VI. Sídlo....

VI.

Harry

                Zobudím sa keď začne vonku svitať. Všetko ma bolí, ale stále si uvedomujem prítomnosť tela za mnou.

“V poriadku zelenoočko?” ozve sa za mnou hlas.

Usmejem sa a stúlim sa mu viac do náruče.

“Bolí ma celé telo, ale keď si tu, som v poriadku. Koľko je hodín?” spýtam sa.

“Päť. Ešte by si mohol trochu spať. Bolesť v tele čoskoro pominie. Telo sa ti totižto teraz prispôsobuje zmenám. Bolesť v chrbte bude pretrvávať o niečo dlhšie, ale dám ti časť svojej mágie, aby sa bolesť od krídel zmiernila,” pobozká ma do vlasov.

“Ďakujem,” povzdychnem si.

Cítim, že mám krídla. A to nie je jediné čo cítim. Bolesť sa pomaly zmierni a ja sa posadím.

“Musíme ísť domov,” pozriem sa na Richiho zúfalo.

Jednoducho cítim opäť pocit hniezdenia, ale je o dosť silnejší než naposledy.

“Rozvíjajú sa ti inštinkty. Musíš sa upokojiť. Zabalíme všetky veci, zobudíme tvojich krstných otcov a pôjdeme domov. Dobre?” posadí sa vedľa mňa a pohľadí ma po tvári.

Opriem sa o neho a šťastne si povzdychnem. Cítim sa s ním tak veľmi bezpečne….. A ako som hovoril potrebujem cítiť jeho….

“Dobre, ale musíme rýchlo. Cítim, že potrebujem hniezdiť,” pobozkám ho.

Bozk mi opätuje, ale keď chcem ísť ďalej, tak ma zastaví.

“Viem, že si potrebuješ označiť územie a máš potrebu niesť mláďaťa, ale nezabudni, že všetko má svoj čas. Najprv treba pobaliť a zobudiť tých dvoch psov,” zašepká a vstane.

Keď odíde z izby, tak začnem rýchlo baliť všetko, čo sa mi dostane pod ruku…. A tým myslím naozaj všetko…. Zbalené veci vynesiem na chodbu, kde už sú aj moji krstný otcovia, čo teraz vstali.

“Teda ty si rýchli,” prekvapí sa Sírius.

“Zelenoočko, nechal si v tej izbe vôbec niečo?” pozrie sa na mňa skepticky môj druh.

Nechápavo sa naňho pozriem.

“Už som zabalil,” nechápavo odpoviem.

“Áno, ale vieš, že v sídle máš aj periny rovnako ako nábytok, že?” poukáže na fakt Richi.

Pozriem sa na zbalené veci a….. Dosky skríň. Jejda.

“Prepáčte trochu som to prehnal…..” pozriem sa na nich nevinne.

“Je skôr prekvapením ako si to stihol za pätnásť minút,” pousmeje sa Rémus.

Nemám čo povedať, tak len pokrčím ramenami. Potom mi však dôjde, že ONI ešte NIE SÚ zabalení!!

“A kde ste zabalení vy?” spýtam sa “milo”.

“Ehm….. Už ideme,” vytratia sa obaja moji kmotrovia z dohľadu.

Pozriem sa na Richiho, ktorý ma objíme.

“Viem, že chceš byť už doma, ale nemusíš zato zabiť svojich kmotrov…. A ani rozobrať dom,” povie pobavene.

Sčervenám, ale nič nepoviem, len sa pohodlne opriem do jeho náruče…. Tak príjemné…..

Richard

                 Do sídla sa nakoniec dostaneme o hodinu neskôr. Odchod z Grimmaulda bol veľmi hektický. Sírius miesto nechal tak ako bolo a len napísal list tomu starému kozlovy, ktorý si dom môže nechať. Veľmi rád by som videl jeho reakciu, keď si bude čítať list, v ktorom mu Sírius s Remusom oznamujú, že sa aj s Harrym presťahovali do bezpečnejšie miesta než je akékoľvek miesto v Londýne. Pravda. Toto sídlo sa nachádza na okraji Írska, takže je to oveľa lepšie miesto na úkryt než Bradavice. Navyše aj ochrany sú trikrát tak silné ako v okolí školy. Harry bol už dosť nepokojný, našťastie sa však upokojí hneď ako prekročíme ochranné bariéry okolo nášho nového domova.

“Páni…. Krásne miesto,” prekvapene sa rozhliada Rémus.

“A veľké!” teší sa Sírius ako malé šteňa.

Uškrniem sa. Tak to bude ešte veľmi zaujímavé spolužitie. Myslím, že nudiť sa rozhodne nebudeme.

“To áno. Nudiť by ste sa tu nemali. Sú tu tri veľké knižnice, stajne so závodnými koňmi rovnako ako s jednorožcami a pegasmi odchovanými v zajatí…..” ukáže Harry na veľké stajne po ľavej strane sídla.

“Ďalej zozadu sídla sú dva bazény, jeden krytý a jeden vonkajší a ďalej po pozemkoch, asi tak pol kilometra od bazénov je Metlobalové ihrisko s plným vybavením. Ak si budete chcieť vyjsť na koňoch, tak môžete ísť až päťdesiat kilometrov od domu v troch smeroch. Na pozemkoch ako vidíte v okolí sú lesy, ktoré sa rozdeľujú viacerými lúkami a čistinkami. Na pozemkoch sa nachádza niekoľko krásnych miest s vodopádmi a často tu môžete vidieť rôzne stvorenia, tak sa ich nebojte. Neublížia. A ty Rémus navyše môžeš za splnu voľne behať po veľmi veľkej ploche a budeš v bezpečí,” rozpráva im Harry uvoľnene keď kráčame k domu.

S úsmevom ho sledujem, zatiaľ čo Sírius s Remusom zaujato počúvajú. Vojdeme do domu a Harry sa otočí na svojich krstných otcov s úsmevom.

“Pod sídlom je niekoľko katakomb a po celom sídle sú tajné miestnosti, chodby a pasce. Takže keby ste sa stratili, alebo omylom prepadli podlahou zavolajte jedného z domácich škriatkov. Tí vám pomôžu…. Sídlo má celkom šesťdesiat škriatkov. Pätnásti škriatkovia sú osobný, z nich vám každému bude jeden pridelený. Budú vám pomáhať a odpovedať na vaše dotazy. Keby ste neboli spokojní len mi povedzte. Desiati škriatkov sú v kuchyni. Tridsiati škriatkovia sa starajú o pozemky a údržbu domu. A poslední piati majú na starosti stajne a iné zvieratá. V sídle je spolu tristo šesťdesiat päť izieb, každá má svoju kúpeľňu, takže si môžete vybrať ktorú chcete. Je tu východné, juhovýchodné, západné, juhozápadné a južné krídlo. Teraz sa nachádzame v hale, čo je jediná časť severného krídla a ako vidíte, tak sa tu nachádza fontána pred schodmi, na ľavo je veľká jedáleň, na pravo je tanečná - spoločenská sála a v miestnosti medzi schodmi, alebo tiež sa dá povedať v miestnosti pod alebo za schodmi je veľká spoločenská obývačka. Ešte stále sa neviem rozhodnúť či tomu mám hovoriť miestnosť medzi, pod alebo za schodmi, pretože je to v podstate všetko dokopy. Teraz si asi chcete vybaliť, tak poďte za mnou. Izby budete mať v západnom krídle na druhom poschodí. Naše izby sú iba o poschodie vyššie, takže keby ste niečo potrebovali stačí vyjsť jedny schody,” usmeje sa Harry a vedie ich do ich novej izby.

Keď sa za nimi zavrú dvere izby, tak ma Harry nečakane chytí za ruku a ťahá ma do našej izby. Uškrniem sa a nechám sa ťahať. V našej izbe nás zamkne a stiahne ma na posteľ. Začnem ho bozkávať. Viem veľmi dobre čo potrebuje.

“Prosím…. Chcem ťa. Potrebujem ťa,” zašepká vzrušene.

“Ja viem láska. Ja viem,” už ďalej nezdržujem a začnem ho pripravovať.

“Áno…. RICHI! Ach! Viac….. Pr….Prosím!” vzdychá.

Jeho vzdychy sú úžasné…. Pomaly doňho vojdem. Milujem jeho úzky vchod.

“Áno…. Daj mi všetko Richi,” zaryje mi nechty do chrbta.

“H-Harry!” jemne ho pohryznem do krku.

“Richi…. Rýchlejšie….. Hlbšie!” kričí.

Viem, že už nevníma a ani ja sa už neovládam. Prvýkrát kedy si ho nárokujem po jeho premene. Teraz je len môj. Môj druh. Môj manžel. Nosič mojich detí! Je len môj!

“Si môj zelenoočko. Celý môj,” pohryznem ho do krku pri vyvrcholení, čím ho označím mojou párovacou značkou.

“Iba tvoj!” skríkne slastne.

Pritiahnem si ho viac do náruče a ešte chvíľu sa s ním maznám než sa mi unavene stúli na hrudi. Viem, že prvé spojenie po premene je veľmi dôležité a že submisívny môže veľmi ľahko otehotnieť už pri prvom styku, ale nie je to zaručené. Jemne položím ruku na Harryho podbruško, ktoré je teplejšie ako obyčajne. Povzdychnem si a pobozkám ho do vlasov.

“Budem pri tebe nech sa stane čokoľvek. Aj keď sa to stane v dosť nevhodnej dobe. Milujem ťa,” zašepkám s láskou než zaspím.

Je možno len začiatok dňa, ale teraz musím byť pri Harrym a keď spí nie je moc čo robiť.

Harry

               “Tak ako sa vám páči dom? Od škriatkov som počul, že ste sa stihli stratiť na konci južného krídla,” usmejem sa pri večeri na svojich kmotrov.

“Áno. Trochu nám to nevyšlo. Hľadali sme cestu do knižnice a nejak sme zablúdili. Je to tu ako bludisko!” rozhodí pobavene rukami Sírius.

“Áno to je. Chvíľu vám potrvá sa tu zorientovať,” zasmejem sa.

Teraz sme na večeri len mi traja. Richi mal nejakú “prácu” pre svojho otca. Moc sa mi to nepáči, ale viem, že bude v bezpečí. Navyše naša strana, tretia strana vojny, sa práve začala oficiálne / neoficiálne budovať.

“Harry, kam šiel vlastne Richard?” spýta sa Rémus.

“Viete, myslím, že vám to teraz môžem už povedať. Navyše by ste to mali vedieť, keď tu teraz s nami budete žiť….. Richardov otec je Voldemort, ale skôr než niečo poviete, tak Voldemort o ňom nevedel a ani ho nevychovával. Žil len zo svojou matkou a keď jeho matka zomrela, tak prišiel za Voldemortom s jasným plánom….. Prevziať čo najviac jeho smrtijedov, získať na svoju stranu ďalšie magické bytosti, nájsť svoju dušu, čiže mňa, aby som v tejto vojne mohol stát po jeho boku a vytvoriť tretiu stranu tejto vojny,” povzdychnem si.

Som rád, že som im o tom povedal. Uľavilo sa mi.

“Teda, to je príliš šokujúcich informácií naraz,” chytí sa za hlavu Sírius.

“Harry, mne sa nepodarilo presvedčiť vlkolakov a ani upírov aby sa pridali na stranu Brumbála. Myslíš, že sa k vám pridajú?” spýta sa Rémus znepokojene.

Som rád, že ignorovali fakt o Richardovom otcovi. Rodičov si človek, ani magický tvor, nevyberie.

“Magické bytosti sa k nám pridávajú každým dňom a berú nás vážne z niekoľkých dôvodov. Napríklad z takých, že ja a Richi sme magické tvory, veľmi mocné tvory, narozdiel od Brumbála neponúkame prázdne sľuby láskavosti a narozdiel od Voldemorta sa nesnažíme tvorov oklamať alebo ich získať silou. Sme jednoducho rovnaký ako oni a chceme to isté čo chcú oni,” pokrčím ramenami.