VI.

VI.

Harry

             “Čo vieš Sírius?” spýta sa zamračene otec, ktorý bol doteraz ticho.

Ocko sa oňho oprie, čím sa otec trochu upokojí.

“Azrael je Dračí elf,” povie s istotou Sírius.

“Ale Dračí elfovia sú len mýtus a aj keby nebol tak vždy sú len dominantný. Submisívny Dračí elf sa ešte nikdy nevyskytol,” zamračí sa Lucius.

“Práve preto je teraz Azrael v ohrození. Má všetky znaky Dračích elf. Jedine oni majú krídla ako Azrael. Tie žilky v ktorých prúdi jeho krv sú namiesto kostí. Jeho podoba sa tiež úplne zmenila a nepochybujem, že si to všetci nevšimnú. Navyše ako submisívny je viac ohrozený navyše keď nepoznáme osobnosť submisívnych a ani čoho sú schopní,” vysvetlí Sírius.

“Ak sa niekto dozvie, že je submisívny Dračí elf, tak sa k nemu budú chcieť dostať za každú cenu. A ak sa dozvedia, že je partnerom Luciusa, tak budú útočiť hlavne naňho a Draca ako Azraelove mláďa,” podotkne Rémus.

Moje oči sa rozšíria. Moje mláďa? Nikto nebude ubližovať môjmu mláďaťu! Začnem vrčať a ani si to neuvedomím.

“Azrael pokoj. Draco je tu, je v bezpečí,” drží ma pevne Luc.

“Az upokoj sa. Nikto mi neublíži. Som tu,” klačí pri nás aj Draco.

Upokojím sa a pozriem sa na Draca. Začnem ho prezerať, či je v poriadku a je mi úplne jedno, že by som skončil na zemi pri Dracovi keby ma Luc nedržal. Pritiahnem si Draca bližšie a začnem vdychovať jeho vôňu, aby som zistil, či sa náhodou nezmenila. Draco poslušne drží. Keď uznám, že je všetko v poriadku, tak sa presuniem na Luciusa a taktiež začnem vdychovať jeho vôňu. Luc ma jemne hľadí po chrbte a nechá sa prekontrolovať. Spokojne vydýchnem a pohodlne sa mu stočím do náručia. Draco je stále na zemi pri Luciusovych nohách.

“Myslím, že by ste si mali dať pozor na to, čo hovoríte. Az nemá pod kontrolou svojho tvora a tým aj malá zmienka o Dracovi alebo mne, ktorí sú zranení, môže vyvolať veľmi silnú ochrannú reakciu. To majú všetci submisívny spoločné,” povie ticho Luc.

“Prepáčte,” ospravedlní sa Rémus.

“Som v pohode,” usmejem sa.

V tom sa ozve môj prázdny žalúdok a ja sčervenám.

“Niekto je nám tu hladný. Poďme. Zachviľu je už obed a Az nemal ešte ani raňajky,” usmeje sa ocko.

Vyskočím z Luciusovho lona a chytím sa ocka, ktorý ma objíme. Keď ma ocko pustí, tak ma objíme otec. Cítim, že už je bezpečné skryť krídla, tak ich hneď schovám a prejdem k Luciovi, ktorý ma objíme okolo pasu.

“Lucius. Dávaj na nášho syna pozor. Pokiaľ sa mu niečo stane, tak sa mi budeš osobne zodpovedať,” zavrčí otec a oči sa mu zmenia na jasnejšiu červenú.

“Nikdy mu neublížim a nenechám ublížiť ak tomu budem môcť zabrániť,” odpovie vážne Luc.

“Mám pocit, že Azrael to dedičstvo tvorov dostal z Tomovej strany rodiny,” zamyslí sa Draco.

“Prečo si to myslíš?” pozdvihne jedno obočie otec.

“Pretože aj ty máš schopnosti, ktoré sú porovnateľné s dedičstvom tvorov, ale nie si tvor. Možno si zdedil len veľmi málo po svojich predkoch, ale Az toho zdedil o dosť viac,” usmeje sa Draco.

“Je to možné,” zamyslí sa otec a aj s otcom odídu z miestnosti.

Sírius a Rémus oznámia, že idú na Priečnu ulicu a už ich niet. Draco odíde z miestnosti, ale mňa zastaví Luc. Pozriem sa mu do očí a nežne sa usmejem. Skloní sa ku mne a dá mi bozk na pery. Zavriem oči a otočím sa k nemu bez toho aby som prerušil bozk. Ba naopak ho ešte prehĺbim a Luc si ma pritiahne na svoje telo. Zavzdychám a to je pre neho posledná kvapka. Zavrčí, strhne ma a ľahne si so mnou na gauč. Stále ma zmyselne bozkáva a keď zacítim jeho ruku pod mojim kabátikom od pyžama, tak chcem viac. Ani som si neuvedomil, že mám na sebe stále pyžamo. Obtriem sa o jeho stehno a cez tenkú látku pyžamových nohavíc je cítiť ako moc ho chcem. Keď sa svojou rukou premiestni do mojich nohavíc a chytí môj penis už sa viac nebránim vzdychom a tie sa zo mňa šíria stále hlasnejšie. Ani som nepostrehol osobu, ktorá prišla naspäť do miestnosti než sa neozve hlas.

“Lucius! Povedal som, že sa máš oňho postarať, ale nemyslel som to v tomto slova zmysle! Okamžite prestaň znesväcovať môjho syna a padajte obaja do jedálne. Azrael bol hladný pokiaľ ma pamäť neklame!” zavrčí otec.

Ani neviem čo mu Lucius odpovie. Moja myseľ je úplne ponorená v tej túžbe. Nikdy som nič takéto necítil. Otvorím oči a pozriem sa na Luciusa, ktorý sa “rozpráva” z mojim otcom. Práve teraz mi je úplne jedno, kto je v miestnosti. Chcem len Luca.

“Luc. Prosím…” vzdychnem a pohnem sa.

Zachytím len ako otec odíde z miestnosti a zavrie dvere.

“Tíško maličký,” pobozká ma Luc na krk.

Opäť zavriem oči a pohnem sa. Vzdychám Luciove meno a žiadam viac. Cítim ako mi nohavice skĺznu nižšie na stehná a ruka na mojom penise sa stále pohybuje. Roztiahnem nohy. Na svojom otvore zacítim jemný dotyk a mierny tlak. Vzdychnem.

“Uvoľní sa láska,” zašepká mi do ucha Luc.

Urobím ako mi povie a tlak sa zväčší. O chvíľu sa vo mne niečo jemne pohybuje. Nie je to hlboko a ani veľké, ale je to úžasné. Otvorím oči a uvidím ako ma Luc prsti. Jeho druhá ruka je stále na mojom penise. Vzdychnem a pritiahnem si Luca k bozku.

“Poď. Urob sa pre mňa malý,” zašepká do bozku.

Posledný krát sa pohne na mojom penise a aj vo vnútri mňa a vyvrcholím s Lucovim menom na perách. Vydychávam sa zatiaľ čo Luc ma očistí a oblečie.

“Toto boli tie najlepšie narodeniny,” usmejem sa šťastne.

Teraz mi nemôže nič zničiť náladu. Dokonca ani to, že nás môj otec videl, keď som vzdychal pod Luciovou rukou. Keď sa upokojím, tak sa dotknem Luciusa, ale ten ma s úsmevom zastaví a dá mi bozk.

“Nerob to. Ešte nie si pripravený. Navyše mi robí radosť keď podo mnou tak pekne vzdycháš,” povie len a spolu odídeme do jedálne, kde nás čakajú moji otcovia v nie práve najlepšej nálade a Draco, ktorý sa červená ako paprika.

Neviem čím som si zaslúžil takéto šťastie, ale dúfam že mi vydrží dlho.

“Bavili ste sa?” spýta sa ocko s pozdvihnutým obočím.

“Veľmi,” uškrniem sa naňho.

“Teraz si aspoň môžeš byť istý, Tom, že je to tvoj syn,” odfrkne si ocko.

“Moc vtipné,” odfrkne si otec.

“Ja….. Vadí vám, že som sa dostal do dedičstva tvorov? Ja viem, že je to moja chyba. Mal som vám to povedať už pred rokmi,” skloním hlavu a aj ma prejde chuť do jedla.

“Azrael, ty si vedel, že máš v sebe tvora?” spýta sa zamračene otec.

“Nie, ale už štyri roky som mal bolesti a začal som niečo cítiť k Luciovi a aj Dracovi. Bolesti sa každým rokom zhoršovali a city silneli. Až dnes v noci všetko skončilo. Začo som rád,” otrasiem sa, keď si spomeniem na veľké bolesti.

Lucius ma pevne objíme. Veľmi rád sa schovám do jeho náruče.

“Prečo si nám o tom nepovedal?” spýta sa ocko a pohľadí ma po vlasoch.

“Pretože som mal strach, že by ste ma nechceli,” trasiem sa.

“Ja tých muklov vážne zabijem,” zavrčí otec.

Cítim jeho zlosť. Zavriem oči a chem vytiahnuť krídla, ale Lucius asi cítil to čo ja a vytiahol krídla prvý. Zabalil ma do nich a ja som sa trochu upokojil. Pocit bezpečia mi dáva silu.

“Tom trochu sa kroť. Az má z teba strach,” zasyčí ocko.

“Prepáč synček,” usmeje sa na mňa otec.

“V poriadku,” poviem, ale bezpečie Luciovej náruče neopustím.

“Čo budeme robiť toto leto?” spýta sa Draco, aby odviedol reč inam.

“Dnes by sme mohli ísť von a potom sa uvidí. Máme dva mesiace a prázdniny len začali,” vezmem si zo stola obložený chleba.

Lucius ma s nežným úsmevom pobozká do vlasov a zloží svoje krídla. Usmejem sa naňho.

“Otec, nenaučíš Azraela aj lietať? Bolo by zábavné vás sledovať,” usmeje sa Draco.

“Draco, sklapni,” poradím ma ďalej pokojne jem.

Našťastie sa len usmeje a nechá ma najesť. Keď raňajky skončia, tak spolu s Dracom odídeme von. Ideme si zalietať na metle. Veľmi mi chýba lietanie a s Dracom je to zábava. Poobede sedíme v záhrade pod stromom a odpočívame.

“Som rád, že ťa otec konečne našiel. Možno to nikdy nepriznal, ale viem, že trpel a túžil po svojom druhovi. Vždy keď sme sa rozprávali o mojom dedičstve a o tom, či ma môj druh nájde alebo nie, tak som videl ako ho ten rozhovor zraňuje,” pousmeje sa smutne.

“Milujem Luciusa. Mám pocit, že som ho vždy miloval, aj keď som si to neuvedomoval. Rovnako ako som vždy niečo cítil k tebe. Vždy som mal potrebu ťa ochraňovať a dávať na teba pozor. Nikdy som tomu nerozumel. Myslel som si, že je to normálne aj keď si starší, pretože si ako môj brat. Teraz vidím, že to puto bolo silnejšie ako som si myslel a nikdy nedovolím aby ti niekto ublížil. Si moje mláďa, ktoré som prijal tým, že som prijal Luciusa, bez ktorého by som nemohol žiť. Som presvedčený, že tvoj partner ťa čoskoro nájde. A keď to urobí, tak ho nakopem, že ťa nenašiel hneď po tvojej premene,” usmejem sa sladko na Draca, ktorý sa rozosmeje.

“Aj tak mi je záhadou, prečo si sa zmenil tak veľmi. Nikdy sa dedičstvo neprejaví až tak výrazne,” povzdychne si Draco.

“Možno preto, že sa u nás v rode dlho nevyskytlo alebo je to len kvôli druhu tvora vo mne,” pokrčím ramenami.

“V každom prípade sa do Bradavic nemôžeš vrátiť ako Harry Potter. To by ťa prezradilo,” zamračí sa Draco smutne.

“Neopustím ťa drak. Zostanem s tebou. Ešte neviem síce ako, ale niečo vymyslíme,” pohladím ho po tvári.

Mierne sa na mňa usmeje a ja viem, že má vo mňa dôveru. Ani jeden si nevšimneme osobu, ktorá nás z domu sleduje.

Lucius

                “Myslím si, že je dobré, že si práve ty, Lucius, Azraelov druh,” ozve sa od okna Severus.

“Prečo si to myslíš láska?” spýta sa Tom z jeho kresla pri krbe, kde ako obvykle číta knihu a pije Ohnivú whisky.

“Je šťastný. Takého som ho už dlho nevidel. A Draco potreboval druhého rodiča už dlho. Harry sa vďaka jeho dedičstvu tvorov chová presne ako ten rodič, ktorého nikdy nepoznal,” usmeje sa na výhľad do záhrady.

Povzdychnem si. Už ich rozhovor nevnímam. Aj tak to nemá zmysel. Radšej sa ponorím do svojich predstáv. Áno. Draca milujem ako syna, ale nikdy som mu nedokázal dať všetko. Vedel som, že mu vždy chýbala tá druhá stránka rodiča, ktorou by som ja nikdy nemohol byť. Som šťastný, že mám Harryho. Nie len kvôli tomu, že je mojou druhou polovicou, ale hlavne kvôli tomu, že Draco vďaka dedičstvu konečne dostane čo potreboval najviac a Harry raz bude úžasný rodič aj pre naše spoločné deti. Niekde hlboko si však uvedomujem, že Draco túto lásku dostáva už pár rokov, aj keď sme si to nikto neuvedomili.

“Lucius, cez toto leto bude najlepšie vymyslieť plán ako dostať do Bradavic Azraela v jeho novej podobe. Aj keď Brumbál o ňom vie, tak Harry Potter nemôže zmiznúť len tak bez stopy. Bolo by to až veľmi nápadne. Preto musí Harry Potter zomrieť a to tak aby o tom vedel celý čarodejnícky svet,” osloví ma Tom.

“Čo mám urobiť?” spýtam sa.

“Si veľmi dobrý v čarovaní. Ak niekto niečo poriadne vymyslí, tak to budeš ty,” uškrnie sa Tom.

“S radosťou, pane,” prikývnem.

Už zase má Tom jednu z tých svojich nálad. Vtedy je lepšie ho nedráždiď a súhlasiť so všetkým. Keď odíde z miestnosti kvôli svojim povinnostiam, tak si ku mne prisadne Sev.

“Verím, že Harry s Dracom už určite niečo vymýšľajú. Mohol by si sa ich spýtať. Verím, že Azrael o svojej smrti ako Harryho Pottera bude chcieť vedieť,” usmeje sa.

“Máš pravdu. Navyše ak už niečo plánujú, bolo by veľmi zlé, keby noviny písali o dvoch mŕtvych Harry Potteroch. Jeden in bude určite stačiť,” uškrniem sa.