Valentínske Šťastie - Zmena k lepšiemu VI.

Darovanie života za svoj vlastný

              „Reii!“ vykríknem a chytím Zlatíčko do náruče.

Čo sa to sakra stalo? Prečo zase odpadol?

„Reii?“ započujem Chrisa šeptom.

„Čo sa mu stalo?“ pozriem sa naňho.   

„Precenil svoje schopnosti. Aby sme pomohli Derekovi, tak sme museli vypustiť príliš veľké množstvo aurori a zobralo nám to skoro všetku životnú energiu. Rei sa teraz nemôže uzdravovať, preto odpadol. Predpokladám, že za takú hodinu sa preberie, ale bude hrozne slabý,“ vysvetlí Chris.

„Možno by bývalo lepšie, keby zostal v nemocnici. Nehovoril si náhodou, že keď tu bude s tebou bude všetko v poriadku?“ pozdvihne obočie Drei a pohľad zamieri na Toriho.

„Jeho neobviňuj. Za toto si môže sám, navyše je to jeho voľba. A neposlúchol by ani samotné peklo, keby mu povedalo, že má oddychovať a nenamáhať sa. Nie. On by urobil pravý opak,“ usmeje sa Chris.

„Ten vždy musí vyvolať zmätok, že?“ pousmeje sa Toru.

Zoberiem zlatíčko na ruky a odnesiem ho na gauč k Derekovi. Toru mu prezrie zranenia a obviaže jeden steh, ktorý sa mu natrhol. Pohladím ho po tvári a povzdychnem si.

„Choďte pokojne k bazénu. Zostanem tu s ním. Sľubujem, že sa nepohnem z gauča. Je Valentín a ja som ho dokázal zničiť behom chvíľky. Choďte si teda užiť zvyšok dňa,“ usmeje sa na nás Derek.

„Tak to ani náhodou. Teraz si skoro potratil. Keby nebolo Reia a Chrisa, tak by si o to malé prišiel. Ty teraz pôjdeš pekne s nami, nech ťa máme pod kontrolou a o Reiovi to platí taktiež,“ rozkáže Toru a ja vezmem Reia do náruče a odnesiem von do tieňa stromu.

Toru pomôže vstať Derekovi a cestou von ho podopiera. Dievčatá sa vrátili nazad do kuchyne a ostatný sa rozložili pri bazéne. Sadnem si naspäť do kresla a pozerám sa na Reia.

„Neboj, vážne bude v poriadku,“ ozve sa pri mne Sebi s Chrisom po boku.

            „Neboj, vážne bude v poriadku,“ prídeme so Sebastiánom k Reiovi a Okamimu.Posadíme sa na voľne lehátko a opriem sa o Sebiho. Som vážne unavený. Zobralo mi to viac sily ako som čakal.

„Láska, si v poriadku? Nebolí ťa nič?“ stará sa o mňa Sebi.

„Som v poriadku. Nič mi nie je, len som unavený. Dnešný deň je plný zmätkov a ja neviem kade-kam. Odteraz už nikdy mi nemôže byť horšie a zároveň aj lepšie ako teraz,“ usmejem sa na neho a ľahnem si na lehátko.

„Chrisi, sľubmi, že keby sa čokoľvek dialo, povieš mi to. Aj keby to bola absolútna kravina, že ťa bolí hlava, áno?“ pohladí ma Sebi po tvári a jeho úprimný úsmev ma donúti súhlasiť.

„Dobre, zlato.,“ stihnem povedať, než zaspím.

              Usmejem sa, keď zistím, že zaspal a začnem sa rozprávať s bratmi, ktorý sú na lehátkach blízko toho nášho. Derek sa už prebral, ale nahnal nám pekný strach. Aj tak som ale rád, že je už v poriadku. Toto nebude len tak jednoduché. Dnes je Valentín a ako sa zdá, tak ho naše drahé polovičky prespia. Nevadí. Veď im to vynahradíme.

„Nebolí ťa nič zlato?“ objaví sa pri nás Toru a sadne si k Derekovi.

„Nie, prekvapivo je mi hrozne dobre. Už dlho som sa takto necítil,“ usmeje sa naňho Derek a pobozká ho.

„Len je mi ľúto, že to odniesli chalani. Nikdy som sa nemal vzdialiť príliš ďaleko od teba a už vôbec neliezť sám na tie prekliate schody,“ vyčíta si to v zapätí.

„Prestaň, Dereku! Nerobí to dobre tomu malému. Nie je to tvoja vina. Mohlo sa to stať hoci kedy. Takže prestaň. Bola to naša voľba q teraz choď spať. Potrebuješ to ako soľ. A už ticho. Valentín sa začína až po zotmení a my chceme byť fit,“ ozve sa Chris a spí ďalej.

Bol vlastne hore? Netuším, ale bolo to ako keby hovoril zo sna. Pohladím ho po vlasoch a pozriem sa na Toriho, ktorý akurát odnášal Dereka späť do domu. Musel som sa zasmiať nad Derekovými, nie práve tichými, protestmi, že má nohy a vie chodiť aj sám. Pozriem sa na Okamiho a ako zistím tak sa tiež zabáva.

„Neodnesieme ich domov? Nemali by spať na tom tvrdom lehátku. Myslím, že posteľ bude prijateľnejšia,“ usmeje sa na mňa Okami.

„Máš pravdu. A ako sa zdá tak aj ostatný už idú dnu. Je jedenásť a obed už bude tiež pomaly na stole,“ prikývnem s úsmevom.

Odnesieme naše poklady do izieb a zídeme dole k ostatným. Už na nás čakajú. Posadíme sa do obývačky a čakáme dokiaľ nás dievčatá pustia za nimi. Toto je vražedné.

„Sakra! Čo tam tak dlho robia? Hej! Baby! My sme už hladný!“ zakričí na nich rozzúrený James.

„No tak zlato, upokoj sa. Za chvíľu od tade určite vylezú. Že baby?!“ zakričal na nich podráždený Lir.

„Veď už ideme. Nemusíte sa rozčuľovať,“ vyjdú z kuchyne a zamieria k nám.

„Jedlo je na stole. Ak chcete tak sa choďte najesť. My sme už jedli, ale varujem vás. Ak sa budete po kuchyni túlať a hľadať po skrinkách, tak vás vyrazíme na dvor bez jedla a vody, je to jasné?“ zavrčí Lara a spolu s Karou sa posadí do najbližšieho kresla.

„Jasné,“ súhlasili sme jednohlasne a už nás nebolo.

„Čo si myslia? Nás nechajú hladovať,“ vrčí počas jedla Drei.

„Môžeš byť rád, že ťa nepočuli, zlato. Hneď by si poletel. Je Valentín a vieš, že oni tri sa tak chovajú na každý sviatok, takže neprovokuj. Nechcem mať z priateľa húsenicu,“ pobozká ho Ter na udobrenie.

„Huh, tak fajn, ale dobre vieš, že keď som hladný tak by som vraždil,“ povzdychne si Drei.

„To nie si jediný,“ zasmeje sa Lir a pozrie sa na Jamesa.

„Vidím,“ pridá sa Drei.

„Čo, čo je?“ Zastaví sa James v jedení a nechápavo sa rozhliadne, „čo som zase spravil,“ spýta sa s povzdychom a šteňacím pohľadom sa zadíva na Lira.

„Neboj sa, ty nič. Pokojne pokračuj,“ usmeje sa naňho a James sa vráti k svojmu tanieru.

„Nemyslíte si, že by sme mali niečo doniesť aj Chrisovi, Reiovi a Derekovi? Alebo im to aspoň odložiť, aby neboli hladný?“ napadne Smita.

„Nemaj strach. Chrisovi a Reiovi sme odložili, ale Derekovi radšej potom niečo spravím. Vždy je hrozne prieberčivý, teda v poslednej dobe,“ usmeje sa Toru.

„Asi máš pravdu. Stále ale nechápem, ako je to možné. Je predsa chalan, nie?“ spýta sa nechápavo Ter.

„No, toto je Derekova schopnosť. Má schopnosť otehotnieť. Väčšinou je stála a silnejšia len cez úplnok, ale ak nie ste opatrný, je možné, že otehotnie aj cez deň, keď nie je spln. Derek otehotnel len pred mesiacom. Toto tehotenstvo má výhodu, že trvá len sedem mesiacov, ale aj nevýhodu a to tú, že je možné, že pôrod neprežije. Je to daň za jeho schopnosť. Daruje život, ale sám oň príde,“ posmutnie Toru.

„Čože?! A to si nám chcel kedy povedať?! Teraz sme ho našli, nemôžeme ho zase stratiť. A keď je to súčasť jeho schopnosti, znamená to, že keby Rei náhodou.....tak....tak....,“ nedokončí Okami.

Ja iba stuhnuto sedím a nedokážem zo seba dostať ani hlásku.

„Zomrie. Je to viac ako možné. Preto som vám ráno povedal, aby ste si dávali pozor,“ doplní ho Toru.

„Koľko takých tehotenstiev už na Zemi bolo? Aká je možnosť, že to prežije? Koľko ich prežilo?“ dostanem zo seba ticho.

„Na Zemi bolo tridsaťosem takýchto tehotenstiev. Prežil to jeden a aj ten zostal ochrnutý. Šanca, že to prežije je jedna k miliónu. A aj to môže mať následky. Práve preto nechcem, aby sa to stalo Reiovi. Chápeš Okami?“ pozrie sa smutne na brata.

„Vy chcete povedať, že Rei má tiež schopnosť otehotnieť?“ vyvalia na nás oči ostatný a aj dievčatá, ktoré sa ráčili dostaviť.

„Áno a je to prekliata schopnosť. Otehotnieť môžu aj tí, ktorí nemajú túto schopnosť, stačí, keď vypijú vodu zmiešanú s ich krvou. Ale dokiaľ nenájdeme protijed, ktorý by zabránil smrti, tak by som to neriskoval,“ pozrie sa na ostatných Toru.

„Toru?“ ozve sa od dverí.

„Dereku! Čo tu robíš, Mal si byť v posteli,“ priskočí k nemu Toru, podoprie ho pomôže mu posadiť sa na stoličku.

„Si idiot,“ otituluje ho Derek a mi sa naňho nechápavo zadívame.

„Prečo?“ nechápe ani Toru.

„Rei s Chrisom ťa počuli keď si to vravel. Rei sa zatvoril v izbe a odmieta k sebe kohokoľvek pustiť. Chris sa dostal do jeho izby pomocou vody, ale Rei má strach, takže som si nie dvakrát istý, že Chris od tade vyviazne úplne zdravý,“ zakonči Derek.

Ja s Okamim sa hneď rozbehneme hore a zastavíme sa pred Reiovou izbou. Dvere sú úplne vriace, takže sa k ním nemôžeme ani priblížiť. Sakra, čo sa tam zase deje.

„Rei! Prestaň! Poď prosím von! Vyriešime to! Prosím!“ zakričí na dvere Okami.

„Nie! Nikdy už nevyjdem! Dajte mi pokoj! Dajte mi pokoj!“ odpovie nám plačlivo jemný hlások za dverami.

„Reii, prosím!“ zakričí Toru a dvere sa málinko pootvoria.

„Poďte. Ale len vy štyria,“ ozve sa z druhej strany Chris.

Vojdeme do izby spolu s Torim a Derekom a sadneme si na posteľ. Chris sa snaží upokojiť Reia, ktorý neprestal plakať. Ja som si sadol pri Chrisa, ktorého som chytil okolo pásu a Okami Za Reia a pritiahol si ho k sebe do náručia. Toru s Derekom sa Usadili na Opačnej strane postele a Derek začal hladiť Reia po chrbte. Trvalo dlho než prestal plakať a skôr ako sme sa s ním stihli porozprávať zaspal od vyčerpania. Okami si s ním ľahol do postele a ešte dlho potom ho hladil po vlasoch. My sme odišli a nechali ich sa prebrať zo šoku, ale bolo očividné, že to dostalo aj Reia. Na chodbe sme sa začali ticho rozprávať a pomaly zamierili naspäť do kuchyne. Je len dvanásť. Ešte máme dosť času na to aby sa všetko vyriešilo.