Valentínske Šťastie - Zmena k lepšiemu IV.

                 Podídem k posteli svojho bračeka a pohladím ho po tváry. Dúfal som, že mu schopnosť zostala, ale, že ju ovláda až v takejto miére, tak s tým som nerátal. Som rád. Toru nás začal pomaly vyháňať z izby nech si Rei odpočinie a naberie sily. Okami chytil na ruky vĺča a pri odchode sa ešte usmial na Reia. V čakárni sme sa posadili na svoje miesta a partia sa nás hneď začala vypitovať, čo sa stalo a odkade máme vĺča. Okami sa na nich pekne zamračil, keď povedali, že je to divoký vlk, ktorý môže zaútočiť, a chytil vĺča na ruky. Ja som sedel Sebastiánovi v lone a rozpraval sa s Torim. Keď mi došla skutočnosť, že vĺčik nemá meno, tak som sa spýtal:
"Ako ho budeš volať?"
"Hm. Čo tak Roy?" porozmýšľa.
"Mňa sa nepýtal. Ak sa ti páči, tak mu ho daj." odpoviem mu.
"Jasné. Takže sa bude volať Roy."
Aspoň niekto má poriadné meno. Vĺčik, teda vlastne Roy, šťastne štekne a sadne si pri Okamiho nohy. Partia začala byť už unavená, a tak ich Toru pozval do svojho bytu. Presne povedal, chodte do môjho bytu a ja prídem, keď niečo zariadím. Zajtra vás zo školy ospravedlním. Priznám sa, že som bol v šoku. Ale tiež som bol rád. O dvatsať minút neskôr som odomikal bratov veľký rodinny dom s dvomi poschodiami a všetci sme sa usadili v obývačke. Zdalo sa mi, že na záhrade je veľký bazén, ale nie som si istý. Posadali sme si a rozprávali sa. Asi o dvatsať minút neskôr sme vonku počuli sanitku. Bolo to divné, ale keď sa otvorili dvere a do vnútra prišiel Toru s Reiom v nároči iba sme sa na neho pozreli ako na blázna. Poprosíl ma, aby som odišiel pripraviť izbu na hornom poschodí a hneď som, tak urobil. Toru išiel za mno a položil Reia do ustlanej postele. Prikryl som ho paplónom a pozrel na Toriho.
"Čo to má znamenať?" opýtam sa ho potichu.
Do izby akurát príde Sebi s Okamim.
"Čoby? Prehovoril som primára nemocnice nech ho pusti do domácej liečby. Kedže bude som nou, tak to nebol problem." pozrel sa na nás Toru.
"Toru? Čo sa stalo? Bolí ma hlava. Kde to som?" zobudil sa Rei.
"Pokojne lež. na hlavu ti niečo donesiem a ste u mňa." odpovie mu Toru.
Do izby vletí ako tajfun Roy a vyskoči Reiovi na postel. Začne mu olizovať ruku a kňučať.
"To je dobré, chlpáčik. Aké si mu dal meno Okami?" pozrel sa na Okamiho Rei.
"Roy." sadne si na postel Okami.
"Takže to bude Roy." pohladí šťeňa po hlavičke.
So Sebim sa na seba pozrieme a potichu odídeme z izby. Nech majú trochu pokoja. Na schodoch zastishnem Toriho a hneď ho zastavím. Pohár s vodou a prášok mu zoberiem z ruky a zamierim naspäť. Toriho tam nechám stáť, nech mu to Sebi visvetlí. Načo tu inak je. Do izby vojdem práve keď sa bozkávaju. Len sa pousmejem, pohár s práškom položím na stôl a nepozorovane vypadnem z izby.

                   Zobudím sa v úplne inej izbe ako som zaspával. Hrozne ma bolí hlava, ale aj tak rozoznám Toriho hlas. Oslovím ho a hneď sa mi dostane odpoveď. Zacítim ako niekto vyskočí na postel a podľa teploty zistím, že je to vĺča. Pohladkám ho a Okamiho sa spýtam ako sa volá. Meno, ktoré mi povie ma zaskočí, pretože presne toto meno som mu chcel dať aj ja. Sme asi viac spojený ako som si myslel. Postel sa prehne ako si na ňu môj miláčik sadne a tak sa tiež posadím. Pozriem sa do Okamiho zlatých očiek, ktoré na mňa upiera a hneď sa začnem strácať v ich hlbinách. Sebastián a Chris sú už preč. Asi Chrisovi došlo, že chceme byť sami. Som mu vďačný. Je to skvelý brat. Okami sa posunie kúsok bližšie ku mne a spojí naše pery. Stuhnem. Ešte sme sa nedostali až sem, ale nie je to zlé. Neodolám a bozk mu oplatím. Pomali začne bozk prehlbovať, ale ani to mi nevadí a tak mu to dovolím. Vzdychnem do jeho úst, ako zacítim v podbrušku príjemné chvenie. Oddelíme sa odseba asi po desiatich minútach, keď nám dojde vzduch úplne a snažíme sa do plúc nahnať čo najviac kyslíku. Už sa nedivím, že Chris a Sebastián to doma nevidržali a bozkávali sa hodinu. Keby sme ich v tedy neoddelili asi by to neskončilo len bozkami. Aj ja som mal teraz problém, aby sme nezašli až tak ďaleko. Keď sa vydýchame, všimnem si na stolíku vodu a prášok od bolesti. Kde sa tu vzal? Bol tu niekto? Nikoho som nepostrehol. Blúdili mi v hlave otázky.
"Tu máš ten prášok. Zapi ho." Okami mi s úsmevom podá prášok.
"Vďaka. Kde sa tu vzal?" zapijem prášok.
"Neviem. Asi ho sem doniesli, keď sme sa bozkávali." zabehne mi. Celý červený sklopím hlavu. Ak nás niekto videl v tej chvíli, tak asi vyskočím z okna.
"No tak. Dávaj pozor. Ešte sa mi zadusíš." zodvihne mi hlavu Okami.
"Koľko je hodín?" skúsim odbočiť od témi.
"Jedenásť preč." odpovie.
"Čože? Ako to mohlo tak rýchlo prejsť?" pozriem sa na neho.
"No pekných pár hodín si bol na operácii a potom si spal. Keď ťa sem Toru priviezol bolo pol jedenástej. Potom sme sa bozkávali a prešlo to až do trištvrte na dvanásť." zakončí Okami.
"Huh. Aj sa mi zdá, že som nejaký unavený. Je to asi divné, keď som do teraz spal, ale fakt som moc slabý." poviem.
"Ja viem. Teraz potrebuješ hlavne odpočívať, aby si nabral silu. Tak ja pôjdem za Torum, kde mám spať." pobozká ma a ide ku dverám.
"Počkaj. Ak chceš, tak....tak....môžeš....spať.....tu.....som nou." sčervenám.
"Nebude ti to vadiť?"
"Nie." usmejem sa a posuniem sa na posteli, aby som mu urobil miesto.
"Tak dobre. Dobrú noc, zlato." povie keď si pri mňa ľahne.
"Dobrú noc, miláčik." odpoviem a chrbtom sa pritlačím k Okamimu. Ten ma objíme a pritiahne viac k sebe. Za chvíľu spím.

                     So Sebastiánom, keď sme ostatným ukázali izby, ideme do obývačky. Na gauči uvídime sedieť Toriho a zdá sa, že na niekoho čaká. Je už skoro pol dvanástej. Prídeme k nemu a sadneme si oproti nemu.
"Na koho čakáš?" spýtam sa o opriem sa o Sebiho.
"Na Sebastiánoveho brata." odpovie a mi stuhneme.
"Na koho?" spýta sa neveriaco Sebi.
"Dúfam, že ti nebude vadiť, keď ti poviem, že chodím s tvojím bratom." pozrie sa na Sebiho.
"Nie. Len ma to zaskočilo. Už veľmi dávno od nás odišiel študovať do zahraničia. A tiež som nečakal, že s ním budeš chodiť. Kde ste sa vôbec stretli?" pozrie sa na neho prekvapený Sebi. Nie som prekvapený o nič menej.
"V Amerike, keď ma Naši vyrazili z domu, aby som nezavadzal pri tírani chalanov, tak sme sa tam stretli." odpovie.
"A kde je teraz Derek?" pozrie sa na Toriho Sebi.
"Išiel za vašími rodičmi. Asi už viete, že mali haváriu, že?" prikývneme, "Mali ju v druhom meste a preniesť ich do nemocnice v tomto meste bolo riskantné a tak ich zaviezli do ich nemocnice. Ale mám strach či sa niečo nestalo. Nezdvíha ani telefón." vieme veľmi dobré okoho sa strachuje.
"Neboj sa, všetko bude v poriadku." usmejem sa na neho.
A tiež, že áno. Za necelých dvatsať minút na príjazdovej ceste započujeme auto a o chvíľu neskôr v zámku kľúče. Toru na nič nečaká a ide sa privítať so svojím priateľom. Netrvá dlho a prídu do obývačky. Nemusím hovoriť, že Derek, ako ho oslovil Sebi, keď vošiel na prach dverí, stuhol v polke kroku a vytreštil na Sebiho oči. Mal ich rovnaké ako Sebastián a Okami, takže zlaté a hnedé vlasy mal dlhé do pasu. Bol len o kúsok vyšší než Sebi. Sebi meral asi tak stosedemdesiatpäť a Derek okolo stoosemdesiatpäť centimetrov. Bol o desať centometrov menší ako môj brat. Toru chytil Sebastiána za ruku a stiahol si ho na kolená, keď sa posadil na gauč.
"Ako sa majú Naši?" Sebi na nič nečaká.
"Zatiaľ to vizerá zle. Ak sa do týždňa nezobudia, doktori im nedávaju veľke šance na prežitie." zhrnie, Derek.
"No tak, pokoj. Všetko bude okej. Treba veriť." pohladím po ruke stuhlého Sebiho.
"Ako ste sa s bratom celé tie roky mali?" pozrie sa na Sebiho Derek.
"Docela to ušlo. Ako vidím, tak aj ty si sa mal dobre." uprie zrak na Toriho.
"Hej. Je to zlatíčko. A kto je tvoj chalan?" pobozká Toriho a pozrie sa na mňa.
"Som Chris Kreid, Toriho brat." predstavím sa. Bezhlasne otvorí ústa a Toru sa rozosmeje.
"To je tvoj brat? Nie ste si v ničom podobný. Ani....no skrátka v ničom." pozrie sa na Toriho.
"Tori sa skôr podobá na otca. Ja a Rei sa podobáme matke. Teda iba výzorom. Chovaním sme úplne iný." posmutním.
"Prosím ťa, Dereku, nerozoberajme tu jeho rodinu. Vytrpel si už dosť." priťiahne si ma k sebe bližšie.
"Čože? Toru?" otočí sa nechápavo na môjho brata.
"Ty si mu nič nepovedal?" pozriem sa na neho. Zakrúti záporne hlavou.
"Tak mi to povedz." pohladí ho Derek a Toru sa rozpovedá.
"To je hrozné. A je to pravda? Takto sa rodičia nechovajú." pozdvihne obočie Derek.
"Bohužiaľ je to pravda." odpovie mu Sebi. Obaja sa na neho pozrú.
"Ako to vieš?" spýtaju sa zároveň.
"No včera sme boli s Okamim prvý deň v škole, lebo sme sa sem prisťahovali len nedávno, ale to asi vieš. Tam som stretol Chrisa. Stretli sme sa aj deň pred tým, a tak sa z nás stali priatelia. V ten deň som sa po obede išiel k ním učiť. Nakoniec sme sa dali dokopy, a tak som tam prepal. Rei musí spávať v Chrisvej izbe a cez deň sa schováva po dome, aby ho rodičia nenašli. Keď ho nevedeli nájsť robili pekný cirkus po celom dome....."
"Počkaj! Ty mi chceš tvrdiť, že sa sním poznáš sotva týždeň a už s ním chodíš a spíš s ním v posteli?! A ako by toho nebolo málo, tak zostaneš cez noc v dome kde sú vrahovia?! Prepáč Toru ak sa ťa to dotklo, ale...." začne po nás kričať Derek.
"Netreba sa ospravedlňovať. Naprosto s tebou súhlasím. Čo by ste robili, keby vtrhli do Chrisovej izby?ô preruší ho Toru.
"Nechajte Sebiho dopovedať a všetko sa dozviete." osopým sa na nich.
"Ku Chrisovi do izby sa boja ísť, takže tam sme boli v bezpečí. Prečoby inak ku nemu chodil Rei a schovával sa pri ňom ak by to bolo rovnaké ako keď je sám?" dopovie Sebi. Zlatíčko moje.
"Fajn. To by sme mali. A kto je ten Rei?" upokojí sa Derek.
"Náš mladší brat. Je po operácii, lebo ho dnes v škole napadol jeden chalan. Trvalo dlho než ho dokázali zachrániť. Teraz spí hore. Predpokladám, že Okami je s ním." odpoviem a zývnem. Som unavený.
"My už pôjdeme spať. Som dosť unavený. A to je už pol jednej ráno preč. Inak pekného Valentína." odpoviem a začnem ťahať Sebiho po schodoch.
"Chrisi? Keďže sa poznáte len dva dni, asi by sme vás mali rozdeliť." započujem Toriho.
"Čože?! To ani nápad. Okami a Rei sa poznajú len od dnešného rána a chodia spolu a môžu spať v jednej posteli." Derek aj Toru sa zarazia ako im došla jedná skutočnosť.
"Tak neviem, ale asi nás dostali." povzdychne si Toru nakoniec.
"Hej. Máš pravdu. Tak si pôjdeme ľahnuť aj my čo povieš? Keď je dnes už ten Valentín." zapradie Derek Torimu do ucha. Zasmejem sa a zatiahnem Sebiho do našej izby.
"Nepoznáme sa síce dlho, ale ja ti verím." otočím sa na Sebiho, keď zavriem dvere na izbe.
"Aj ja ti verím. Nikdy ťa neopustím a Budem ťa milovať ako teraz, tak aj naveky vekov." chytí ma do náruče.
"Ešte ti nam chýby Ámen." zasmejeme sa.
"Idem sa osprchovať. Ak chceš tak sa pridaj." usmejem sa a odbehnem do kúpeľne, ktorá je spojená s izbou.
"Jasne, že chcem." chytí ma v kúpeľni okolo pasu a pobozká.
"Dobre." odpoviem medzi bozkami a ani neviem ako, sme vyzlečený.
"Tak poď." dostrká ma do sprchového.
V kúpeľni sme dlhšie ako som myslel, ale nechápem prečo. Jeho bozky mi zastavujú srdce a čas plinia oveľa rýchlejšie. O druhej v noci zaľahneme do postele, ale rozhodne nespíme......
Asi po hodine sa stúlim Sebastiánovi do náruče a zaspíme. ešte stihnem zachytiť tie dve krásne slova "Milujem ťa," a letmý bozk na pery.

                      Zobudím sa na slnečné lúče, ktoré ma šteklia na tváry. Dnes je Valentín. Prebleskne mi hlavou ako blesk a pritisném sa viac k pevnému telu za mnou. Počkať! Ja som s niekym v posteli? Čo sa včera vlastne stalo?
"Už si hore, zlato?" pohladí ma Okami po ruke. Ani neviete ako si oddýchnem, že je to on. Pomaly sa mi začne vybavovať včerajšok.
"Áno. Zobudil som ťa? Koľko je hodín?" pozriem naňho skleslo.
"Nie. Si roztomilý a taký nevinný keď spíš. Je desať. Ako sa cítiš?" sčervenám.
"Dobre. Myslím si, že tie rany mi oheň uzdravuje rýchlenšie ako obyčajnému človeku." usmejem sa na neho.
"To mi pripomina, že oheň ti moc pristane. Úžastne ladí s tvojími vlasmi a hodí sa k tvojej pleti. Priznám sa všera som mal čo robiť, aby som sa na teba nevrhol a s tým nevyvolal zmatok a k tomu ti ešte viac neublížil." zasmeje sa.
"Aspoň viem čo nemám robiť na verejnosti a tiež ako ťa zviesť. Kde je Roy?" zasmejem sa s ním.
"Je vonku na dvore. Prišiel poň James." odpovie po pravde.
Dosť sa zľaknem keď sa rozletie dvere a v nich stojí neznámi muž veľmi podobný Okamimu.
"Dereku? Čo ty tu robíš?"
"Práve teraz vám závidim. Vy sa tu bavíte a my dole pracujeme ako o závod. Dúfam, že si v noci Reiovi nič neviviedol, braček." zaiskria mu oči.
"Neboj sa. Na svojho chalana dám pozor a nebudem mu ubližovať a robiť niečo čo nechce. A ešte stále si mi poriadne neodpovedal čo tu robíš." zasýčí Okami. Vyvalím na neho svoje roztomilé očka.
"Bývam tu so svojím priateľom, Torim. A môžeš povedať svojmu chalanovi nech nerobí tie očká lebo je fakt na zjedenie." obaja sa na mňa pozru.
"To možno je, ale je môj a tebe ho nedám. Tento plyšiačik si vybral mňa." pritisknem sa viac k Okamimu ako sa mi do tváre nehrnie krv. Ja ho fakt milujem.
"Fajn. Potom príď dole. Sebi s Chrisom ešte nevstali. Mám pocit, že v noci robili niečo iné ako je spánok." zavrie dvere. Bezhlasne otvorím ústa.
"No tak to bolo rychle. Oni sa spolu stihli aj vyspať a tvoj druhý brat chodí s mojím. To je fakt na hlavu. Najhoršie na tom je, že ma pekne vzrušil." šeptnem.
"Ale, ale. A to ťa vzrušil on či jeho reči." pozrie sa na mňa s vyzdvyhnutým obočím.
"To druhé. Milujem iba teba. Už sa cítim dobre a vzhladom na to, že je Valentín a ja pre teba nič nemám, čo by si povedal, keby sme si trochu užili?" pozriem sa na neho vyzívavo.
"Naši bratia to už majú za sebou. Tak by som povedal, že sme na rade. Nikdy ťa neopustím a budem ťa milovať ako teraz tak do smrti. Ale bude to moje poprvé." sčervenám.
"A vážne to chceš? Budem jemný, ale ak chceš môžme sa len mazliť. Nemusíme na to skočiť hneď." usmeje sa na mňa.
"Áno, chcem to a hneď. Túžba po tebe ma spaluje. A to je čo povedať, keď to povie "pán ohňa". Ale ak to nechceš ty, pochopím." usmejem sa na neho.
"Nie. Chcem to. A sľubujem, že budem nežný." začne ma bozkávať......a myslím, že do detailov zachádzať nemusím.


                 Ležím s Okamim v posteli a hrajem sa s jeho vlasmi. Pomaly sa otvoria dvere a vnich zostane stáť ako zamrazený, Toru, keď uvidí rozhádzane oblečenie po izbe. No iba okolo postele. Pozriem sa na neho a celý červený začnem niečo koktať.
"Rei! Bol si po ťažkej operácii a neubehli ani dva dni a už tu robíš nemravnosti, ktoré by ti mohli vážne ublížiť! To nehovorím o tom, že si ešte moc mladý na to, aby si niečo takéto robil!" rozhodí rukami Toru.
"Nemohlo mi to ublížiť, pretože rany mám skoro zahojené. Oheň ma lieči rýchlejšie ako by sa liečil obyčajný smrtelník. Navyše ja Okamiho milujem a dnes je Valentín. Chcem byť s ním." pozriem sa na neho. Okami ma tlači k sebe a mračí sa na Toriho.
"Síce ťa oheň môže liečiť rýchlo, ale aj tak by si si mal dávať pozor. Navyše, keď si neprišiel o tu svoju schopnosť mal by si si pri tomto dávať extra pozor." napomenie ma Toru.
"Ako to myslíš?" opýtame sa s Okamim dvojhlasne.
"Ty o svojej schopnosti skoro nič nevieš. Teda okrem toho, že ju vieš ovládať, že?" zakývam záporne hlavou.
"Tvoja schopnosť ti dáva niečo čo majú len dievčata a to je plodnosť. Už sa to dá odhadnuť podla tvojdo výzoru. Ak si nebudeš dávať pozor otehotnieš." vysvetlí nám to Toru. Obaja otvoríme pusu a pozeráme na neho ako na blázna.
"Čože?!" vydýchnem priškrtene.
Posadím sa na posteli a so strachom si chytím brucho. Okami ma pritiahne k sebe a začne tíšiť.
"Chcel som ťa varovať, ale bohužiaľ ma nenapadlo, že to tak unáhlite. Počkaj tu. Niečo ti donesiem." odíde.
"No to sa nám ten Valentín, ale pekne začína." pritiahne si ma Okami ešte bližšie až si opriem hlavu o jeho rameno. Mám strach.
"Tak som tu. Tu máš, vypi to." podá mi po chvíli Toru nejakú vodu.
"Čo je to?" spýta sa Okami za mňa.
"Zabezpečí to, že neotehotnieš." odpovie. Pozriem sa na neho.
"Kde si to vzal?" vytreštim na neho oči.
"Rovnakú schopnosť oplodnenia má aj Derek, takže toho máme dosť." usmeje sa. Zase na neho pozeráme ako na ducha, ale neváham ani chvíľku a vypijem obsah pohára.
"Fajn. Toto bude učinkovať týždeň. Potom ti dám ďaľší." povie Toru a odíde.
Ja si s Okamim ľahnem späť do postele a nechávam sa uspať v jeho náruči. Toto ma fakt dostalo. Budem si musieť dávať pekelný pozor, aby som ten nápoj bral pravidelne. Chcem si s Okamim veľa užiť, ale nechcem otehotnieť. Aspoň zatiať.

Valentínske Šťastie - Zmena k lepšiemu 5.