VII. Lady Blacková

VII.

Harry

                  “Fajn. Ja idem ozdobiť túto miestnosť,” usmejem sa.

“Pomôžem ti. Vždy som milovala Vianoce, bohužiaľ môj manžel ich moc nemusel. Konečne sa môžem zase smiať,” povie mi nadšene.

A tak ďalšiu hodinku ozdobujem miestnosť podľa jej pokynov a staviam stromček. O deviatej sa konečne začne dom prebúdzať k životu. Už som stihol dokonca aj urobiť raňajky a vianočný obed aj s večerou. Že viem variť je jediná dobrá vec, ktorá sa mi u Dursleyovcov stala. Aspoň nezomriem hladom a dokážem navariť aj pre Koriho. Dole do jedálne sa ako prvá dostane pani Weasleyová s ostatnými v pätách. Keď ma zbadajú pri stole, ktorý je preplnený tým najlepším jedlom zostanú v šoku pozerať. To nehovorím, keď uvidia tú výzdobu.

“Šťastné Vianoce,” usmejem sa.

“Harry! Ako sa ti to podarilo? Mal si nás zobudiť! Pomohli by sme ti!” zvolá pani Weasleyová.

“Teda kamoš. Nemám slov,” žasne Ron.

“Šťastné Vianoce, láska …. Ako si to tak rýchlo dokázal?” pobozká ma Kori.

Ako jediný mi napriek šoku odpovedal.

“Nebolo to tak náročné. Zvlášť keď som mal pomoc, ktorá mi radila ako to vyzdobiť. A variť som sa musel naučiť u Dursleyovcov, takže to bol najmenší problém,” usmeje sa a opriem sa o Koriho, ktorý má položenú hlavu na mojej.

“Harry….toto je úžasné,” príde ku mne Sírius a vytrhne ma s Koriho náruče, aby si ma mohol vziať do svojej.

Kori zasyčí ako je mu to proti srsti, ale nič neurobí. Pousmejem sa naňho a on sa uvoľní.

“Tak sa najeme a pôjdeme si dať čaj do obývačky, čo poviete?” spýta sa pani Weasleyová a všetci si sadneme za stôl.

Po raňajkách si s čajom sadneme do obývacej miestnosti. Nikto si nič nevšimne, až keď príde posledný člen našej malej rodinky, Remus, tak sa ozve obraz Lady Blackovej.

“Krásne Vianočné ráno všetkým,” povie šťastne.

“Krásne…..Cože?” zastaví sa Remus v odpovedi a pozrie sa šokovane na obraz.

“Lady Blacková…...Mami?” povedia všetci naraz a Sírius k tomu veľmi šokovane.

Nikto to nechápe. Uškrniem sa.

“Ako to, že ste zrazu tak…. milá?” spýta sa Molly.

“To kliatba na mojom obraze. Vďaka Harrymu som však zas voľná,” usmeje sa šťastne na všetkých.

Všetci však otočia svoj pohľad na mňa. Nevinne sa na nich pozerám. Skryjem si tvár do Koriho košele, pretože sa mi chce hrozne smiať. Keď som už ako tak pokojný, tak sa na nich pozriem.

“Bola zakliata. Preto na každého kričala. Na stene za ňou bola kliatba v inom jazyku a trebalo ju preložiť. Našiel som jednu knihu, v ktorej bolo toto napísané. Tak som ju jednoducho odčaroval,” pokrčím ramenami.

“Áno. A som mu vďačná. Vieš ako mi bolo, keď som sa s tebou nemohla v pokoji porozprávať, Sírius?” spýta sa Lady.

“A mne bolo hrozne matka,” usmeje sa Sírius.

Tak tieto Vianoce sa vážne podarili. Do večera sme sa zabávali a konečne ideme o jedenástej do postele. Už mi to chýbalo. Postieľka moja milovaná, už ťa neopustím. Ľahnem si do nej a roztiahnem sa. Kori skončí pri mne a pobozká ma. S radosťou mu bozk oplatím. Cítim sa tak dobre a uvoľnene, že chcem viac. Cítim, že som pripravený na všetko, čo mi je Kori ochotný dať.

“Kori. Rob si so mnou čo chceš. Mohol by si mi dať všetko? Chcem ťa. Milujem ťa,” zašeptám.

Len sa usmeje a začne ma bozkávať na krku a odtadiaľ sa posúva nižšie.

“Milujem ťa láska moja,” zašepká.

Vzdychnem ako to vo mne prebudí príjemné chvenie. Ach. Áno. Chcem ťa. Milujem ťa. Tíško vzdychám pod jeho dotykmi……

Ron

                    Ležím v posteli a rozmýšľam. Dnes to bolo vážne úžasné. Lepšie Vianoce som nezažil. Bola tu celá moja rodina a ešte aj priatelia. Za dnešok by som mal poďakovať hlavne Harrymu. Áno. To je presne to, čo urobím. Postavím sa z postele a zamierim k jeho izbe. Chcem zaklopať, ale stuhnem v polovici kroku, keď započujem dosť hlasný vzdych. Oči sa mi rozšíria.

“Áno….Kori viac,” započujem z vnútra a o niekoľko krokov ustúpim červený ako rajčina.

Toto som vážne nepotreboval počuť. Radšej sa otočím a zamierim k sebe do izby. Už by som mal spať. Je dosť neskoro. Idem okolo Síriusovej a Remusovej izby, keď sa otvoria dvere. Nie je žiadnym tajomstvom, že Remus a Sírius spolu niečo majú, ale dosť ma vystraší ten Síriusov vražedný pohľad.

“Ehm….čo sa deje?” spýtam sa opatrne.

“Nehovor mi, že ten Gryphon ubližuje Harrymu,” zavrčí.

“Ehm…. Sírius! Povedal som ti, že Harry je v poriadku,” odkašle si za ním Remus.

“Ty nepočuješ to Harryho stonanie? Určite mu ubližuje!” otočí sa naňho Sírius.

“Myslím si, že Harry je viac než len v poriadku,” sčervenám ešte viac.

“Čože?” otočí sa na mňa.

“No keď som za ním chcel ísť, tak to jeho “Áno...Kori viac!” vôbec neznelo, že by ho niečo bolelo,” skloním hlavu.

“Čože?! Ten Gryphon znesvätcuje môjho Harryho?!” zakričí a odpadne.

Pozeráme sa na neho s Remusom ako na Debila. Pozriem sa na Remusa.

“Je to normálne?” spýtam sa.

“Viac než si myslíš,” zasmeje sa ticho a vezme ho do náruče.

Nohou zavrie dvere a ja tam zostanem šokovane stáť. To teda je deň.

“Ale braček….”

“....Prečo ešte nespíš?” objavia sa za mnou dvojčatá.

Vyskočím snáď meter ako som sa zľakol. Zamračím sa na nich. Toto nebolo vtipné. Takto ma strašiť.

“Išiel som za Harrym, ale ten má iné starosti,” zavrčím.

“Aké?” spýtajú sa zvedavo.

To nepočuli Síria? Spýtam sa sám seba. Skôr než im stihnem čokoľvek povedať, tak sa chodbou rozliahne Harryho výkrik naplnený slasťou. Odvrátím hlavu.

“Och. Takže Harry nám už dospel...Náš malý braček…...je už veľký,” zasmejú sa dvojčatá a odídu.

Pokrútim hlavou a radšej zaleziem do svojej izby.

Harry

                      Nič lepšie som v živote nezažil!! Kori bol úžasný. Ach to bola slasť. Najprv som si myslel, že sa do mňa ani nezmestí a zo začiatku to dosť bolelo, ale potom to bola taká slasť, že ešte teraz sa nemôžem pohnúť. Je ráno po Vianociach a ja ležím na Korim. On ma hľadí po chrbte a ja ešte stále prežívam tie príjemné pocity zo včera.

“Kori…..toto bolo to najlepšie, čo sa mi v poslednej dobe stalo. Nikdy o teba nechcem prísť,” pobozkám ho na hruď.

“Nikdy o mňa neprídeš. A ak sa ti to páčilo, tak si počkaj na ďalší raz,” uškrnie sa na mňa a mne prejde po chrbte mráz.

Zavzdychám ako ma to vzruší. Už sa neviem dočkať. Pobozkám ho keď v tom sa rozletia dvere a v nich stojí naštvaný Sírius s Remusom, ktorý ho má na vodítku, za chrbtom. Sčervenám a viac sa skryjem pod perinu, ale tiež sa mi chce nehorázne smiať, tak sa rozosmejem do Koriho krku. Ten sa len škodoradostne uškrnie.

“Okamžite choď od môjho krstného syna!” zakričí tak nahlas, až sa sem zbehne celý dom.

Celý červený sa prikryjem a Kori sa rýchlo premení. Tiež mu nie je príjemné, že sa do našej izby nasáčkovali všetci obyvatelia domu. Keď sa dozvedeli, čo sa deje, tak boli dosť šokovaný.

“Choďte preč! Ja nie som nejaký výstavný kúsok!” skríknem.

“Harry. Ak ti ublížil, tak ťa pred ním musíme chrániť!” naštve sa pani Weasleyová.

Ublížil? On mne?

“Nič mi nespravil! Nespravil mi nič čo by som nechcel! A to, že s ním mám sex je len moja vec!! Je to môj partner a vy nemáte právo sem len tak vtrnúť!” zakričím a z oči sa mi spustia slzy.

Keď ich Leo zbadá, tak vyskočí z postele a všetkých vyženie z izby. Prečo musia takto pokaziť sviatky? Snažil som sa o najkrajšie Vianoce a oni to všetko zničia. Čo nechápu, že tým trpím? Leo a sa opäť zmení a ja sa pritúlim ku Korimu.

“Všetko bude v poriadku láska,” pobozká ma do vlasov.

Po Vianociach…. Škola….

                       Vianoce, ktoré sa nakoniec nejak vyjasnili a ja som konečne dostal súhlas aj od Síriusa na tento vzťah. Už nemôžem byť šťastnejší. Čoskoro sa blíži už druhé kolo turnaja a všetci sú nervózny. Som rád, že sa toho nemusím účastníť. Ani neviem, čo v tom vajci bolo. A je mi to jedno. Pozriem sa na Lea, ktorý leží pri dverách do Veľkej siene a každého si meria vražedným pohľadom. Nie je to tak dávno, čo na mňa zaútočili chalani z Durmstrangu. Mysleli si, že to prvé kolo bola len fraška a mám v tom prsty. Idioti.

“Harry?” ozve sa pri mne.

“Áno?” pozriem sa na Rona.

“Hm….vieš čo sa koná ten Novoročný ples v sobotu?” mierne sčervená.

“Áno?” pozdvihnem obočie.

“Niekto ma pozval, ale neviem či to mám prijať. Vieš, veľmi sa mi páči, ale aj tak si nie som istý, či je to dobrý nápad,” zahryzne sa do pery.

Takéhoto som ho ešte nevidel.

“Zamiloval si sa do nej?” uškrniem sa.

“Doňho a áno,” skloní hlavu.

Vyvalím naňho oči a otvorím ústa dokorán. Čože? Odkedy je Ron na chalanov? Vždy predsa išiel po Hermione. Alebo sa mi to len zdalo?

“Od….odkedy ťa priťahujú muži?” spýtam sa ho.

“Asi ma priťahovali vždy, ale nikdy som si to nechcel pripustiť. Prijal som to až po tom, čo som ťa na Grimmauldovom námestí……” zašepká.

“Keď si ma čo?” zamračím sa.