VI.

VI.

Harry / Korál

                   Pomaly otvorím oči. Nad sebou uvidím Síriusa. Oprava. Ustaraného Síriusa a všetkých, čo sa v dome nachádzajú. Čo sa to deje?

“Si v poriadku šteňa?” spýta sa Rémus.

“Áno,” pousmejem sa.

“Čo sa stalo?” pozriem sa okolo.

Všetci sa na mňa pozerajú divnými pohľadmi.

“Harry……” začne Sírius.

“Tak čo sa stalo?” nalieham.

“Ste tehotný, Potter. To sa stalo,” odfrkne si Snape.

Stuhnem šokom. Oči sa mi rozšíria. Tak preto som pribral a preto mi je zle.

“Snape, ty…..”

“To je v poriadku Siri…..” zastavím Síria.

“Ale Harry…… to dieťa ťa v tomto tele zabíja,” zašepká zlomene.

Vydýchnem šokom. Takže sa musím premeniť. V podstate som to čakal. Nemal som vôbec byť v tejto podobe počas tehotenstva. Už sme sa o tom so Zafírom rozprávali. Sakra!

“V ktorom som mesiaci?” pozriem sa na Snapea.

“Na začiatku štvrtého mesiaca, čiže tesne pred polovicou,” odpovie chladne.

“Nie. Som v polovici tehotenstva. U kentaurov trvá tehotenstvo šesť mesiacov. Preto sa to zistilo až teraz. Doteraz môjmu malému nič nechýbalo…… ale teraz sa už musím premeniť. A potom sa môžem čudovať, že mi je už pár dní hrozne zle……. Musím sa vrátiť do Zakázaného lesa,” postavím sa.

“Harry pokoj,” zamračí sa pani Weaslyová.

“Harry. Pôjdeš so mnou krbom. To je pre teba najbezpečnejšia cesta. Poď,” usmeje sa Brumbál.

S úsmevom prikývnem. On mi veľa pomohol. Spolu sa odmiestnime krbom na hrad.

“Harry. Pokojne nastúp do školy až keď porodíš, ale musíš sa nám chodiť ukazovať a taktiež nám musíš doniesť ukázať tvojho syna, keď sa narodí,” usmeje sa.

S radosťou mu to splním. Potom sa premením a hneď cítim úľavu. Teraz mám na sebe opäť diamantové šaty. Sú moje najmilšie, tak mi dal Zafír ušiť niekoľko kusov rôzneho strihu. Odídem z hradu smerom do lesa. Cestou stretnem Hagrida, ktorý ma odprevadí až k dedine. Som mu vďačný za spoločnosť. Sľúbil, že ma príde pozrieť. Vojdem do dediny, kde je to také ako vždy. Ako prvý ma zbadá Dárius a hneď ku mne príde.

“Korál, nečakali sme, že prídeš tak skoro. Vítaj doma,” usmeje sa.

“Ďakujem. Kde je Kosmo?” spýtam sa nechápavo.

V poslednom čase chodil všade s Dáriusom.

“Je doma s naším synom. Včera porodil,” povie celý nadšený.

“Ach, tak to gratulujem. Musíš byť hrdý otec,” zasmejem sa.

“To som….. Odprevadím ťa k Zafírovi. Chceš?” ponúkne sa.

“Iste. Bude mi potešením,” prikývnem a následujem ho.

“Tak, čo ťa sem privádza tak skoro?” spýta sa cestou.

“Nemohol som tam zostať v podobe Kentaura. Zistili totiž, pred asi pol hodinou, keď som spadol zo schodov, že som tehotný a moje dieťa potrebuje rásť v tomto tele. Keby som zostal človekom, zomrel by som,” pousmejem sa.

“Ale nikomu ani muk. Zafírovi to chcem povedať sám a pre ostatných je to prekvapenie. Nehovor to ani Kosmovi,” žmurknem naňho.

“Iste. Gratulujem. Takže v Decembri sa dočkáme aj potomka vodcu? To je skvelé,” povie nadšene.

“vlastne to nebude v Decembri. Bude to v Septembri. Som na začiatku štvrtého mesiaca,” sčervenám.

“A to si o tom tak dlho nevedel?” šokujem Dáriusa.

Pokrčím ramenami. No a čo? Stíchneme, pretože uvidím Zafíra, ako sa ku mne prekvapene blíži. Usmejem sa a keď prídem k nemu, tak ho objímem a pobozkám.

“Ahoj,” pousmejem sa.

Dárius už odišiel.

“Ahoj. Čo tu robíš láska? Čakal som ťa až o pár dní,” usmeje sa Zafír.

“Nemôžem už ani prísť domov, kedy sa mi zachce?” naštvem sa hrane.

“Isteže môžeš. Som rád, že ťa vidím,” pobozká ma znovu.

“Zaf, musím ti niečo povedať. Pravý dôvod, prečo som sa sem musel vrátiť skôr. A najbližšie mesiace neodídem,” poviem vážne.

“Čo sa stalo?” zamračí sa vážne Zafír.

Chytím ho za ruku a ťahám ho domov.

“Čo je inak s Quinom?” spýtam sa, aby som trochu uvoľnil tu napätú atmosféru.

“Zbalil Firenzeho,” pousmeje sa.

“Čože? Veď tí dvaja sa hádali horšie ako ja s Malfoyom na škole. Ako sa mohli dať dokopy? Čo všetko mi za tých pár dni ušlo?” spýtam sa šokovane.

Toto som ani v najmenšom nečakal.

“Quin sa pred týždňom stratil v lese a poslal som Firenzeho, aby ho našiel. Našiel ho zraneného pekne ďaleko od tadiaľto. Netuším, čo sa tam stalo, ale viem, že keď sa vrátili, tak boli pár a teraz je Quin s ním tehotný, takže ho musí milovať. Teraz sú už oficiálne manželia,” pousmeje sa Zaf.

“Ako to, že o tom neviem?” zamračím sa.

“Vtedy si bol ešte na hrade a nechcel som ťa tým zaťažovať,” pozrie sa na mňa previnilo.

“Dobre, to beriem,” povzdychnem si.

Za ten čas prídeme domov a nervózne sa pozriem na svojho manžela.

“Tak čo sa deje?” pohladí ma po tvári.

“Musím zostať tu. Dnes, iba pred hodinou, možno hodinou a niečo som spadol zo schodov a moja rodina zistila, že som…… som tehotný,” pozriem sa mu do oči.

Prekvapene sa nadýchne. Keď sa spamätá, tak príde ku mne a objíme ma.

“To je úžasné. V ktorom si týždni?” spýta sa šťastne.

“Som na začiatku štvrtého mesiaca,” povzdychnem si.

“Čože? Ako to, že sme to nezistili skôr?” nechápe.

“Neviem. Jednoducho som si neuvedomil, že môžem byť tehotný. Absolútne som to nečakal. A keby som nespadol zo schodov, tak ani nezistím, že som tehotný, dokým by ma to nezabilo, alebo dokým by sa nenarodilo…… preto ma poslali sem. V mojom druhom tele ma to zabíjalo. Musím byť tu. Nevadí ti to?” pozriem sa naňho.

“Čo blázniš. Je to úžasné a rad ťa budem mať pri sebe,” objíme ma.

Potom ma obíde a skontrolujte, či som v poriadku. Nakoniec usúdi, že je všetko v poriadku, tak som šťastný aj ja. Nebol by som rád, keby sa malému niečo stalo.

                    Každý deň ubieha pomaly. Väčšinu času trávim s Quinom, Kosmom a jeho synom Leyom. Blíži sa deň mojich narodenín. Netuším, ako to tento rok bude prebiehať, ale už som si zvykol na myšlienku, že neuvidím svojich priateľov. V deň mojich štrnástich narodenín sa prechádzam po dedine, keď ma pichne v brušku. Nohy sa mi roztrasú a ja si opatrne ľahnem na zem.

“Korál, ste v poriadku?” pribehne ku mne jeden uke-samec, ktorý išiel okolo.

“Áno. Všetko je v poriadku,” prikývnem.

Keď bolesť trošku odznie, tak sa postavím. Na zemi uvidím menší krvavý fľak. Vystraším sa. A aj Mex, tak sa volá ten uke-samec, sa zľakne. Každý vie, že som tehotný, navyše toto sa mi stalo už pred dvomi týždňami. Ale vtedy bolo tej krvi oveľa menej. 

“Počkajte tu. Pre niekoho dôjdem,” odbehne preč.

Čo iné mi zostáva. Nechcem prísť o dieťatko. Neviem prečo krvácam. O chvíľu pribehne Zafír aj s liečiteľom. Je to starý Kentaur, ktorý má na starosti tehotných.

Zafír ma objíme a keď ma upokojí tak prejde k môjmu boku, aby mohol pomôcť liečiteľovi.

“Vyzerá to, že je všetko v poriadku. Len si sa moc namáhal. Neboj sa. Dieťa je v poriadku,” usmeje sa liečiteľ.

“Ďakujem,” pousmejem sa.

Zafír ma objíme a dá mi bozk do vlasov. Potom ma vedie cez dedinu až do lesa smerom k hradu. Nechápavo sa naňho pozriem, ale len na mňa žmurkne a vedie ma ďalej. Ticho kráčam vedľa neho. Nechápem, čo to má znamenať. Prečo ma vedie k hradu? Nepýtam sa. Dnešný deň je divný. Vôbec som nevidel Kosma, Dáriusa, Quina, Firenzeho a ani iného kentaura, ktorý ma bežne sprevádza. Je to divné. Čo sa deje? Mám z toho nervy. Snáď tým moc neublížim môjmu synčekovi. Som hrozne nervózny zo všetkého, čo sa okolo mňa deje. Navyše som za posledný mesiac pribral viac ako by som mal. Aj liečiteľ to povedal. K tomu to krvácanie. Vôbec sa mi to nepáči. Nech si hovorí kto chce čo chce, jednoducho sa necítim najlepšie. Nechcem to povedať Zafírovi. Nechcem mu pridávať starosti. Prídeme až k hradu a spolu ideme do Veľkej siene. Hneď ako vojdeme, tak sa ozve krik “Všetko najlepšie Harry!”. Vystraší ma to a trochu ma pichne v brušku, ale nedám na sebe nič spoznať. Len sa usmejem a poďakujem sa. Som milo prekvapený. Sú tu všetci moji priatelia. Dokonca sú tu aj všetci kentauri, ktorých som nemohol nájsť. Idem sa s nimi privítať. Oslava je v plnom prúde, keď ma začne oveľa viac bolieť brucho. Opatrne, aby si to nikto nevšimol, si ľahnem na jeden z vankúšov, ktoré sú tu práve pre kentaurov, a snažím sa rozdýchať bolesť. Nemôžem predsa ešte rodiť. Som len na začiatku piateho mesiaca! Vlastne skoro na začiatku piateho mesiaca.

“Korál, čo ti je?” ľahne si pri mňa Quin.

“To nič,” usmejem sa.

Musím premôcť bolesť.

“Neklam. Máš bolesti. Čo ti je?” dotkne sa môjho chrbta.

“Neviem. Bolí ma bruško. Mám pocit, že každou chvíľou začnem rodiť,” poviem zúfalo.

“To nie. Ešte je príliš skoro. Zoženiem Zafíra,” postaví sa skôr, než ho stihnem zastaviť.

Pravdou ale je, že mi je to jedno. Len chcem, aby bol môj syn v poriadku. Zafír pribehne ku mne, čím vzbudí dosť veľkú pozornosť.

“Korál, čo sa stalo?” spýta sa ustarane Zafír.

“Zafír, mám strach, že rodím,” pozriem sa naňho vystrašene.

“Korál, ešte je skoro,” zamračí sa.

“Nie. Ja rodím, Zaf,” po tvári mi stečie slza.

Zaskučím bolesťou.

“Kosmo, Quin, zostaňte pri ňom,” rozkáže Zaf a odíde za Bradavickými profesormi, mojou rodinou a priateľmi, ktorí nechápu, čo sa deje.

Bolesťou sa opriem o Kosma, ktorý hľadí moje bruško.

“Dobre ma teraz počúvaj. Tvoj syn sa vážne chystá na svet, ale ešte nebude dobre vyvinutý. Bude na rozhraní života a smrti, pokiaľ to vôbec prežije. Prepáč ak ťa straším, ale je to pravda. Mal by si to vedieť,” šepká mi nežne Kosmo.

Ja to sakra viem! Rozplačem sa. Príde ku mne madam Pomfreyová.

“Pokoj Harry. Všetko bude v poriadku. Zvládneš prejsť na ošetrovňu?” spýta sa jemne.

Prikývnem a za pomoci Zafíra sa postavím a opatrne odídem z Veľkej siene. Ledva chodím. Všetci sa na mňa súcitne a vystrašene pozerajú. Majú strach rovnako ako ja. Na ošetrovni si ľahnem na veľký vankúš, ktorý tam madam Pomfreyová vyčarovala. Zafíra vyhnala na chodbu. Nechcela, aby pri mne bol. Bude to ťažké.

“Prosím, zachráňte môjho syna,” pozriem sa na ňu zúfalo.

“Urobím všetko, čo je v mojich silách. Teraz vypi toto,” dá mi nejaký elixír.

“Čo to je?” spýtam sa.

“Uľahčí a urýchli to pôrod. Budeš to potrebovať po tom, čo mi tvoj manžel povedal. To krvácanie bol prvý príznak pôrodu. Musíš porodiť teraz. Potom sa pokúsim zachrániť tvoje dieťa, ale nič nesľubujem. Po počatí si bol príliš dlho v ľudskom tele. Teraz keď zacítiš bolesť, tak tlač, áno?” rozpráva stále.

Prikývnem a keď po chvíli zacítim bolesť, tak zatlačím. Cez tú bolesť ani nevnímam svet okolo. Netuším ako dlho to trvalo. Vnímal som iba bolesť. Tá po nekonečne dlhej dobe konečne prestala a ja som unavene ležať na tom vankúši. Po chvíli som stratil vedomie.