiatus. Neviem ako dlho bude trvať než to začne a ani ako dlho bude trvať než to skončí. Musí odísť. Nechcem, aby o tom vedel a len dúfam, že ma nikto nezapočuje kričať. Zajtra budem úplne mimo.

“Som unavený. A aj ty by si mal ísť. Určite toho máš ešte veľa,” usmejem sa nežne.

“Dobre. Ale zajtra prídem. Ak stihnem ešte pred vyučovaním. Keď nie tak po ňom, alebo aj cez obed. Dnes ste nemali mať elixíry. Ale Albus to zmenil ako si zistil. Elixíri teraz budete mať od pondelka do stredy. Takže aj zajtra. Dnes to nebolo len zámena hodín kvôli Umbridgeovej. Obranu budete mať v pondelok, štvrtok a piatok. Len som ti to mal odkázať. Dobrú noc,” pobozká ma do vlasov a odíde.

Potom už len ticho ležím v posteli a umiestnim okolo nej tíšiace kúzlo. Madam Pomfreyová je ešte stále naštvaná a urazená, tak tá nepríde, teda ak ma nebude počuť. Pokúsim sa zaspať, čo sa mi nakoniec podarí.

                         Zobudí ma príšerná bolesť. Trhnem sebou. Trvá chvíľu, než vykríknem bolesťou. Držal som to tíšiace kúzlo ako som mohol. Cítím sa vyčerpane. Kúzlo udržím ešte ďalšiu hodinu, ale potom to už nevydržím a moja mágia sa rozprúdi po celom hrade. Som stočený do klbka a nevnímam nič a nikoho. Ani to, že kričím na celý hrad a o chvíľu je pri mne okrem Madam Pomfreyovej aj Remus so Severusom a skoro celý učiteľský zbor. Niektorí asi majú tvrdý spánok.

Severus

                       Neviem ako dlho som spal, keď ma zobudil alarm a následne výkriky, ktoré som hneď priradil k Harrymu. Hneď som na nohách a mierim na ošetrovňu. Cestou stretnem Lupina, tak ide hneď za mnou. Neviem, čo sa mu stalo, ale keď prídem na ošetrovňu, tak sú tam skoro všetci profesori a nevedia čo robiť. Harry je stočený na posteli do klbka a plače. Už je tichšie ako pred chvíľou, ale stále dosť hlučný. Lupina našťastie napadne použiť na ošetrovňu tíšiace kúzlo. Brumbál stojí na boku s ostatnými členmi profesorského zboru a nešťastne sa na to pozerajú. Je mi jasné, že nemôže alebo nevie, čo robiť. Prídeme k ním.

“Severus, rád ťa tu vidím. Nedokázal by si s ním niečo urobiť?” spýta sa hneď Riaditeľ.

Pozriem sa na Harryho. Nerád ho vidím v tomto stave. Otočím sa na Riaditeľa.

“Neviem ako mu pomôcť,” poviem ticho a pozriem sa na Remusa.

“Mohla by mu pomôcť tvoja prítomnosť,” zamyslí sa Vlk.

Povzdychnem si a prejdem k posteli, na ktorej leží Harry. Pohladím ho po vlasoch a Harry sa trochu upokojí. Chytím ho za zranenú ruku a všimnem si, že ju má takmer uzdravenú. Takže za toto môže ten elixír? Zachytím pohľad tých zelených oči, ktoré tak milujem. Teraz v nich ale vidím len bolesť a strach. Odrazu sa Harry trhne a zakričí od bolesti. Musím ho pustiť a ustúpiť od neho. Začne sa na posteli meniť do svojej druhej podoby. Sakra! Toto sa nemalo diať. Pozriem sa na Lupina, ktorý je tiež prekvapený a všetci sú dosť vystrašený.

“Albus! Prečo si nám nepovedal, že pán Potter je vlkolak?! A akoto, že sa mení dnes?!”

“Teraz je to jedno Minerva. Musíme odísť a zabezpečiť ošetrovňu. Dnes v noci to nebude len hra,” vyženie všetkých z ošetrovne Riaditeľ.

Vo vnútri zostaneme len ja a Remus.

“Zostaneme tu,” povie mu Remus a zavrie dvere, ktoré sú následne zabezpečené.

Započujem prasknúť posteľ, tak sa tam rýchlo pozriem. Tak teraz máme asi vážne problém.

“Prisahám na svoj život, že ťa za toto zabijem vlk,” zavrčím na Lupina.

“Čarodejnícke prísahy sú vzácne, Severus,” odpovie mi a pripraví si prútik.