VII.
Publikované 23.08.2018 v 00:00 v kategórii HP a Tajomný Strážca ✔, prečítané: 472x
VII.
Richard
“Takže sa chcete pridať na našu stranu? Tretiu stranu tejto vojny?” spýtam sa zahaleného muža v čiernom plášti, ktorý sa nazýva kráľom upírského národa.
“Áno. Je oveľa lepšie stáť na strane tvorov a bojovať za spoločný cieľ, než byť na strane jedného z dvoch idiotov, ktorí nechcú nič iné ako moc. Albus Brumbál je starý červ, ktorý urobí všetko aby nalákal bytosti k sebe a keď vyhrá, tak sa zbaví všetkého čo nie je “svetlé” a Voldemort zase vidí iba seba. Má pekné reči, ale špinu za nimi. Ak by vyhral z temných tvorov si spraví otrokov. Preto nám bude potešením bojovať za svoje ciele na vašej strane Maurício,” zasmeje sa.
“Ďakujem. So svojím manželom Vás budeme čakať na svadobnú hostinu,” usmejem sa.
“Budeme tam. Musíte mať výnimočného partnera Maurício,” prikývne upír.
“Áno. To mám. A viem, že prekvapenie v podobe tejto oslavy bude milovať,” rozlúčim sa a odídem ďalej.
Tento raz za vlkolakmi. Och. Voldemort nebude nadšený, že sa mi nepodarilo presvedčiť žiadneho tvora k spolupráci.
Časový skok….. Tretia osoba……. Grimmauldovo námestie
“Tak ste konečne tu? Čo ste zistili?” pozrie sa Brumbál naštvane na dvoch svojich poskokov.
Oni o tom samozrejme nevedia, tak im to nemusíme hovoriť…… No Brumbál je samozrejme naštvaný. Predsa sa nestáva každý deň aby jeho návnada na Harryho Pottera odišla so zanechaním len jediného prostého listu s jednou vetou v ňom……“Odchádzam na bezpečnejšie miesto aj s Harrym, nehľadaj nás a nepočítaj s mojou alebo Removou pomocou v tejto vojne….PS: Dom si nechaj….. S.B.”…...Tento jednoduchý list priviedol nášho “milovaného” riaditeľa do bodu varu.
“Zistili sme, že Harry sa k svojim príbuzným toto leto už nevrátil,” oznámi riaditeľovi Arthur Weasley.
“Viete kde by mohol so Síriusom a Remusom byť?” spýta sa ticho Brumbál.
“Nie. Pokiaľ viem, tak sa úplne dištancoval od svojej rodiny a neviem nič o dedičstve Blackov ak by mal byť v jednom z iných domov. Možno už nie sú v krajine,” pokrúti hlavou Moody.
“Dúfajme, že sú stále v Anglii. Arthur, Harry nepovedal Ronovi nič?” pozrú sa modré oči starého blázna do očí rišavca.
“Nie. Listy sa Ronovi tiež vracajú neotvorené, akoby sovy adresáta nemohli nájsť,” povzdychne si.
“V poriadku. Choďte a keby ste si niečo všimli, dajte mi hneď vedieť,” usmeje sa Brumbál, akoby sa práve nestalo, že stratil svoju zbraň v tejto vojne.
Obaja muži odišli z Grimmauldového námestia a nechali za sebou len jedného starého muža, ktorému sa v hlave začal rodiť ďalší “premyslený” plán, ktorý ako inak, nemôže predsa zlyhať….
…… Temné sídlo…… rovnaký čas…….
“Tak Severus, máš niečo nové?” spýta sa veľmi zaujato Hadí ksicht.
Ale to ešte nevie, že sa pýta tej nesprávnej osoby….
“Veľa sa toho od vášho posledného stretnutia neudialo. Akurát pred tromi dňami zmizol kríženec aj s Potterom a tým vlkolakom. Podľa listu, ktorý našiel Brumbál na mieste kde sa mali nachádzať, sa na nich nemá spoliehať na jeho strane v tejto vojne. Brumbál pátra po Potterovi,” povie škodoradostne profesor elixírov.
“Výborne. Takže mladý Potter rebeluje…. To sa nám hodí. Okamžite pošlem pár smrtijedov aby po ňom tiež začali pátrať. Keď ani Brumbál nevie kde jeho zlatý chlapec je, tak máme veľkú šancu ho nájsť. Choď Severus a hlás mi keby sa niečo u Brumbála zmenilo,” usmeje sa šťastne? Voldemort.
“Iste pane,” pokloní sa mu Snape.
‘Keby si tak vedel, že pána tretej strany tejto vojny nikdy ľahko nenájdeš,’ dodal si v duchu a odišiel z Temného sídla späť do Bradavic.
Neskôr večer…… Harry….
Po veľmi dobrej spoločnej večeri sme všetci štyria odišli do jednej z knižníc, ktorú som si zamiloval hlavne pre jej kút s veľmi pohodlným gaučom a kreslami. Rozhodli sme sa, že budeme mať pokojný večer, tak hrajeme karty. Je pri nich veľa zábavy. Pohodlne sa opriem o Richiho, ktorý ma objíme okolo pasu.
“Richi, ešte si mi nepovedal ako to išlo s tou prácou pre Voldemorta?” spýtam sa keď uvažujem o ďalšom ťahu.
“S prácou pre Voldemorta to šlo biedne…. Ale my máme nových spojencov….. Zajtra sem prídu na menšiu oslavu, chcú ťa spoznať,” pobozká ma do vlasov.
Pozastavím sa.
“Akú oslavu?!” otočím sa naňho prekvapene.
“Malo to byť prekvapenie,” uškrnie sa.
“No ták….. Povedz mi!” otočím sa k nemu úplne a sadnem si naňho obkročmo.
“Čo za to?” prižmúri oči.
Pousmejem sa a nakloním sa k jeho uchu.
“Čokoľvek budeš chcieť,” zašepkám zvodne.
“Ehm…. Nie ste tu sami a máme tu niečo rozrobené, takže si to nechajte do postele,” upozorní na seba Sírius, zatiaľ čo Rémus sa ticho smeje.
“V poriadku,” usmeje sa Richi.
“Prepáčte,” sčervenám a zleziem z Richiho.
“OK. Tak hrajeme. Vyhrávam takže nie, že to teraz skončí,” uškrnie sa Rémus.
Zasmejem sa. Viem, že noc bude určite zaujímavá. A mal som pravdu. Neskôr v noci, keď sa túlimk Richimu, tak doňho opäť dobiedzam, aby mi konečne povedal, aká oslava tu zajtra má byť. Samozrejme mi to nechce povedať a to ani po dvoch kolách toho najúžasnejšieho sexu aký sme kedy mali. Nie je to tak, ako by sme spolu spávali roky, že?
“No tak Richi…. Povedz mi to,” škemrám.
“Ani nápad…. Počkaj do zajtra,” pobozká ma, čím umlčí moje ďalšie protesty.
Takto ma presvedčí k ďalšiemu kolu sexu. Ale priznajme si, moc ma presviedčať nemusel. Milujem ho a pravda je, že do zajtra skutočne vydržím, len viem ako dosiahnuť keď chcem viac sexu.
Ráno príde veľmi nečakane a skoro. Som úplne nevyspatý, ale nesťažujem si, pretože som viac než len dobre upokojený. Všetko ma bolí, ale je to príjemná bolesť a rozhodne nie je nič lepšie, ako sa zobudiť v náručí mojej lásky. S úsmevom pozorujem Richiho v jeho pokojnom spánku a hľadím ho po odhalenej hrudi a bruchu. Onedlho ho to prebudí a s úsmevom sa na mňa pozrie.
“Dobré ráno. Koľko je?” spýta sa so zývnutím.
“Sedem preč,” usmejem sa.
“Ešte málo…. Čo si tak skoro hore?” pritiahne si ma k sebe tesnejšie.
“Dobre sa mi spalo. Aj keď neviem čo ma prebudilo,” pousmejem sa.
“V poriadku. Tak ešte chvíľu sa maznajme a potom pôjdeme skontrolovať prípravy na večer. Domáci škriatkovia mali všetko zariadiť,” pohľadí ma po boku.
Pobozkám ho. On je to najlepšie čo má kedy stretlo.
Richard
O tretej poobede je konečne všetko pripravené na “menšiu” svadobnú hostinu. Síce sme nemali klasickú svadbu, ale naše spojenie je medzi tvorami viac než svadba a už chýba iba táto oslava.
“Richard?” ozve sa za mnou.
“Ahoj Rémus, Sírius. Čo sa deje?” spýtam sa s úsmevom.
“Chceli sme vedieť čo je to za oslavu. Vieme, že Harrymu to povedať nechceš, lebo to má byť prekvapenie, ale aj my by sme to radi vedeli,” odpovie Rémus.
“Je to svadobná oslava. Netvarte sa tak prekvapene. Ty Rémus akožto vlkolak by si to mal vedieť najlepšie. Magické tvory nemajú klasické svadby. Pre ne, nás, je hlavné spojenie a následne len svadobná oslava, ktorá ukazuje ostatným tvorom, že sme v spojení spokojní. Ako to, že to nevieš, Rémus? Síriusa chápem. Nie je magický tvor, ale ty by si to vedieť mal,” pozriem sa na nich.
“Nikdy som o tom nevedel. Myslím, že mám čo doháňať,” pousmeje sa smutne.
“Nič si z toho nerob. Dnes večer tu bude aj alfa všetkých vlkolakov. Pokiaľ chceš, určite by ťa prijal do svojej svorky a naučil ťa všetko čo chceš a potrebuješ vedieť ako skutočný vlkolak,” nasadím mu chrobáka do hlavy a odídem, aby si to mohol premyslieť.
Vo svorke by mu bolo určite lepšie. Cestou do jedálne uvidím Harryho, ktorý stojí pri jednom okne. Vyzerá zamyslene. Prídem k nemu a objímem ho zozadu okolo pásu. Povzdychne si.
“Čo ťa trápi?” spýtam sa a pobozkám ho za ucho.
“Som v poriadku. Len mám divný pocit,” oprie sa o mňa.
“Kde?” spýtam sa.
Ruky mu nežne položím na podbruško, ale ani cez svoju mágiu nič necítim. Harry sa zasmeje.
“Ešte nezistíš aj keby som tehotný bol….. Nie. To nie je ten pocit, o ktorom hovorím. Len mám neustále zlý pocit, že ma niekto ohovára,” prižmúri oči.
Zasmejem sa.
“Áno. To je viac než možné. Si hlavnou témou Brumbála aj Voldemorta. To sa vsadím. Aspoň na niečom sa zhodnú,” otočím ho k sebe.
Zasmeje sa a pobavene prikývne.
“Samozrejme. Ako inak,” usmeje sa.
“Choď sa pripraviť na večer. Už tú onedlho budú hostia,” pobozkám ho a pustím ho nech sa ide prezliecť.
S úsmevom ho sledujem ako zmizne za rohom. Nakoniec opäť sám pokračujem do jedálne…..
Komentáre
Celkom 4 komentáre
Nomom 23.08.2018 v 05:49 Jsem ráda, že jsi si odpočinula. Brumbálovo chování se mi čím dál tím víc přestává líbit (*_*).
SORA 77 23.08.2018 v 14:34 Krása, jako vždy. Jsem zvědavá, jak proběhne oslava a co Remus? A určitě ho pomlouval Brumbál, že jo?
LH 28.08.2018 v 23:02 skvělá kapitolka, uz se tesim na oslavu a jsem zvedava co vse se Remus dozvi :)
Dag 02.09.2018 v 12:25 Doufám, že se nic zlého nestane. Harryho tušení mívají tendenci se naplnit tím nejhorším možným způsobem.^_^