VI. Ani smrť nás nerozdelí!

VI.

Sírius

                      Prišiel som skontrolovať Harryho na Grimmauldovo námestie a našiel som ho ležať v mojej posteli. Započujem Draca, ako začne panikáriť, tak poviem Lucovi aby ho upokojil. Neviem, čo sa stalo, ale Harry dýcha hrozne pomaly a slabo.

“Harry, zobuď sa. No tak šteniatko,” zašeptám a pohladím ho po tvári.

Ani sa nepohne. Čo sa to tu deje?

“Sírius?” započujem Rema.

Pozriem sa na zrkadlo, aby som mu niečo povedal, ale pred zrkadlom v mojej starej izbe stojí nejaká postava zahalená v čiernom a s kosou v ruke. Oči sa mi rozšíria.

“Z môjho sveta sa ešte nikdy nikto nedostal a tak to tiež zostane!” skríkne naštvane a rozbije jediné zrkadlo, ktoré v tomto dome bolo.

Hneď sa vyparí v čiernej hmle.

Remus

              “Sírius?” oslovím ho, keď je tam dlho ticho.

Namiesto neho sa však v zrkadle zjaví nejaká čierna postava.

“Z môjho sveta sa ešte nikdy nikto nedostal a tak to tiež zostane!” skríkne naštvane a zrkadlo sa rozletí na milión kúskov.

“Sírius!” zakričí Lucius, ale už sa nič neozve.

Ale nie. Zase sme s nimi stratili spojenie. Prečo sa to muselo stať? Boli sme tak blízko.

“Kto to bol?” spýta sa nechápavo Ron.

“Myslím, že smrť,” odpovie Severus.

Opriem sa oňho.

“Čo budeme robiť teraz?” spýtam sa.

“To netuším,” povzdychne si Lucius a pritiahne k sebe Draca ešte bližšie.

“Možno by ste sa mali postaviť smrti a ísť pre nich. Späť sa možno dostanete lepšie. Vezmite si všetky tie knihy, čo sme nestihli prejsť a možno jedna z nich bude správna,” usmeje sa Brumbál.

“Vy nás posielate na istú smrť a je vám to jedno?” spýta sa otrávene Severus.

“Máte istotu, že budete spolu, aj keď v inom svete,”nenávidím jeho úsmev.

“Ja do toho idem. Nikde nie je záruka, že sa nám podarí ich dostať späť. Takto je aspoň šanca, že budeme spolu,” odpovie ticho Lucius.

“Pôjdem s tebou,” prikývne Draco.

“Aj ja,” usmeje sa Ron.

Draco sa naňho jemne usmeje. Pozriem sa na Seva. Pozrie sa mi do oči a povzdychne si.

“Snáď toho nebudem ľutovať. Ideme s vami. Albus, miesto riaditeľa je DOČASNE tvoje,” pozrie sa prísne na usmievavého staro-nového riaditeľa.

“Nemaj strach Severus. Všetko sa dá ľahko zakryť,” prikývne Brumbál.

Ešte ten večer sa dostaneme k Oblúku na Ministerstve a prejdeme cezeň do sveta mŕtvych, ktorý sa nachádza za Zrkadlami.

Harry

                   Zobudím sa na rozbíjanie skla. Nado mnou sa skláňa Sírius a po tvári mu tečú slzy.

“Siri, čo sa stalo?” spýtam sa ticho.

Netuším prečo ležím v tejto posteli a prečo Siri plače.

“Harry,” vzlykne a objíme ma.

Objímem ho spať a posuniem sa na posteli nech si môže ku mne ľahnúť. Pozriem sa po izbe a všimnem si rozbité zrkadlo. Naše spojenie…...už chápem. Po tvári mi tiež stečú slzy. A sme opäť na začiatku. Skryjem sa v Siriho objatí. Potrebujem cítiť jeho teplo. Potrebujem istotu, že nie som sám.

“Zvládneme to Siri. Všetko bude v poriadku,” zašeptám.

“Mali by sme sa vrátiť. Tu už nás nič nedrží. Smrť zrušila naše spojenie. Je koniec……. Poď. Vrátime sa do Bradavic a užijeme si tieto Vianoce. Spolu so Silverom, Blondínkou a chlapcom,” postavíme sa z postele a hneď sa odmiestnime preč.

Bolí to. Už som bol tak blízko k Dracovi a Ronovi a teraz nemám nič. Vlastne mám Síriusa, rodičov, ktorí ku mne už skoro nič necítia, Blondínku, ktorej meno stále nepoznáme, chlapca, ktorý má považuje za brata a samozrejme Silvera, môjho nového priateľa. Ale stále to nie je ono. Chcem cítiť teplo niekoho iného. Chcem Draca s Ronom. Chcem aby ma držali v náručí. Presne tak ako to je v mojich snoch. Chcem, aby do mňa prenikli. Aby sme sa stali jedným. Ešte nikdy som to nezažil. Sčervenám. Na čo to zase myslím?!

“Si v poriadku?” spýta sa ticho Sírius pred Bradavicami.

“Ehm...iste,” skloním hlavu.

Vážne nemusel vedieť, že som duchom mimo.

“Opäť myslíš na tie tvoje sny s Dracom a Ronom?” uškrnie sa.

Len viac sčervenám, čo je preňho dosť jasná odpoveď. Pritiahne si ma k sebe a objíme ma. Pousmejem sa. O chvíľu už vojdeme do krásne vyzdobenej Veľkej siene a vôbec nevadí, že je to tu všetko také tmavé. Lístie z lesa a veľa magických zvierat to tu rozjasňuje. Hlavne svetlušky a jednorožce tu robia príjemné nočné svetlo a aj oteplujú vzduch.

“Je to tu úžasné. Dnes večer bude úžasná hostina,” rozžiaria sa mi oči.

Len škoda, že na nej budú chýbať ostatní naši priatelia a rodina. Pousmejem sa a spolu so Síriusom ideme do kuchyne variť večeru. Dnes a ďalšie tri dni budeme mať Vianočnú večeru. Chceme to tu trochu spríjemniť a ukázať Blondínkae s Chlapcom o čo prichádzajú. A ak sa to bude páčiť aj zvieratkám, tak sa sem budú vracať každý rok. Usmejem sa. Aspoň jedna dobrá vec na tomto svete.

Lucius

                       Dostali sme sa na ministerstvo pri oblúk, ale podľa všetkého na druhej strane. Je tu chladno a príliš veľká Temnota.

“Poďme odtiaľto preč. Myslíte, že sa tu dá premiestňovať?” spýta sa Ron.

“Musíme to skúsiť,” pokrčí ramenami Draco.

Prikývnem. O chvíľu sa pokúsime premiestniť a podarí sa. Pozrieme sa okolo a uvidíme Bradavice. Tento svet je vážne chladný. A navyše je už noc. Dá sa tu vôbec rozlíšiť deň a noc?

“Kto ste? Vy určite musíte byť nový v tomto svete,” započujeme za sebou hlas.

Otočíme sa a uvidíme tam stáť malého chlapca. Nemá viac ako jedenásť.

“Áno. Prišli sme práve teraz cez oblúk. Kto si?” zamračím sa.

“Nikto dôležitý….. Ste Harryho a Síriusovi priatelia. Prišli ste pre nich, že?” pousmeje sa.

Zaskočene sa naňho pozeráme dobrých päť minút, než prikývnem.

“Poďte. Akurát sa začína večera. Budú šťastný. Jediný kto im tu chýbal ste boli vy,” usmeje sa a ide do hradu.

Mám pocit, že to je ten chlapec, o ktorom stále Harry hovoril. Vojdeme dnu a mierime do Veľkej siene. Chlapec otvorí dvere. My zostaneme zarazene stáť. Je to tu úchvatné. Magické zvieratá, ktoré sú na každom kroku a svetlušky osvetľujú celú celú miestnosť. Dojem tu robia aj ozdoby z lesa, ihličie, šišky a podobne. Uprostred siene je jeden jedálenský stôl, za ktorým sedia Harry so Síriusom, Lily, Jamesom a nejakou blondínkou.

“Harry, Sírius. Aha kto za vami prišiel,” zakričí ten chlapec.

Keď sa na nás pozrú, tak zostanú šokovane pozerať. Harrymu vypadne z ruky príbor.

Harry

                     Pri večeri, kde su aj moji rodičia, sa príjemne bavíme, keď dnu vbehne Chlapec a zakričí na nás. Otočím sa tam kto mohol prísť. Priznám sa, že som čakal hocikoho, aj Voldemorta, ale rozhodne nie Draca, Rona, Remusa, Severusa a Luciusa. Bol to pre mňa šok. A pre Síriusa rovnako. Keď sa trochu spamätám, tak vyskočím a rozbehnem sa k Remusovi. Tak rád ho opäť vidím. Objímem ho a o chvíľu som už v objatí Draca s Ronom. Severusa sa neodvažujem objať a Lucius má plnú náruč Síriusa, s ktorým sa náruživo bozkáva. O chvíľu, keď sa dobozkávajú, si Sírius k sebe pritiahne Draca, stále však zostáva v Luciusovom náručí. Viem, že ho odmieta pustiť, keď sa po rokoch zase našli.

“Dráčik. Odpusť, že sme nemohli byť spolu,” šepká Sírius Dracovi.

“Tati, to nie je tvoja vina. Už budeme spolu,” započujem Draca.

Ron si ma pritiahne k sebe. Opriem sa mu o rameno. Draco je nižší ako Lucius, ale zároveň vyšší než Sírius. Rozdiel medzi nimi ale nie je príliš veľký. Stále som najmenší, ale z nejakého dôvodu mi to začalo vyhovovať. O chvíľu sa od seba oddelia, ale stále sú pri sebe.

“Ako to tak vyzerá, tak sa tu máte o čom rozprávať. Tak my pôjdeme. Ahoj Remus,” rozlúči sa Lily a James.

“Čo to malo byť?” spýta sa zaskočene Remus, keď odídu.

Odišli s nimi aj Chlapec s Blondínkou.

“Hovorili sme vám, že sa zmenili. Čas tu ich mení. My so Síriusom sa udržiavame pri zmysloch navzájom, ale výhoda je, že nie sme mŕtvy. Tak si poďme sadnúť. Porozprávame sa, čo tu vlastne robíte a tiež sa najete,” pokyniem ku stolu.

Sírius

                         Som tak šťastný, že môžem Draca konečne držať v náručí. Môj synček. Za stôl si sadnem medzi Luciusa a Draca. Harry zase medzi Draca s Ronom a potom si sadnú aj Remus so Severusom, ktorý opäť sedí pri Luciusovi. Ešteže je ten stôl okrúhly.

“Ako ste sa sem dostali a prečo?” spýtam sa počas večere.

“Prešli sme cez oblúk. Nemohli sme vás tu nechať, keď nás od seba odrezal ten neznámy chlap! Vzali sme všetky neoznačené knihy. Teraz by sme ich mali byť schopný rozoznať aj my,” odpovie Draco.

“Ach, Dráčik. Nemali ste sem chodiť,” pohladím ho po chrbte.

“Tati, nehovor mi Dráčik. Nie som malý,” sčervená.

Pousmejem sa.

“Ale mne sa to páči,” zašepká Harry nevinne.

“Tak fajn,” povzdychne si Draco.

Usmejem sa. Vážne toľko miluje Harryho? Pozriem sa na Rona. Trochu smutne sleduje Harryho. Viem, čo sa mu honí hlavou. Presne to, čo aj Dracovi. Obaja si myslia, že Harry stojí o toho druhého. Vlastne presne to ich sem dostalo. Žiarlivosť. Keď dojedia, tak sa pozriem na Luca.

“Poď so mnou. A vy dvaja tiež. Ukážem vám izbu. Harry, čo keby ste išli s Dracom a Ronom von? Potom príďte za nami do komnaty,” usmejem sa na chlapcov.

“Iste,” prikývne Harry a vezme tých dvoch von.

My štyria ideme do našich komnat. Áno, teraz už našich. Musíme prebrať tie knihy. A teraz to bude jednoduchšie. Snáď tam bude tá pravá.