VI. Ach, zas tie elixíry!

VI.

Severus

                    Vezmem Harryho do náruče a spolu s Lupinom a Dracom vyjdeme von. Na križovatke sa rozdelíme. Lupin si odvedie Draca a ja si odnesiem Harryho. Ten sa ku mne viac pritisne a spokojne vydýchne. Pousmejem sa. Hádam nás teraz nikto neuvidí. Zajtra je zase vyučovanie. Budem ho musieť zobudiť skôr. Prídem pred svoj obraz, na ktorom je had a poviem heslo. Obraz ma pustí do mojich komnát. Idem rovno do svojej izby a Harryho uložím na jednu stanu manželskej postele. Vyzlečiem ho do spodného prádla, aby sa mu lepšie spalo a zakryjem. No ak ma za toto ráno nezabije tak to bude dobre. Odídem sa osprchovať a potom idem do obývačky opravovať písomky, ktoré som dnes dal. Asi o pol hodinu započujem za dvermi kroky a hlasy. Asi sa vracia Draco a Lupin naňho dáva pozor ako sľúbil. Nechám testy testami a vydám sa ku dverám. Otvorím ich a pozriem sa na tých dvoch. Odkedy sa tak dobre bavia? Žiadne hádky, ale normálna komunikácia. Pozdvihnem obočie. Tí dvaja si ma všimnú a zastavia.

“Draco, choď do klubovne. Už trafíš, že?” otočím sa naňho.

“Iste, strýko Sev,” usmeje sa.

“Dobrú noc, profesor,” otočí sa na Lupina a odíde.

Čo to malo znamenať?

“Poď dnu vlk,” pozvem ho.

Bez námietok vojde. Posadíme sa v obývačke. Sadnem si oproti nemu.

“Ako je Harrymu?” spýta sa.

“Spí. Zatiaľ je v poriadku,” prikývnem.

“Dobre. Hodíte sa k sebe. Povedal by som, že Harry si vybral dobre,” usmeje sa.

“Hm…. Mňa by zaujímalo, čo je medzi tebou a Dracom,” prižmúrim oči.

“Čo by medzi nami malo byť?” pozdvihne obočie.

“To sa ťa práve pýtam,” zavrčím.

“Nič medzi nami nie je. Prečo ťa to napadlo?” spýta sa.

“Draco je v tvojej prítomnosti rovnaký ako v mojej. Čo nie je vôbec normálne, lebo ani pred svojím otcom nie je taký ako pri mne. A teraz aj pri tebe. Začalo mu na tebe záležať a ja chcem vedieť prečo,” pozerám sa mu stále do oči.

“To som nevedel. Draco je príjemná spoločnosť,” pokrčí ramenami.

“Keby si nebol taký zaslepený, tak by si to už dávno zistil. Skús načúvať svojmu vlkovi,” prejde okolo nás Harry smerom do kuchyne.

“Prečo nespíš, Harry?” spýta sa Lupin.

Chvíľu je ticho a počuť len tečúcu vodu. O chvíľu príde zase do obývačky a zamieri naspäť do postele.

“Harry spí. A je moc lenivý sa vzbudiť keď je smädný, tak som to zobral za neho. Dobrú noc. Keď nie je spln, som dosť zlý, keď som unavený,” zazíva a stratí sa v izbe.

“Naozaj z neho niekedy ide strach. Hlavne keď neviem, či je to Harry alebo vlk,” povzdychnem si.

“To hej. Ja už idem. Vážne neviem čo tým myslel. Možno to raz zistím, ale medzi mnou a Dracom nič nie je,” povie a vstane.

Prikývnem a odprevadím ho ku dverám. Nakoniec zavrhnem opravovanie testov a odídem za Harrym do postele. O chvíľu sa ku mne pritisne a tíško dýcha. Pousmejem sa a pritiahnem si ho k sebe bližšie. Je tak zlatý. S týmito myšlienkami zaspím.

Harry

               V sne sa mi zjaví môj vlk a povie mi, že ak nevstanem, tak si prevezme moje telo, lebo sa dožaduje vody. Mne sa vstávať nechce, tak mu poviem, že je mi to jedno. Potom už len cítim teplú náruč a tak sa k nej pritisnem. Zavrním. Podvedome cítim svojho druha. Potom už nerušene spím až do rána.

                Ráno sa zobudím v teplej náručí. Najprv neviem kde som a čo sa stalo, ale hneď si spomeniem, že som zaspal v riaditeľni na Severusovom lone. Sčervenám. Potom si uvedomím, že ma niekto drží okolo pásu. Zľaknem sa, ale hneď ako zacítim vôňu svojho druha, tak sa upokojím a pretočím sa mu v náručí čelom. Zapozerám sa na jeho tvár. Je tak krásny. Zdvihnem ruku a jemne ho pohladím po tvári. Pousmejem sa a dám mu jemný bozk na pery. Severus otvorí oči a unavene sa na mňa pozrie. Potom sa usmeje.

“Dobré ráno,” pobozká ma jemne.

“Dobré,” usmejem sa a chytím ho okolo krku a hlavu si položím na jeho rameno.

Takto by som sa chcel prebúdzať stále.

“Koľko je hodín?” zívnem.

Severus vyčaruje Tempus.

“Šesť,” povzdychne si Sev.

“Čo sa deje?” zdvihnem hlavu.

“Nechcem ťa vyhadzovať, ale je vyučovanie a ty by si mal ísť do Chrabromilu skôr ako tvoji priatelia zistia, že tam nie si,” pozrie sa mi do oči.

“Hm….” zabručím znechutene.

“Musím?” spýtam sa smutne.

“Bohužiaľ áno. Ale dnes spolu máme zase trest,” pousmeje sa.

“Hm….to sa mi páči,” zavrním blahom.

Vážne sa už nemôžem dočkať večera. O chvíľu neskôr vstanem a začnem sa obliekať. Severus ma celú dobu sleduje z postele. Až teraz mi dôjde, že som boj iba v spodnom prádle. Ja som sa, ale nevyzliekal, takže to musel byť Severus. Sčervenám. Ale nejak moc mi to nevadí. Keď som oblečený, tak sa otočím k posteli, kľaknem si na ňu a pobozkám Severusa jemne na pery.

“Uvidíme sa večer,” usmejem sa a s pomocou vlčích schopnosti sa odmiestnim do mojej postele v Chrabromile.

Našťastie som mal zatiahnuté zavesí na posteli, tak nebolo spoznať, že som tu celú noc nebol. Odostriem ich a vyleziem z postele. Akurát vtedy vylezie aj Ron.

“Ahoj,” pozdraví.

“Ahoj,” odzdravím.

“Kde si bol večer? Keď som šiel spať, tak si tu nebol. Zavesí už vtedy boli zatiahnuté,” spýta sa.

Takže mi zase liezol do postele. Povzdychnem si.

“Ale nikde. Len som sa bol zase prejsť po hrade. Veď ma poznáš,” usmejem sa milo.

Iba s úsmevom prikývne a odíde do kúpeľne. Ja sa prezlečiem a odídem do spoločenky. Tam už čaká Hermiona, ale odmietnem hocijakú jej snahu o konverzáciu a zamierim do Veľkej siene. Keď si spomeniem na dnešnú noc, z ktorej si síce nič nepamätám, ale aj tak viem, že bola super, tak mám chuť skákať meter dvadsať do vzduchu. S hlúpym úsmevom na tvári prídem až do Veľkej siene. Za hlavným stolom uvidím, ako Severusa, tak Remusa. Kývnem im a posadím sa za stôl. Naberiem si jesť a pozerám sa, ako sa pomaly zaplňuje sieň. Onedlho prídu aj Ron s Hermionou. Sadnú si pri mňa. V tom príde do siene Draco. Zastaví sa vo dverách a nerozhodne ma sleduje. Spomeniem si ma včerajšok. Draco sa rozhodne nechoval ako Draco. Navyše sne si toho dosť vyjasnili. Pousmejem sa a jemne mu prikývnem. Nikto si nič nevšimol, ale Dracov úsmev, ktorý mi venoval si všimli všetci.

“Nespadol náhodou Malfoy na hlavu?” spýta sa ma Ron.

Nevšímam si ho a pozerám sa na Draca, ktorý kráča ku mne.

“Ahoj Harry,” osloví ma úprimne.

“Dobré ráno, Draco. Chceš si sadnúť?” spýtam sa s úsmevom.

“Iste. Máš tu úlohu z elixírov?” spýta sa ma, keď si sadne.

“Došľaka. Úplne som na to zabudol,” zastonám a zložím hlavu do dlaní.

“Pokoj. Myslím, že to nebude tak hrozné. Ak chceš, tak si odpíš moju. Máš ešte čas,” zasmeje sa a podá mi pergamen.

“Ďakujem. Ani nevieš ako veľmi si mi pomohol,” skočím mu okolo krku.

“V pohode. Tak poď. Skočíme rýchlo do knižnice,” postaví sa a ja idem s ním.

Všetci, nie len Ron s Hermionou, sa na nás pozerajú v šoku. Otvorené ústa dokorán a oči skoro na zemi. Jedine Remus so Severusom ďalej pokojne raňajkujú. Pohľady nás sprevádzajú až dokiaľ nevyjdeme z Veľkej siene. Zamierime do knižnice, kde si sadneme za jeden stôl v rohu miestnosti a ticho si opisujem úlohu. Draco si pri mne číta a úplne zabudneme na čas. Prebudí nás až zvonček.

“Harry!” skríkne.

“Ja viem, sakra!” zavrčím a rozbehneme sa na hodinu elixírov.

“Priatelím sa s tebou len jeden deň a už som sa od teba nakazil,” rozosmeje sa Draco cestou.

“Veľmi vtipné,” zavrčím a vletíme do triedy.

Všetci sa na nás otočia. Severus nie je výnimkou. Dosť nahnevaný Severus, podotýkam.

“Ehm…...prepáčte, my sme sa nejako zabudli?” spýtam sa.

“To sa ma pýtate, Potter?!” pozdvihne obočie.

“Sadnúť!” otočí sa späť k tabuli.

Ja si rýchlo sadnem pri Rona s Hermionou a Draco pri svojich dvoch spolužiakov. Naše domáce sa zdvihnú zo stola, na ktorý sme ich položili a preplávajú na profesorský stôl.

“Zoberte si prísady a začnite pracovať na elixíre, ktorý je na tabuli,” zaznie triedou Severusov sýty hlas.

Hneď si dôjdeme pre prísady a začneme s Kostirastom. Stále som zabraný do myšlienok o včerajšku a Severusovi, takže sa dalo očakávať to čo sa stalo. Alebo aspoň niečo podobné. Všetko išlo v poriadku, teda ak nerátam, že môj elixír má úplne inú farbu, dokým som nepridal predposlednú prísadu, ktorú som si zamenil s poslednou. Môj elixír začal nebezpečne bublať a o chvíľu sa ustálil na jasne žltej farbe. Nikto sa na mňa nedíval, Severus bol na opačnej strane triedy, tak som usúdil, že nikto nič nevidel. Ani Hermiona s Ronom mi nevenovali žiadnu pozornosť. Pokrčím ramenami a pomiešam ho opatrne do smeru hodinových ručičiek. V tom sa ozve výbuch, ale s Nevilového kotlíka. Severus naňho začne vrčať. Pozriem sa naňho rovnako ako každý v triede, tak si nevšimnem, že môj elixír začal zase bublať. Upozorní ma na to až vôňa spáleniny. Otočím sa rýchlo k môjmu kotlíku a vypnem oheň. To však moc nepomôže, pretože elixír vykypí a mne to obleje ruku. Pritisnem si ju rýchlo k hrudi, zavriem oči a zahryznem si do pery. Celý sa trasiem a opriem sa o stôl za mnou, za ktorým sedí Draco. Už si len pamätám niekoho ruky ako ma zachytia, než spadnem na zem v bezvedomí.

Draco

                 Keď sa ozve výbuch, tak sa uškrniem. Ako inak Longbottom. Pobavene sledujem ako naňho Severus syčí rôzne nadávky. Onedlho však započujem syčanie od Harryho a tak sa tam rýchlo pozriem. Akurát narazil do nášho stolu a celý sa trasie. Je ku mne otočený chrbtom, tak naňho nevidím, ale všimnem si jeho kotlíku, z ktorého vyteká nejaká žlto-zelená tekutina. Rovnako ako Harry som na kraji lavice, tak ju obídem a zachytím Harryho akurát keď odpadol. Grangerová s Weasleym sa na nás pozerajú nechápavo. Odfrknem si. Hlúpi Chrabromilčania. Oni dvaja vidia len seba a bolo by im jedno, aj keby ich kamarát zomieral.

“Profesor Snape!” zakričím radšej ja.

Severus sa na mňa pozrie a keď uvidí Harryho v mojom náručí so zranenou rukou a kotlík, z ktorého zostala už len roztavená kaluž železa, tak k nám hneď príde. Na jeho ruku, ktorá je vážne škaredo popálená, použije vodné kúzlo a kotlík odstráni.

“Hodina skončila! Zmiznite,” zavrčí.

Všetci hneď odídu z triedy. No na dnes budú mať o zábavu postarané. Severus vezme Harryho do náruče a ukáže mi nech ho nasledujem na ošetrovňu. Poviem vám, že nikdy som tam nebol rýchlejšie. Severus položí Harryho na posteľ a zavolá Madam Pomfreyovú.

“Draco, choď pre Lupina. Povedz mu, že Harry je na ošetrovni. Pokojne mu povedz, čo sa stalo na hodine,” rozkáže.

Prikývnem a rýchlo idem pre profesora Lupina.