VI. Návrat

VI.

Prítomnosť….

Lucius

                           Je začiatok Júna. V albumu sa zatiaľ nič nezmenilo. Odkedy sme zistili, že Harry čaká trojčatá, tak nič nové nepribudlo. Ale pamätám si, že v tomto období boli obaja, aj Regulus, aj Harry veľmi nervózni. Teraz už viem prečo.

“Nad čím premýšľaš?” sadne si vedľa mňa na gauč Severus.

Je Prasinkový víkend, takže hrad je takmer opustený. Zároveň je dnes spln. Som rád, že ho môžeme zase prežívať spolu ako za mlada. Síce nám traja Záškodníci chýbajú, ale na druhú stranu sa Ron s Dracom rýchlo naučili meniť. Draco má magickú premenu na Jednorožca a nemagickú na lasičku. Takže sa niektorý členovia nemohli prestať smiať. Ron má len nemagickú premenu a je ňou fredka. Takže to celkom sedí. Najlepšie bolo keď sa premenili prvýkrát. To sme sa nemohli prestať smiať už vôbec.

“Nad Harrym a Regulusom a tiež nad tým, ako sa Ron s Dracom prvýkrát premenili,” usmejem sa.

“Hej. To bolo celkom vtipné,” uškrnie sa Severus.

Ešte chvíľu sedíme v jeho byte na gauči, keď sa otvoria dvere. Dnu vojdú traja Chrabromilčania spolu s Dracom. Posadia sa k nám. Remus je dosť vysilený. Oprie sa o moje rameno a zavrie oči. Dám mu len jemný bozk do vlasov a objímem ho. Chvíľu je ticho.

“Myslíte si, že budú v poriadku?” spýta sa Draco.

“Určite. Je to Harry. Prežil toho už hrozne veľa. Nemyslím si, že by ho toto zastavilo,” usmeje sa Ron.

“Aj tak. Už sme sa rozprávali, že ak sa sem predsa len vráti a prežili by náhodou len jeho deti, tak by sme sa o ne postarali. Keď zomrú deti, tak sa postaráme o Harryho. Ale aj tak by bolo najlepšie keby prežili všetci,” povzdychne si Sírius.

Viem, že mu nerobí dobre takto rozprávať o svojom krstnom synovi. Album je položený na stole ako vždy. Povzdychnem si. Najideálnejšie by bolo keby sa ukázal konečne aj Reg.

“Myslíte si, že Regulus žije?” spýtam sa.

“Čože?” pozrie sa hore Sírius.

“Pýtam sa, že……”

“Ja viem čo si sa pýtal. Ale prečo si myslíš, že žije? Keby žil, tak by sa nám predsa ukázal,” povzdychne si.

“Možno nie. Možno čaká na Harryho. Navyše ten list po parselansky nevieme prečítať, takže nevieme, čo sa tam píše. A ešte. Ak sa nemýlim, tak Harry zmizol 29. júna zo Slizolinskej izby pre piaty ročník. Teraz sú v tej izbe siedmaci a tí čoskoro odídu, takže tá izba bude prázdna. Ak je pravda, že sa má objaviť v tej istej izbe, tak by sme tam mohli cez noc čakať,” vysvetlí Severus.

“Dobrý nápad,” usmeje sa Sírius.

“Lenže vo vlaku sa nepreniesol do toho kupé, ale niekam inak,” zašepká Remus.

“To je tiež pravda,” zamračí sa Ron.

“Lenže vlak sa hýbal. Pochybujem, že sa izby premiestňujú,” usmejem sa.

“Máš pravdu,” zasmeje sa Sírius.

Fajn. Jeden problém vyriešený.

Minulosť…….

Harry

                     Je koniec roka. Už týždeň prenášam a prestal som moje zlatíčka cítiť. Mám strach. Čo keď minulosť nechce, aby sa moje deti narodili? To by som neprežil. Rozhodli sme sa pre mená Astro Magic, Sirael Meteo a Miracle Orión. Priezvisko dám až keď sa narodia. Navyše neviem, či môžu niesť meno Chrabromil a meno Potter im teraz dať nemôžem. Takže asi budú niesť meno Black. Ach. Toto je hrozné. Pohladím si moje bruško. S povzdychom si ľahnem do postele za Regom. Zajtra sa máme brať. Hádam to celé dobre dopadne.

“Čo sa deje láska? Si v poriadku?” objíme ma zozadu Regulus.

“Mám strach. Cítim, že sa má niečo stať,” otočím k nemu hlavu.

“Neboj sa. Nech sa stane čokoľvek, tak vždy budem len s tebou,” pobozká ma.

Keby som vedel, že to možno bude náš posledný bozk, nikdy by som ho nepustil. Milujem ho. Onedlho zaspím a prebudí ma až šteklenie v podbrušku. Otvorím oči a zistím, že celý žiarim. Pokúsim sa zobudiť Rega, ale moja ruka prejde skrz neho. Po tvári mi stečú slzy. Zaskučím bolesťou. Cítim, že sa maličký pýtajú na svet. Zavriem oči, keď ma obalí žiarivé svetlo. Predo mnou sa objaví nejaký muž.

“Som čas. Nemaj strach. Budete v poriadku. Ale nemôžete zostať tu. Prenesiem ťa tam kam patríš. Regulus Black nikdy nezomrel. Bude tam na teba čakať rovnako ako tvoji priatelia,” usmeje sa a zmizne.

Žiara sa začne rozostupovať a ja sa v bolestiach zveziem na podlahu. Hneď okolo seba cítim ruky a počujem milovaný hlas.

Regulus

                         Zobudím sa na ostré svetlo. Pozriem sa okolo. Harry nikde nie je. Na posteli leží len malý vzkaz. Zoberiem ho do ruky. Je v parselčine, ale nie je to Harryho písmo.

                   /Nemaj sssstrach o sssvoju lasssku. Harry Chrabromil je v sssskutočnossssti Harry Potter sssyn Jamesssa Pottera. Ale má nárok na dedičstvo Chrabromila a ten titul mu zostane. Prišiel z budúcnosssti menším nedopatrením, ale jeho lassska k tebe bola pravá. Počkaj naňho v roku 1996 v tento deň v tejto izbe. Budete môcť byť opäť sssspolu. Ako Nekromancer budešss ssstárnuť pomaly. V tom roku budešss mať len dvadsssať päť. Harry bude ssstárnuť rovnako pomaly. A aj vaše deti. Nechaj tento elixír v tvojej izbe aj s albumom a náhrdelnikom, ktorý si dal Harrymu na Vianoce.

Čas,/  

prečítam si a pozriem sa na modrý elixír.

Takže Harry bol z budúcnosti. Preto toľko vedel. Preto mal taký strach. Zamračím sa. Neboj sa Harry. Sľubujem, že budem tam. Budem pri tebe a pri našich deťoch.

Prítomnosť……

Sírius

                       Dnes je posledný deň školy. 29. Jún. Rozhodli sme sa prespať v tej izbe. Ak sa Harry ukáže, tak nás bude potrebovať. Keď vojdeme do izby, tak sú tam štyri postele. Zavriem dvere.

“Prečo sú tu štyri postele?” spýtam sa nechápavo ostatných.

“Možno pre Draca s Ronom,” uškrnie sa Severus.

“Tak to nie!” ozvú sa naraz tí dvaja.

“Nie ste na to trochu mladý?” spýta sa Remus.

“Kto hovorí, že spolu spíme?” zavrčí Draco a ľahne si do jednej postele.

Ron príde k nemu a ľahne si pri neho. Povzdychnem si.

“Tak načo je tu tá posteľ?” spýtam sa zamračene.

“Hádam si si nemyslel, že sem neprídem, braček,” ozve sa z rohu miestnosti pobavený hlas.

Všetci vytiahneme prútiky.

“Kto si?” zavrčí Sev.

“No asi duch Svätý. Kto asi?” ozve sa pobavene.

Z tieňa vyjde zahalený muž v čiernom plášti. Dá si ho dole a usmeje sa. Prútik mi vypadne z ruky.

“Re-Regulus,” vydýchnem.

“Ahoj, Sírius,” usmeje sa.

“Regulus! Mysleli sme si, že si mŕtvy. Prečo si sa nám nikdy neukázal?” spýta sa Severus.

“Nemal som dôvod. Ako Nekromancer mám veľa možností a Čas mi povedal čo sa deje. Odkedy priviedol Harryho do našej doby, dával na nás pozor. On môže za všetko čo sa stalo. Poslal mi tiež list v parselčine, kde mi vysvetlil, kam Harry zmizol. Vy ste ten list nevedeli prečítať, ako som si myslel. Celý čas čo som pri vás nebol mi Čas o vás dával informácie. Rovnako ako o Harrym. To mi pripomína, že si budem musieť ísť niečo vybaviť. Ale to je už vedľajšie. V tom liste tiež písal, že Harrymu zostane titul Lorda Chrabromila a že sa mám v tento deň v roku 1996 dostaviť sem. Do izby, odkiaľ Harry zmizol. Tak som tu. A predpokladám, že tiež čakáte na Harryho,” usmeje sa.

“Ehm…..áno. Ale mal si sa nám ozvať. Mali sme o teba strach. Mysleli sme si, že si mŕtvy,” zamračí sa Remus .

“Zdá sa, že sa Záškodníci zase rozrastajú,” usmeje sa Lucius.

Reg si dá dole plášť a až teraz si ho môžem poriadne prezrieť. Je o pol hlavy vyšší ako ja a svalnatý. Dosť zmužnel. Vlasy má dlhé až k pasu. Už to nie je môj malý braček, ktorý potreboval podporu. Teraz je to dospelý muž. Prídem k nemu a objímem ho.

“Chýbal si mi braček,” zašeptám.

“Je mi ľúto, že som ťa nemohol dostať z Azkabanu, ale robil som všetko preto, aby ťa Dementori nechali na pokoji. Len niekedy nemali na výber. Bolo by to podozrivé,” zašepká.

“Fajn. Ak ste už prestali s tou sentimentalitou, tak by sme mali ísť spať,” zívne Draco.

“Ale Draco. Rega si ešte nevidel a hneď chceš ísť spať,” zamračí sa Lucius.

“Tak prepáč, ale moc som sa túto noc nevyspal. Navyše ma skúšky dosť unavili,” zívne opäť Draco.

“Tak to si sem nemal chodiť, pretože ani tu sa moc nevyspíš. Keď sem Harry príde, tak bude rodiť. Na ošetrovňu ísť nemôže. Prišli by na to, že je Nekromancer aj keď nie plnohodnotný. Putoval by do Azkabanu skôr akoby sa tie malé narodili,” zavrčí Reg a sadne si na posteľ.

“Ako si sa sem vlastne dostal?” spýta sa Ron.

“Ako Nekromancer, hlavne ja, nemám skoro žiadne zábrany. Určite ste čítali môj album,” usmeje sa.

“Takže ak som to správne pochopil, tak chceš Harryho odrodiť tu,” povie Sev.

“Presne,” prikývne Reg.

Zblednem.

“To nezvládneme. Nemáme žiadne skúsenosti,” zamračím sa.

“Pokoj. Som si istý, že to zvládneme. Severus ty máš vyštudované aj liečiteľstvo, že?” pozriem sa prekvapene na Severusa, ktorý prikývne.

“Fajn. Nejak to zvládneme. Vieš ale, že keď čaká trojčatá, tak to bude veľmi nebezpečné? Stratí priveľa krvi a je možné, že zomrie,” odpovie zamračene Severus.

“Nezomrie. O to sa postarám ja,” povie vážne Reg.

“Viete čo je zaujímavé?” započujem Rona.

“Že sme ešte neskončili v blázinci?” spýtam sa hystericky.

Všetci sa na mňa skepticky pozrú.

“Že mi to príde tak ako keby Severus bol život a Regulus smrť?” spýta sa Draco pokojne.

“Presne,” usmeje sa Ron.

“Na to ste ako prišli?” spýta sa Rem.

“Severus vyštudoval liečiteľstvo a Regulus Nekromanciu. Sú to totálne protiklady,” pokrčí ramenami Draco.

Povzdychnem si. Tí dvaja sa hľadali až sa našli. Ešte sa potom niekoľko minút rozprávame a čakáme kým neodbije jedenásta hodina. Tá sa približuje veľmi rýchlo. Odbije jedenásta hodina a ešte sa nič nestalo. Pozriem sa na Rega.

“Počkaj chvíľu,” zašepká a postaví sa.

O chvíľu neskôr sa v izbe objaví silné svetlo až musíme zavrieť oči. Započujem vzlyky. Otvorím oči a uvidím ako Regulus berie do náruče Harryho. Postavím sa. Ešte stále sedia na zemi. Harry k nemu zdvihne hlavu a cez slzy sa usmeje. Zasyčí niečo v parselčine a Regulus mu odpovie. Je to dosť strašidelné.