VI. Marcus

VI.

Harry

                  “Harry, pokoj,” spoznám Síriusa.

Ľahnem si späť do postele. Mám trochu zahmlené spomienky. Ale viem čo sa stalo a to je hlavné.

“Kde je Remi?” spýtam sa.

“Spí na vedľajšej posteli. Nechcel sa od teba pohnúť a mňa donútil spať. Teraz som donútil ja jeho,” uškrnie sa.

“Kde je Ron?” spýtam sa znovu.

“Ešte sa neprebral. Je na druhej posteli aj so Snapeom……. Čo sa vám stalo? Prečo ste nezostali v Komnate? Celé štyri dni sme vás nemohli nájsť a dnes ráno sme vás našli v jednej chodbe. Dokonca aj vaši strážci zmizli. Ešte sme ich nenašli,” povzdychne si.

Night a Dreams! Sakra. Úplne sme na nich zabudli. Ani netuším, kedy som ich videl naposledy. A k tomu sme boli preč pekelne dlho. Pomyslím na Dreamsa a pokúsim sa ho zavolať. Našťastie to funguje a za chvíľu príde na ošetrovňu aj s Nightom. Night si ľahne pod Ronovu posteľ a Dreams vyskočí na moju. Ľahne si vedľa mňa. Sírius sa žiarlivo zamračí a premení sa. O chvíľu na mne leží čierny pes. Zasmejem sa a oboch ich hladím po hlave.

“Sírius! Zlez z neho. Musíš byť ťažký,” započujem Remusa.

“Remi, to je v poho…….” usmejem sa a počkám než príde ku mne a pobozká ma.

“Som rád, že si v poriadku. Čo sa vám stalo?” spýta sa ma nežne.

“Nič. Všetko je v pohode,” usmejem sa.

Nesmú sa ešte dozvedieť pravdu. Zamračí sa, ale pochopí, že mu to teraz nepoviem.

“Len mi povedz pravdu, či ti nijak neublížili,” pohladí ma a Sírius ma oblíže na tvári.

“Vážne mi nikto nič neurobil. Cítim sa celkom fajn,” pousmejem sa.

Prikývne a mierne sa na mňa usmeje. Ľahnem si naspäť do perín a ešte na chvíľu zavriem oči. Som vyčerpaný a ani neviem z čoho……..

Ron

                Už ubehol týždeň od doby, čo sme sa s Harrym prebrali na ošetrovni. Začínam pociťovať isté zmeny vo svojej mágii. Niečo je iné. Akurát idem s Nightom po chodbe, keď ma zastavia nejaký chalani. Až príliš mi to pripomenie situáciu pred pár mesiacmi.

“Weasly, poď s nami,” povie jeden.

“Nikam nejdem!” odfrknem si.

Začnú sa približovať. Dostanem strach, tak sa Night postaví predo mňa. Vystrašene vystriem ruku a chalani sa zastavia. Prekvapene na nich žmurkám. Nechápavo stiahnem ruku k sebe a posuniem sa dozadu. Zamrzli v čase! Ako je to možné!?

“Night, poď,” potiahnem svojho leva a mávnem rukou, aby sa prebrali.

Keď sa znovu pohnú, už som dávno za rohom. Zastavím sa až v našej izbe v Chrabromile. Ešte stále som šokovaný a vystrašený. Čo sa to preboha stalo? Nanešťastie ma sem videl utekať aj James, tak nie je divu, že sa tu o chvíľu objaví.

“Ron, stalo sa niečo?” spýta sa a sadne si pri mňa.

“Nie. Som v pohode,” rozhodnem sa zapierať.

“To vidím,” odfrkne si.

Neverí mi. Kto by mi tiež veril, keď sa trasiem ako ratlík. To, že sa niečo stalo by neušlo ani slepému. Ale čo mám povedať, že sa stalo, keď to ani sám neviem?!

“Vážne som v pohode. Len ma na chodbe zastavili nejaký chalani. Neviem, čo chceli. Ušiel som preč,” poviem mu polovičnú pravdu.

“Nemal by si chodiť sám….. Kde je Harry?” spýta sa.

“Neviem,” povzdychnem si.

V tom sa zo spoločenky ozve nejaký krik, tak hneď vybehneme von. Je to nejaký piatak.

“Poďte sa pozrieť na nádvorie! Ten Potter, čo sem prišiel tento rok, prizabil jedného siedmaka z Biflomoru!” skríkne na celú miestnosť.

Vystrašene sa tam rozbehnem ako prvý. Čo sa tu sakra deje? Ja nechám zamrznúť troch chalanov a Harry jedného takmer prizabije. Dobehnem na nádvorie, kde leží nejaký chalan, všade okolo sú žiaci a učitelia, ale Harry nikde nie je.

“Kde je Harry?” spýtam sa nejakého dievčata.

“Ušiel do lesa. Ten tiger bežal za ním,” odpovie.

Nenápadne sa rozbehnem za Harry. Musí mi povedať, čo sa tu stalo. Ten chalan vážne vyzeral ako mŕtvy. Harryho nájdem neďaleko v lese skrytého v kmeni rozpoleného stromu.

“Harry, čo sa tam stalo?” sadnem si k nemu.

“Ja neviem…….. Urážal vás a aj Dreamsa……. Nemohol som to počúvať….. Iba som rozhodil od zlosti rukami……. a on…… odletel o dosť veľký kus ďalej…… chcel som, aby zomrel,” vzlyká.

Chvíľu som ticho a len ho tíšim.

“Mne sa stalo niečo podobné. Keď ma zastavili nejaký chalani, tak som dostal strach a keď som na nete ch ukázal, tak zamrzli v čase,” pousmejem sa.

Začína sa mi to celkom páčiť.

“Myslíš, že je to tou mocou?” spýta sa Harry a prestane plakať.

“Tou čo nám dali Zakladatelia?” počkám než prikývne.

“Áno. Myslím, že je to naša nová moc,” prikývnem.

“Ale to znamená, že ak ja ovládam Smrť a Osud, ak som ich pánom, tak ty si potom pánom Života a Času……. Môžeš nás dostať domov! Si ako živí stroj času!” zasmeje sa.

Uškrniem sa. Moc vtipné….

“Najprv sa ale musím svoju moc naučiť ovládať. A to isté platí aj o tebe….. Poď. Budú nás hľadať. Už takto máš dosť veľký problém. Pokúsim sa zistiť čo dokáže moja moc Života. Takže zamierime na ošetrovňu,” usmejem sa lišiacky.

“Snažím sa nájsť niť, ktorá mi ukáže jeho osud, ale žiadnu nevidím. Akoby už nežil,” povzdychne si.

“Možno to len ešte neovládaš,” usmejem sa naňho povzbudzujúco.

Dreams doňho súhlasne strčí a Night nás začne volať k hradu. Pomaly sa dostaneme až k hradu. Nijak sa neponáhľame. Čím neskôr prídeme, tým lepšie prekĺzneme na ošetrovňu. Len mám strach ako budú reagovať Severus so Záškodníkmi. Budú na nás naštvaný? Rozídu sa s nami? Alebo im bude jedno ČO sme vlastne zač, aj keď to sami nevieme? Radšej by som na to nemal myslieť. Začnem sa sústrediť na cieľ našej cesty. Na ošetrovni našťastie není nikto iný než ten chalan, ktorého Harry zranil. Tichým krokom prídeme k nemu. Ruku nastavím nad neho a začnem do neho automaticky púšťať svoju moc. Našťastie to nejakým zázrakom funguje a chalan o chvíľu už iba normálne spí. Ráno už bude v poriadku.

“Práve som zachytil jeho niť osudu. Vôbec ho nemá jednoduchý. Mám pocit, že by sme mu urobili službu, keby sme ho nechali zomrieť,” povzdychne si Harry.

“Každý sa musíme do svojim osudom vyrovnať sám….. Keby si ho Harry nechal zomrieť, nikdy by nemal možnosť zažiť to na čo má právo,” pokrútim hlavou.

Usmejem sa naňho a chytím ho za ruku.

“Poď. Pôjdeme naspäť do klubovní. Musíme si oddýchnuť….. Zajtra nás čaká náročný deň.”

Harry prikývne a spolu odídeme z ošetrovne bez toho, aby sme si všimli pár zvedavých oči, ktoré nás zaujato sledovali…..

                      Na ďalší deň ráno je Harry hlavnou témou raňajok. Súcitne sa pozriem na Slizolinský stôl, kde sedí zúfalý Harry. Vedľa neho sedí mrzutý Severus. Fakt vtipná dvojka. Hneď ma ale zaujme chalan, ktorý vojde do siene. Odľahne mi keď zistím, že je to ten, ktorého Harry takmer zabil. Čo ma ale zarazí je, že ide priamo ku mne.

“Môžeme sa porozprávať? Aj s tvojím priateľom,” ukáže na Harryho.

Zaváham. Zbadám, že nás Harry sleduje. Vlastne nás sleduje každý a Severus dosť podozrievavo.

“Čo od nich chceš?” spýta sa zamračený Rémus.

“To je len medzi nami. Ideš?” pozrie sa na mňa ostro.

Iba prikývnem a pozriem sa na Harryho, ktorý sa tiež postaví. Hneď nás nasledujú aj naši priatelia, ale nejakým spôsobom ich stratíme cestou.

“Viem, čo ste urobili a tuším, kto vlastne ste,” otočí sa na nás v jednej chodbe.

“Tak kto sme?” spýta sa vystrašene Harry.

“Ste potomkovia Zakladateľov. Cítim to z vás. Cítim tu silnú mágiu…….. Nikomu nič nepoviem, ale mohli by ste mi pomôcť? Viem, že ste ma v noci vyliečili. Nechcel som ťa vystrašiť. Len som chcel s tebou včera hovoriť,” pozrie sa na Harryho.

“S čím chceš pomôcť?” spýtam sa zaujato.

Sadneme si na jednu lavičku a on nám začne rozprávať svoj príbeh.

“Pred dvomi rokmi sa tu objavil jeden chalan. Bol rovnako záhadný ako vy, ale o dosť slabší. Nastúpil do siedmeho ročníka v Bystrohlave a bol to môj dobrý priateľ. Časom sme spolu začali chodiť a ja som sa doňho zamiloval. Jedného dňa však záhadne zmizol. Cítil, že sa niečo stane a ja som to vedel tiež. V tú noc som sa mu prvýkrát odovzdal. Ráno bol preč. Nikto o ňom nič nevedel, nikto ho nenašiel. V mojich veciach som našiel list, že raz sa možno stretneme, ale nie v tomto čase. On nebol odtiaľto. Bol z iného času. Rovnako ako ste vy. Máte tu niečo spraviť a keď to spravíte, tak zmiznete rovnako ako on…….. Nikomu to o vás nepoviem, dokiaľ to nebude nutné……. Pomôžete mi?” spýta sa zúfalo.

“Ale ako ti máme pomôcť?” spýtame sa prekvapene.

“Neviem. Možno by ste ma mohli zobrať so sebou preč,” pousmeje sa nešťastne.

“To neviem, či bude možné,” povzdychnem si.

“Ani nevieme odkiaľ bol ten chalan,” pokrúti hlavou Harry.

“Ale sľubujeme, že urobíme všetko preto, aby sme ti pomohli,” pousmejem sa.

“Ďakujem,” zašepká.

“Ako sa vlastne voláš?” spýta sa Harry.

“Marcus.”

Harry

                      “Našiel si niečo?” spýtam sa Rona, keď sa opäť hrabeme v knižnici v knihách.

Od rozhovoru s Marcusom ubehlo už pár hodín. Naši partneri boli dosť naštvaný, keď nás Marcus odviedol, ale nakoniec sme ich zabavili, aby to neriešili. Teraz sú asi v Komnate Najvyššej Potreby.

“Áno. Našiel som knihu o smrti a živote, dokonca aj o osude, dokonca dvakrát. Týchto kníh je tu veľa. Našiel som aj knihu o čase, ale je úplne zbytočná. Nie je tam nič poriadne……..” povzdychne sú Ron.

“Možno len hľadáme na zlom mieste. Pochybujem, že takéto knihy budú tu,” zamračím sa.

“Myslíš, že budú v časti s obmedzeným prístupom?” spýta sa.

“Nie. Túto moc mali zakladatelia, čo znamená, že oni museli napísať nejakú knihu. Museli vedieť, že to niekto bude potrebovať,” pousmejem sa.

“Ale kde ju chceš nájsť?” povzdychne si Ron.

“Vieme kde sú komnaty Salazara Slizolina, ale knihu o smrti nepotrebujem. Aspoň nie teraz. Rovnako nepotrebujeme teraz nájsť knihu Života a ani Osudu…….” navádzam ho.

“Musíme nájsť knihu Času…. Ideme nájsť komnaty Chrabromila…… ale kde by mohli byť?” pozrie sa na mňa.

“Dnes v noci sa stretneme v podzemí pri klubovni do Slizolinu. Priveď tam aj Marcusa,” pousmejem sa a odídem.

Ron

                   Počas obeda som Marcusovi povedal plán. Musel som sa vytratiť z veže. Práve idem aj s Marcusom na miesto, ktoré určil Harry. Je to veľmi zvláštne, ale cítim, že Harry vie kde sú komnaty. Aj ja cítim viac mágie v oblasti podzemia.

“Ako sa vlastne volal ten chalan?” pozriem sa na Marcusa.