V. Zbohom bosorka! 2

V.

               ……..O chvíľu neskôr z neho už vyliezajú dve mne veľmi známe osoby. Jedna z rodiny a druhá otravná ropucha a môj, práve teraz, úhlavný nepriateľ číslo jeden…….

Harry

                Stále pokojne sedím na svojej stoličke, ale krv mi v tele vrie. Môj vlk chce ísť von a roztrhať ten rúžový omyl prírody. Musím ho držať na krátko. Ropucha sa povýšene postaví pred riaditeľov stôl.

“Albus, Severus,” pozdraví Rem.

“Vlk,” prikývne Sev.

“Čo potrebujete Brumbál?” spýta sa mrcha.

“Donieslo sa mi, že na mojich študentov používate pri trestoch krvavý brk. A tu páni Potter a Malfoy mi to prišli oznámiť. Viete, že tieto tresty sú zakázané v zákonoch Bradavic. Čo mi k tomu poviete?” spýta sa riaditeľ.

“Čože?!” zdesí sa Remus.

“Harry, si v poriadku?” preskočí ku mne.

Pozrie sa mi do oči a zavrčí. Potom sa otočí na Umbridgeovú.

“Ako ste si dovolila siahnuť na moje mláďa,” zavrčí.

Pravdou je, že sa necítim moc dobre. Už ani nevnímam čo okolo mňa rozprávajú.

‘Všetko bude v poriadku. Potrebujem ti dostať z krvi to kúzlo krvavého brku. Nechaj mi na chvíľu telo. Postarám sa o tú hus a ty sa vyliečiš. Máš dar, ako nikto iný. Za hodinu budeš späť, povedz im to,’ ozve sa mi v hlave upokojujúco vlk.

Pozriem sa na Seva a dotknem sa jeho ruky. Už len ten pohyb ma unavuje. Neviem čo kto hovorí, ale môj vlk to vie asi dobre, pretože začne vrčať.

“Je mi to ľúto. Ja už nemôžem. Za hodinu budem späť. Aspoň tak to povedal,” potom už nechám myseľ vlkovi a ja zaspím.

Remus

                “Ako ste si dovolila siahnuť na moje mláďa,” zavrčím na tu hus.

“Vlkolak. Na škole nemá čo robiť. Ja si môžem tresty dávať aké ja uznám za vhodné. Onedlho tu budem ja riaditeľka. Úbožiaci,” odfrkne namyslene.

Chcem jej niečo ostré povedať, ale zastaví ma Severus, keď započujem Harryho meno. Pozriem sa za nimi.

“Harry,” prehovorí Sev.

Nevyzerá to, že by vnímal.

“Je mi to ľúto. Ja už nemôžem. Za hodinu budem späť. Aspoň tak to povedal,” vytreštím oči.

“Harry! Kto to povedal. Harry! Vnímaš ma?” snažím sa ho prebrať.

“A toto ma byť čo! Toto nie je už vôbec povolené. Za toto…..” začne kričať siréna.

“Za toto čo si spravila môjmu pánovi ťa zabijem,” zdesene sa otočím.

O niekoľko krokov cúvnem. Stojí tam Harry, ale má vlčí chvost, uši a v očiach hadov. Počujem ako ostatní zalapajú po dychu a Umbridgeová vykríkne zdesene.

“Ale, ale…..zrazu aj rešpekt sa objavil v tom tvojom hnusnom tele? Ty budeš trpieť,” zavrčí a odrazu pred nami stojí veľký vlk, rovnaký ako za Splnu, až na to, že teraz nemá zelené oči so strieborným hadom, ale čierne oči so zlatým hadom.

Vlk skočí na Umbridgeovú a zmizne v zelenom plameni. Stále vyjavene sa na to pozeráme, teraz už v prázdnej riaditeľni.

“Ten brk naňho nemohol mať až taký vplyv,” zašeptám zdesene.

“On sa….on sa premenil na vlkolaka mimo spln,” zašepká Draco.

Pozriem sa naňho. Vidím, že je tiež vystrašený. Severus k nemu prejde a vezme si ho do náruče. Sadnú si na gauč, kde sa oprú a čakajú. Rozhodneme sa počkať s nimi.

Severus

                 Tak toto bolo vážne desivé. Keď si pomyslím, že sa môže premeniť hocikedy a k tomu používať rôznu mágiu, a že keď ho naštvem, tak mi môže spraviť čokoľvek, je dosť desivé.

Sedíme dlho na gauči, v náručí mám Draca a čakám na svoje vĺča. Ani si neuvedomím, že ubehla už hodina.

“Budem potrebovať nového učiteľa obrany. A to školský rok len začal. Remus nevzal by si to zase ty?” ozve sa Albus.

“Iste,” prikývne.

“Tak to je pekné. Ja odídem popraviť jednu hus a ty si už nájdeš náhradu? Harry nebude šťastný. A ja tiež nie. Ak chce ten malý žiť. Mal by sa rýchlo vzdialiť,” zavrčí za nami hlas.

Rýchlo sa tam otočíme a Draco vyskočí na nohy a sadne si na druhú stranu pri Remusa. Harry, vlastne ten vlk, sedí za riaditeľovým stolom.

“Pán si už žiada späť svoje telo. Bolo mi potešením. Tak skoro sa dúfam už neuvidíme,” uškrnie sa a potom na stoličke ochabne.

Keď zase otvorí oči, tak je to môj milovaný vĺčik. Usmejem sa. Pozrie sa na mňa a pomaly so sklonenou hlavou príde k nám. Hneď sa mi stúli do náruče a trochu sa trasie.

“Nechceš nám to vysvetliť?” spýta sa mierne riaditeľ.

“Neviem, čo s ňou vlk urobil. Nevnímal som a ani to radšej nechcem vedieť. Dokážem sa premeniť aj mimo spln. Ovládam svoju myseľ a všetko. Som niečo ako zveromág. Vlk ma ovládne len keď budem chorý, alebo moc slabý. Tým, že mi dá túto možnosť, tak si moje telo a vedomie oddýchne a uzdraví. Z toho brka sa mi to tela dostalo kúzlo, ktoré sa prelo s vlkom. Musel som ho využiť a to išlo len tak, že má zase ovládol vlk. Jeho to kúzlo nespoznalo a mňa nemohlo nájsť, tak vyprchalo,” ticho počúvame.

“Ale vlkolaci nezostanú krotký. Nikdy,” zašepká Remus.

“Za to mohol výbuch v elixíroch. Nevilov elixír mal nejakú zvláštnosť, ktorá dokázala skrotiť vlka vo mne a dať mi novú moc. Ale sám vlk mi povedal, že to bol môj osud sa stať kráľom vlkolakov. Keby som aj vymyslel elixír, nemal by rovnaké účinky ako na mňa. Ale vlkolaci, ktorý budú v mojej svorke a príjmu to, že som ich vládca, tak budú mať tiež možnosť byť krotkými, lebo ich budem usmerňovať. Sám o tom ešte neviem viac. Len to čo mi povedal vlk. Opustíš ma teraz?” spýta sa ma zo strachom.

Stále som v poriadnom šoku. A nie som sám. Jeho otázka ma však prebudí.

“Nie! Jasné, že nie. Čo ťa to napadlo. Milujem ťa. Už som ti to vravel a budem ti to opakovať aj stokrát, ak to bude nutné,” pritiahnem si ho k sebe.

Harry

                    Šťastne sa mu ponorím do náruče. Som dosť unavený. Iba okrajovo počúvam ich rozhovor.

“Mal by si vziať Harryho k sebe. Ak je pravda, že si jeho druh, tak ťa bude teraz potrebovať. Draco, budeš v poriadku?” spýta sa ho riaditeľ.

“Ja sa oňho postarám. Potrebujem ho dostať z účinku toho brka. Čo si písal?” spýta sa Rem.

“Nikdy nemôžem odvrávať učiteľovi,” zašepká.

“Tak to by nebolo na škodu,” uškrnie sa Rem.

Otvorím oči a buchnem ho po ruke.

“Prestaň,” zavrčím a zase si ľahnem na Severusa.

Než ich úplne zavriem, uvidím ako Draco sčervenal. Myseľ mi zablúdi k takýmto myšlienkam. Prečo Draco reagoval takto? Žiadne hádky a ani nevyzeral naštvane. Ani si neuvedomím, že sa mračím.

“Harry, čo sa deje?” započujem riaditeľa.

Prudko otvorím oči a pozriem sa naňho.

“Nič sa nedeje. Čo by sa dialo?” spýtam sa nechápavo.

“Dosť si sa mračil,” pohladí ma Sev po chrbte.

Môj vlk vo vnútri zavrní blahom a ja privriem oči. Úplne zabudnem že sa na niekto niečo pýtal a iba sa tisnem k Sevovi.

“Ehm….Harry?” spýta sa pobavene Remus.

Preberiem sa a pozriem sa naňho. Sčervenám a skloním hlavu.

“Som unavený. Možno by sme mali ísť spať. Môj vlk už moc nevládze mi dávať energiu, keďže som mu prenechal telo,” usmejem sa unavene.

“Tak poď. Odprevadíme Draca do Slizolinu a pôjdeme ku mne,” pobozká ma do vlasov Sev.

“Ja sa o Draca postarám. Ešte stále musím urobiť to kúzlo na odstránenie vplyvu brka,” usmeje sa Rem.

Moc ich už nevnímam. Pomaly zaspávam.

Draco

                        Ten vlkolak ma odvedie k nemu a zbaví ma toho kúzla. Som za to rád. Konečne som mu mohol zase odporovať. Neviem prečo, ale som celkom rád, že nás bude zase učiť obranu. Pri ňom som sa naozaj niečo naučil. Bol to náš najlepší učiteľ. Keď som od neho chcel odísť, tak mi povedal, že má vyprevadí. Predsa len je to učiteľ, tak to bude lepšie. Moc som sa tomu nebránil. Vlastne ani neviem prečo sa k nemu takto chovám. A prečo on ku mne. Je mi jasné, že vedelo Harrym a možno sa takto správa kvôli nemu. Ach jaj. Je to príliš veľa logiky na moju unavenú myseľ.