V. Pravdivé odhalenia

V.

Prítomnosť…….

Sírius

                          Je koniec Novembra. Mám o Harryho čím ďalej tým väčší strach. Doba kedy ho Regulus oplodnil sa nezávratne blíži. Ako to vôbec mohol urobiť? Sakra! Veď je to môj krstný syn! No hej. V tej dobe sme to ešte nikto nevedeli, ale aj tak je to divné. Lenže Regulus aj Harry sú šťastní. Lenže keď sa Harry vráti, tak Regulus je mŕtvy.

“Sírius! Si tu?” zakričí do môjho bytu v Bradaviciach Lucius.

Vyjdem von z izby.

“Som tu. Čo potrebujete?” spýtam sa keď uvidím aj ostatných.

Poviem vám, že Brumbál pekne zúril, keď zistil, že sa nám Harry stratil. Vojdú dnu a sadnú si na gauč. Pozdvihnem obočie a posadím sa pri Severusa.

“Tak čo je?” spýtam sa.

“V albumu sa niečo zmenilo,” zamračí sa Draco.

“Čože?!” zdesím sa.

Draco otvorí album. Uvidím tam fotku fénixa a čierneho griffina ako letia po oblohe. Griffin má konce pierok sfarbené na smaragdovo. Poď ňou je fotka kde sú všetci animágovia a jeden vlkolak, takže to muselo byť fotené za Splnu. Jeleň, pes, panter, vlk, vlkolak, anakonda a čierna líška s bielym bruškom. Harry. Otočím obe fotky. Už sme zistili, že niekedy je text rozdelený na niekoľko častí.

“Včera sa Harrymu konečne podarila jeho magická premena na Griffa. Je prekrásny a veľmi rýchly. Asi nemusím hovoriť ako sme to oslavovali. Prebúdza sa v ňom siedmy stupeň Nekromancie. Teraz to bude divoké. Hlavne aby si nikto iný nič nevšimol. Už teraz mi je divné, že si ostatní Záškodníci nevšimli, že mu oči začali oveľa viac žiariť. Spôsobuje to mágia, ktorá sa v ňom prebúdza. Ale myslel som si, že aspoň Severus a Lucius si niečo všimnú. Tým dvom neujde skoro nič. Predvčerom sa mu podarila premena aj na jeho nemagickú formu - čiernu líšku. Tiež sa tá líška nazýva temná. O čiernej líške kolujú reči, že ju môže mať za partnera len právoplatný Nekromancer, ale nie všetci. Ten kto má za partnera temnú líšku sa raz stane najmocnejším Nekromancerom, poprípade pánom Nekromancerov. Čítal som o tom. Posledný Nekromancer, ktorý mal za partnera čiernu líšku bol Salazar Slizolin. Takže ma táto jeho podoba dosť prekvapila, hlavne keď sa to radí do nemagických stvorení, čo nie je tak celkom vhodné a ani pravda…..”

“Tá noc bola asi tá, kedy oplodnil Harryho,” zašepkám.

“To nevieš,” zašepká Severus.

“Teraz by vás malo zaujímať, že či sa Regulus stal pánom Nekromancerov, alebo nie. Ale je možné, že Regulus stále žije,” zastaví nás Ron.

“Prečo si to myslíš?” spýta sa Draco a pritiahne si ho k sebe.

“Bol Nekromancer. A plnohodnotný. Aj keby nebol pánom Nekromancerov, tak má voľbu. Buď zomrie alebo bude žiť. Ak Harryho nenašiel vo svete mŕtvych, tak sa života určite nevzdal,” usmeje sa.

“Dobreee…..” pretiahne Remus.

“Odkiaľ to vieš?” spýtam sa.

“Trochu som pátral,” pokrčím ramenami.

Aha. On pátral. Zdá sa, že tento rok sa všetko zmenilo. Ach Harry. Buď v poriadku. Nech sa stane čokoľvek, len buď v poriadku. Pomôžeme ti aj s dieťatkom, len sa nám v poriadku vráť.

Minulosť…..

Harry

                      Sú Vianoce a ja mám strach. Posledné dni mám zvláštny pocit v podbrušku. Mám pocit, že som otehotnel. Zatiaľ to ale nie je isté, tak to nechcem Regulusovi hovoriť. Nechcem, aby bol sklamaný. Rozhodol som sa to napísať na pergamen ktorý založím do tajnej priehradky v albumu. Možno ho nájdu v budúcnosti. Kto vie. Ale jedno viem isto. Nikdy nebudem nikoho milovať tak ako Regulusa a naše dieťa. Práve, keď to dopíšem a schovám, do izby vojde Regulus a nežne ma objíme okolo pásu. Chová sa ku mne ako keby niečo tušil. Ale ja viem, že to tak nie je. Ten si priveľmi želá, aby som bol tehotný. Vlastne ma to aj teší.

“Ahoj láska,” pobozká ma.

“Ahoj. Ako to, že si nešiel domov?” spýtam sa.

“A nechať ťa tu samého?” pozdvihne obočie.

“Zostali tu všetci Záškodníci…..”

“O dôvod viac, že som tu zostal aj ja,” usmeje sa.

Pretočím oči. Je tak tvrdohlavý a má o mňa vážne strach. Toto všetko budem musieť napísať do pergamenu. Síriusa klepne keď to bude čítať. Musím sa zasmiať. Pobozkám ho na pery a o chvíľu skončíme pri Vianočnom sexe…

Prítomnosť…….

Severus

                           Práve je nový rok a v albumu sme našli pergameny, ktoré písal Harry. Prečítal som ich nahlas a Síriusa takmer vážne kleplo. Uškrniem sa. Toto je veľmi zaujímavé. Hm….

“Takže Harry tušil, že otehotnel a bol rád. Len nechcel dávať falošné nádeje Regulusovi,” povzdychne si Remus.

“Teraz si spomínam, že od Vianoc bol veľmi opatrný a vždy keď sedel alebo sa bál, tak obtočil ruky okolo svojho bruška,” poznamená Lucius.

“Máš pravdu. Nikdy sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. Keď bol vo vyššom štádiu tehotenstva, tak nosil voľné veci, väčšinou Regulusov sveter, takže sme si nemohli všimnúť, že čaká dieťa. Píše tam ešte niečo?” spýta sa Sírius.

“Áno sú tu ešte prázdne pergameny a jeden plný, ale je až druhého mája……”

Minulosť……

Harry

                           Prešiel január, kedy som sa priznal Regulusovi, že bude otec. Bol nadšený. Najprv mi neveril, ale keď som mu položil ruku na moje bruško a jeho mágia zareagovala s mágiou nášho malého, tak nemohol byť šťastnejší. On ani ja. Vtedy sme sa celú noc milovali, ale museli sme byť opatrný, ako povedal Reg. Bol som tehotný už skoro dva mesiace. Riziko sa zvyšuje. Teraz je už marec. Všetko veľmi rýchlo uteká. Škola. Tú som ešte nespomínal. Je v pohode. Už sa mi začína ukazovať bruško a v škole to začína byť pre moje maličké nebezpečné. Už sa teším keď ho budem môcť držať na rukách. Povzdychnem si.

“Si v poriadku?” spýta sa ma Reg.

Usmejem sa. Pýta sa to stále. Som rád, že sa o mňa zaujíma. Práve ležíme na gauči v Slizolinskej klubovni.

“Áno. Neboj sa o mňa. Keby sa čokoľvek dialo, tak ti to poviem,” pobozkám ho.

“Dobre, láska,” pohladí ma po brušku.

Nežne sa usmejem a pritúlim sa k nemu.

“Ako sa bude náš syn volať?” spýtam sa. “Mohli by sme zachovať rodinnú tradíciu Blackov a dať mu napríklad meno Sirael,” usmeje sa Reg.

“Mne by sa tiež páčili mená Astro, Magic, Miracle alebo Meteo,” usmejem sa.

“Tie tvoje mená sú zaujímavé. Páčia sa mi. Takže máme mena. Ktoré mu dáme?” pohladí moje väčšie bruško pod svetrom.

“To sa uvidí, až keď sa narodí,” usmejem sa.

Iba ma pobozká. To mu úplne stačí.

Prítomnosť……

Remus

                            Už je polovica apríla. Koniec roka sa veľmi rýchlo blíži. Mám celkom obavu. Akoby som aj nemal mať po tom, čo sme sa dozvedeli z Harryho pergamenu z druhého Mája? Len dúfam, že budú v poriadku. Harry bude potrebovať veľmi silnú podporu, aby to vydržal ak Regulus nežije. Ale keby žil, prečo by nám o tom nedal vedieť? Prečo by sa skrýval aj pred nami?

“Nad čím premýšľaš?” sadne si ku mne na posteľ Lucius.

Sme v jeho, alebo skôr našom, byte v Bradaviciach. Už sa blíži noc a aj ďalší spln.

“Či to zvládneme, keď príde Harry a ako to zvládne on sám,” povzdychnem si.

“Bude to v poriadku. Pomôžeme mu. Ja som jedného syna vychoval. Nejak to zvládneme,” objíme ma okolo pásu a pritisne sa ku mne.

Usmejem sa.

“Áno. Si z nás jediný kto mal dieťa. Navyše Draca si vychoval veľmi dobre. Predpokladám, že Narcisa sa k nemu nehlásila,” započujeme od dverí.

“Sírius, čo tu robíš?” spýtam sa.

“Blíži sa koniec roka. Nemôžem spať. Čo poviete na mená? Mne sa veľmi páčia,” usmeje sa milo.

“Mená, ktoré Harry s Regulusom vybrali sa mi veľmi páčia. Navyše sa držia Blackovskej línie. Aké asi dajú priezvisko?” spýtam sa zamyslene.

“Chceli to určiť až pri pôrode,” povzdychne si Lucius.

“Aj keď sa chceli vziať, nikdy to nestihli a ešte ani pôrodu sa nedočkali,” posmutnie Sírius.

“Hej. Nebude ťa hľadať Severus?” spýtam sa.

“Máš pravdu. Tak ahoj,” vyparí sa.

My sa uložíme ku spánku. Musíme vymyslieť, čo spravíme s Narcisou. Teraz si síce môžem s Luciusom užívať, ale cez leto budeme zase často od seba.

Minulosť…….

Harry

                  Včera sme išli do Muklovskej nemocnice na prehliadku. Regulus bol veľmi milý a to ešte nevie tú najväčšiu novinku. A popravde z nej mám trochu strach aj ja. Doktor, ktorý ma vyšetroval sa divil, že mám moc veľké bruško. Po ultrazvuku som zistil prečo. Regulus vtedy odišiel na chodbu. Skôr som ho vyhnal. Doktor mi povedal, že čakám trojčatá. Poviem pravdu, že to tam so mnou skoro švihlo. O tomto musím hneď napísať list. Som veľmi zvedavý ako sa bude tváriť Regulus. Akurát sa ku mne blíži. Sedím na gauči v Slizolinskej klubovni. Už je dávno po večierke a všetci spia. Sadne si pri mňa a mňa si pritiahne do náruče. Cítim sa tak dobre. Jednu ruku si položí na moje bruško a pohladí ho. Cítim ako sa maličký pohnú. Usmejem sa.

“Vieš Reg. Musím ti niečo povedať,” zašeptám.

“Stalo sa niečo? Je maličký v poriadku?” strachuje sa.

“Všetci by sme mali byť v poriadku,” pozriem sa mu do oči.

“Ako to myslíš?” spýta sa nechápavo.

“Čakám trojčatá,” zasmejem sa šťastne.

“Čože?! Budeme mať tri bábätka? A budú to všetko chalani?” spýta sa stále šokovane.

Prikývnem a on ma pobozká. Zasmejem sa do bozku. Som taký šťastný. Mám úžasného milenca a určite bude aj dobrým otcom. Som o tom presvedčený.