VI. Najmocnejší prútik v celom vesmíre

VI.

Harry

                    Prikývnem a odtiahnem sa od neho. Potom si zotriem slzy a s úsmevom sa pozriem na Síriusa. Ten si vydýchne. Vidím ako ho upokojujúco pohladí Lucius Malfoy po chrbte.

“Ešte dnes pôjdem na ministerstvo a zariadím, aby ťa nám zverili do starostlivosti. Dôkazov na to je dosť a ty teraz potrebuješ hlavne pokoj,” pozrie sa na mňa Lucius.

Iba nemo prikývnem. S Dracom a Síriusom vychádzam dobre, tak by som možno mohol konečne vychádzať aj s Luciusom. Naraňajkujem sa, aj tak nezjem všetko, čo som mal na tanieri, a odídem od stola. Keď ma chceli chalani odprevadiť, tak som ich zastavil a naznačil som im, že by som rád išiel sám. Vrátil som sa do izby a na posteli ležal Fury so Zackom, a pri nich boli rozprestreté nádherné kráľovské šaty, ktoré mi určite poslal Mezefit. Zo stolíka si vezmem elixír proti bolesti a potom sa prezlečiem. Látka je veľmi jemná ako pavučia sieť. Šili ju víly z vlákien Akromantulí. Je zelenej farby so strieborným prachom a vôňou rannej rosy. Odev sa skladá z kraťasov a vlečky, ktorú mi dvaja hada zachytia z oboch strán o zápästie a na páse sa mi tiež otočí strieborný had. Keď mám ruky dole, tak to vyzerá ako dlhá sukňa, ale sukňa to nie je. Hady nie sú živé. Sú to šperky, ktoré sa správajú ako živé a tiež sú jedovaté, takže ma chránia. Chvost mám skrytý pod vlečkou. Vrch je s vlečkou spojený len na chrbáte a je lemovaný striebrom. Vpredu mám brucho holé a tričko je bez rukávou, len na hrubé ramienka. Okolo krku mám stále ten obojok. Na nohy si obujem strieborné remienkové topánky na vyššom opätku, takže som aspoň o kúsok väčší. Ako jeden z vládcov musím nosiť podobné oblečenie keď som v našom svete, ale občas som zatúžil ho nosiť aj tu. Teraz sa mi to splnilo. Tento model je viac podobný štýlu vládcu Neba, ale……. Potom si všimnem na posteli nejaký odkaz. Vezmem ho.

/Drahý vládca Temnoty,

Viem, že v tento deň oslavujete svoje štrnáste narodeniny a pochybujem, že vám Mezefit dá niečo vhodné na reprezentáciu svojho postavenia. Dnešný deň si poriadne užite a Všetko najlepšie Harry. Si môj milovaný vládca, nakoľko nevychádzam ani s Mezefitom a už tobôž nie s vládkyňou Raja. (Nezdá sa aj vám až príliš nafúkaná).... Ale preč od nich. Toto je tvoj deň, tak si ho poriadne uži. Tvoji priatelia sa veľmi snažili.

Tvoj priateľ…. Endžou, vládca Neba./

Takže toto mi poslal Endžou? Vôbec som nečakal, že si spomenie. Má toho veľa a často zabúda na svet okolo. Ale som mu vďačný. Keď ma v pekle sem tam navštívil, tak sa s ním veľmi dobre rozprávalo. Vie počúvať a aj poradiť. Taktiež sme sa spolu veľmi dobre bavili. Pousmejem sa a pozriem sa do zrkadla.

/Si úchvatný Harry. Len ešte by to chcelo urobiť niečo s tými vlasmi,/ pochváli ma Fury.

/Ja sa o to postarám. Dones mi jeho korunku,/ sotí ma na posteľ Zack.

Začne mi všelijak preplietať vlasy a každú chvíľu mi do vlasov pričaruje nejakú sponku. Fury sa objaví aj s mojou korunou. Sú to dvaja hady, s každej strany jeden a uprostred držia v ústach Smaragdové srdce. Zack mi ju pripevní do vlasov a keď sa opäť pozriem do zrkadla, tak nemôžem uveriť vlastným očiam. Nikdy som snáď nevyzeral lepšie.

/D-Ďakujem,/dostanem zo seba.

Obaja nadšene prikývnu.

“Harry! Poď dole! Už…..” vojde do dverí Ron s Dracom.

Zastavia sa medzi dverami a zostanú na mňa pozerať v šoku. Sčervenám.

“Ja len, že……. už musíme ísť.Všetci sú pripravený,” prehltne Draco.

“Odkiaľ to máš?” spýta sa Ron.

“Od vládcu Neba. Pekné, že?” usmejem sa opatrne.

Iba prikývnu a radšej odídu dole. Našťastie ten elixír na bolesť už zabral. Započujem ako sa ich všetci pýtajú čo sa stalo. Som akurát na schodoch keď odpovie Draco, nech si počkajú na svoju reakciu, keď ma uvidia. Zastrihám ušami a zneistím. Myslí to v dobrom, alebo v zlom? Pokrútim hlavou a aj s Furym, ktorý nesie darček od Mezefita a Zackom po boku zídem dole. Vojdem do kuchyne, kde sú už všetci pripravený na odchod. Nikto si ma nevšimol, tak prejdem k Removi, ktorý je ku mne najbližšie, aby som na seba upozornil. Jemne mu položím ruku na rameno. Otočí sa na mňa a ja o pár krokov s neistým úsmevom cúvnem. Chce niečo povedať, ale úsmev aj slová mu zamrznú na perách, keď ma uvidí. Potrasie hlavou a otočí sa k ostatným.

“Myslím, že sme všetci,” povie stále šokovaným hlasom.

“Čo sa….. Preboha Harry!” otočí sa naňho pani Weaslyova, ale keď ma zbadá, tak dosť nahlas skríkne.

Trhnem sebou a vystrašene vybehnem z dverí, takže ostatní majú možnosť vidieť už len moju vlečku, ako ide za mnou von z dverí. Počujem Furyho vrčať, ale cez slzy ho nevnímam. Nevnímam ani cestu kam idem, tak do niekoho narazím.

“Harry! Kam bežíš?” chytí ma ten niekto do náruče.

Pozriem sa hore a uvidím Billa. Ani som si nevšimol, že nie je v kuchyni.

“Prečo plačeš?.....” zotrie mi slzy, ale keď zbadá, čo mám oblečené, tak sa zarazí a poriadne si ma prezrie.

Skloním hlavu a zase sa mi chce plakať.

“Si nádherný…. Harry pozri sa na mňa,” zašepká Bill.

Prekvapene sa naňho pozriem a jemne sa usmejem, keď uvidím, že to myslí vážne.

“Podľa toho ako vyzeráš, by som povedal, že si privodil ostatným menší šok a ty si sa vystrašil z ich reakcie, že?” spýta sa.

Prikývnem. Zozadu ma objímu druhé ruky. Trochu sebou trhnem než zacítim vôňu lesa a čerstvého vánku. Charlie. Uvoľním sa a opriem sa o pevné telo za mnou. Bill ma stále drží za ruky, po ktorých ma jemne hľadí. Zavriem oči a vydýchnem si.

“Si v poriadku? Vyletel si odtadiaľ ako neriadená strela,” zašepká mi Charlie do vlasov.

“Len ma vystrašila reakcia vašej mamy. Možno som urobil chybu, keď som si obliekol toto,” povzdychnem si so zastretým hlasom.

“Vyzeráš úžastne. Nemôžeme uveriť, že niekto tak krásny je náš. Neboj sa. Vždy keby si mal pochybnosti, tak prídi za nami. My si ťa ochránime láska. Poď. Je čas osláviť tvoje narodeniny,” pobozká ma nežné na krk Charlie.

Sčervenám a strasiem sa, keď mi telom prejde mrazivý pocit. Ešte nikdy som nič také necítil. Bill si to musel všimnúť, pretože na mňa žmurkol s milým úsmevom. Charlieho reakciu bohužiaľ nevidím. Otočím sa späť ku kuchyni a chytím za ruku Charlieho. Bill ma chytí okolo pásu. Zhlboka sa nadýchnem a svoju mágiu vytiahnem na povrch, aby sa obalila okolo môjho tela.

/To je ono pane. Len pokoj a vyrovnanosť. Ste mocný, iba to dať najavo. Máte postavenie a ste stokrát lepší než ktokoľvek v tomto dome,/syčí pri mne Zack.

/Ja viem. Ďakujem. A na Malfoy Manore sa s nimi porozprávam o Mezefitovej návšteve. Potom ti dám vedieť. Teraz sa vráť do Podsvetia. Určite tam máš nejakú prácu,/usmejem sa.

Keď zmizne v plameňoch, tak sa všetci vydáme do kuchyne. Nikto môj útek nekomentuje, iba na mne visia pohľadom. Pousmejem sa a spolu sa odmiestnime na Manor. Ako zistím je tam vážne prichystaná veľká hostina. Výborne jedlo a veľa zábavy. Vôbec som toto nečakal. Na konci oslavy, kedy sa Lucius na pol dňa vytratil, sa začnú rozdávať darčeky. Skoro každý sa háda kto pôjde prvý. Akurát sa vrátil Lucius.

“Dosť! Prvý darček by mu mali dať Charlie a Bill. Predsa sú to jeho partneri,” zastaví hádku pani Weaslyova.

Celkom dosť sa zabávam. Ale viem, že prvý darček otvorím ten Mezefitov. Všetci sa upokoja a pani Weaslyova sa usmeje na svojich dvoch najstarších synov. Bill sa len usmeje a ani sa nepohne zo svojho miesta. Charlie len pokrúti hlavou. Fury prejde z druhého konca miestnosti, kde v bezpečí ležal pri stene a donesie mi môj prvý darček. Vlastne už druhý. Šaty už mám na sebe, uvedomím si.

/Ďakujem poklad,/pohľadím ho medzi ušami.

Ľahne si mi priamo pod nohy. Super, takže nemôžem ani zdrhnúť. Pobavene pokrútim hlavou.

“Od koho to je?” spýta sa Lucius.

“Od Mezefita,” usmejem sa.

Odviažem čiernu stuhu z červeného papiera a nakoniec roztrhnem aj ten papier. V ruke sa mi objaví krásna vyrezávaná krabička so znakom vlka s kráľovskou korunou na hlave, okolo ktorého sa ovíja had taktiež s kráľovskou korunou. Erb Vládcov Podsvetia a Temnoty. Mezefit spojil naše rodové erby. Do očí sa mi nahrnú slzy. Keď otvorím krabičku v ktorej je prútik vládcu Temnoty, tak sa mi tie slzy pustia úplne. Jedine tento prútik môžem používať aj pri svojej veľkej moci. Iný mi vyhovovať nikdy nebude. Ten prútik je veľmi vzácny. Nedá sa len tak nájsť. Musí sa vyrobiť z určitých častí. Tie sa však nikdy nikomu nepodarilo získať. Ako je to možné? Prútik je zložený dreva tak čierneho a temného ako čistá temnota. Toto drevo nie je zo žiadneho stromu či kríku. Toto drevo je vyrobené z najtemnejšej časti ľudskej duše, ktorá sedemkrát zabila a sedemkrát bola zabitá. Drevo smie z duše vyrobiť len ten, ktorý preukáže najväčšiu mieru odvahy. Prútik sa však z dreva utvorí prirodzene, ale len v prítomnosti ďalších častí. Na vrchu prútika musí byť zasadený najžiarivejší smaragd zaliaty dúškom živej smrti a čistej pravdy. Smaragd musí s prútikom spájať Polárna Ľalia, kvet, ktorý rastie len raz za rok a vždy v inom kúte temnej ríše. Nikdy sa nedá predvídať kde a už niekoľko storočí ho nik nevidel. Dorastá do veľkosti obyčajnej sedmokrásky. Ak sa kvet dá do prítomnosti prútika, tak z neho drevo vytiahne životnú energiu, ktorá sa naviaže z prútika priamo na mágiu temného vládcu. Z kvetu sa stane čierny ónyx. A ako posledná časť prútiku je malý čierny had so smaragdami miesto oči a zlatou korunkou na hlave, ktorý je symbolom Temných vládcov. Had je prudko jedovatý a nikdy ho nikto nevidel. O to viac je pre mňa fascinujúce mať jedného pred sebou. Tieto hady sú skôr ako sochy. Nehýbu sa, nedýchajú a nežijú pokiaľ to nie je nutné. Tento prútik je záhadný tým, že nemá žiadne jadro.

“Harry, čo tam máš?” spýta sa znepokojene Sírius, keď som pridlho šokovaný.

“Čo si to spravil Mezefit?” spýtam sa ticho, aby ma nikto nepočul a usmejem sa cez slzy.

Konečne sa pohnem a vezmem prútik do ruky. Ten hneď spozná svojho pána a smaragd sa rozžiari na celú miestnosť farbou Avady. Je to len záblesk, nič viac. Cítim ako sa moja mágia ztotožňuje s prútikom.

“Všetko je v poriadku,” pousmejem sa.

“Čo je to za prútik? Nemal ti predsa žiadny fungovať. Z každého by si vysal moc jadra,” zamračí sa Snape.

“Áno Harry. Navyše vyzerá veľmi zaujímavo,” usmeje sa na mňa milo Brumbál, ktorý sa k nám pridal niekedy uprostred oslavy.

Uškrniem sa.

“Toto je najmocnejší prútik v celom vesmíre. Poslúcha iba vládcu Temnoty. Nikto iný ho nemôže použiť. Navyše sa nedá zohnať, musí sa vyrobiť a veci, ktoré sú potreba je príliš nebezpečné ba až nemožné zohnať. Už vyše sto rokov sa nejakému vládcovi nepodarilo zohnať tie veci. Ani jedinú z nich. Na skús ho,” podám ho Billovi.

Viem, že spozná v čom je háčik. Chytí ho, ale aj keď vysloví nejaké kúzlo, tak sa prútik ani nepohne. Akoby bol mŕtvy. Odrazu sa mu oči rozšíria.

“Pre Merlina!”

“Čo sa deje?” spýta sa pani Weaslyova.

“Správne Bill. Vedel som, že na to prídeš,” vezmem si ho späť a ten hneď ožije.

Nádherne žiari.

“Ako to, že tebe to ide a Billovi sa ani nerozsvietil? A prečo si bol taký šokovaný, Bill?” spýta sa nechápavo Sírius.

“Bill bol šokovaný preto, pretože zistil, čím je tento prútik iný……. Ten prútik totiž nemá žiadne jadro. Je naplnený mojou mágiou a zviazaný z mojou dušou. Je to výhoda, pretože je nezničiteľný a aj keby ste ma chceli odzbrojiť, tak prútik vám patriť nebude. Nikdy…. Ak zomriem prútik sa zmení na popol spolu so mnou,” zasyčím.

Privriem oči. Cítim tu krásnu mágiu. Taká temná.

“Ehm…” vytrhne ma zo zamyslenia Fred.

“Ou… Pardon… Môžeme pokračovať,” odložím prútik na stolík.