V. On je môj, nemôže byť tvoj!!!

V.

Tom

           Naštvane kráčam domov. Mali sa držať ďalej od nebezpečenstva a oni sa vrhnú rovno pred vegetaliánskych upírov! Asmodeus tiež nemá rozum! Mal ich zahnať domov hneď ako sa objavilo nebezpečenstvo….. Aspoň Draco má rozum a prišiel pre nás.

"Konečne si doma. Neurobili ti nič?" privíta ma Rem pred domom.

"Decká majú šťastie, že narazili na jedných z tých dobrých a súcitných upírov, inak by som im odtrhol hlavy. Ale to zatiaľ nemusia vedieť. Aj tak majú problém a svoju lekciu dostanú!" zavrčím cestou dnu.

Rémus si povzdychne a je mi jasné, že ho to prestalo trápiť vo chvíli, keď zistil, že deti neboli v skutočnom nebezpečí. Všetci sú už zhromaždení v obývačke a Harry s Ashom sa tvária ako na poprave. Asmo je dosť naštvaný. Nechápem aký k tomu má práve on dôvod.

"Takže, kto z vás mi vysvetlí, prečo ste neodišli keď ste zistili, že sa vo vašej blízkosti nachádzajú iní upíri?" spýtam sa svojich bláznivých detí.

"Na mňa sa nepozeraj. Ja som ich odtiaľ chcel dostať, ale Harry mi v tom zabránil! A Ashgar sa k nemu veľmi rád pridal," odfrkne Asmo.

Povzdychnem si. To vysvetľuje jeho naštvaný výraz.

"Máš pravdu, nechcel som odísť. Jeden z tých upírov je môj druh. Cítil som to!" skríkne Ash.

Zamračím sa naňho.

"Chceš nám povedať, že medzi nimi je tvoj druh?"

"Áno," povzdychne si Ash.

"Tak vidíte. Nakoniec tu naši chlapci možno nájdu aj svoje vlastné šťastie. Gratulujem Ash. Zaslúžiš si šťastie," objíme môjho najmladšieho syna Narcisa.

Povzdychnem si. Keď už niečo Narcisa prijme ako hotovú vec, už s tým ani my nič nespravíme. Prekliaté ženy. Preto som rád, že v našej rodine je len jedna!

"To by bolo vysvetlenie pre Asha. Ale aké máš vysvetlenie ty Harry? V prvom rade si inicializoval nápad zostať tam Ty a nie Ashgar," spýta sa Lucius.

"Dobrý postreh Lucius. Čo ťa k tomu viedlo Harry?" obráti sa na nášho syna Rémus.

"Vôbec nič. Ospravedlňujem sa, že som ohrozil svojich bratov. Idem do svojej izby," skloní hlavu Harry a odíde z obývačky.

Zamračene sa za ním pozeráme.

"Čo to malo znamenať?" pozriem sa na ostatných, ktorí pokrčia ramenami.

"Idem za ním," odíde Ash.

"Dobre. Budúci víkend sa tu zastavia Cullenovci. O magickom svete toho veľa nevedia, ale bolo by vhodné, keby sa o ňom dozvedeli čo najskôr. Aj vzhľadom na túto novú situáciu," poukážem na Asha, ktorý sa v miestnosti už nenachádza.

Nakoniec ešte pošlem Rémusa so Síriusom do La Push, aby zistili niečo o miestnych Meničoch.

Harry

                   …..'Nevďačný parchant!', 'Nikdy si nezaslúžiš šťastie!', 'Nikto ťa nechce teraz a ani nikdy!', 'Musíš sa riadiť pravidlami inak sa ťa každý zbaví! Nikto normálny nemá rád keď sa mu odporuje od niekoho ako ty!', 'Si len bezcenná príšera, netvor, ktorého nikto nikdy neprijme medzi seba!', 'Si len malá nenormálna zrúdička, Potty….'....

Cesta do izby mi zaberie snáď večnosť, aj keď to nemôže byť viac ako pár minút. V hlave sa mi cestou premietajú všetky slová a nenávisť, ktoré som roky počúval od svojich príbuzných a iných deciek. Nikdy som nemohol byť normálny. Vždy som sa vymykal pravidlám muklovského sveta a teraz vyčnievam ešte aj z toho magického…… Keď sa v izbe zvalím na posteľ, pre slzy nevidím…… Prečo som na tej lúke len musel ostať? Mal som odísť!!!

"Har?... Har, no tak neplač," pohľadí ma niekto po vlasoch.

Podľa hlasu spoznám Asha. Ten je aspoň normálny. Našiel si svojho jediného druha!

"No tak braček. Povedz mi, prečo plačeš? Ublížil ti niekto? Povedali sme niečo, čo ťa ranilo?" spýta sa úzkostlivo.

Nemo záporne pokrútim hlavou.

"Tak čo sa ti stalo?"

"Som blázon. Nikam nepatrím a vždy keď urobím nejaký krok, tak sa vymyká realite. Dokonca aj čarodejníckej realite!"

"Ako to myslíš? Nie si blázon a nech urobíš čokoľvek nikdy nebudeš menej ako môj veľký brat," objíme ma.

"Teraz mi povieš, čo sa ti stalo? Prosím," pohladí ma po vlasoch.

Zdvihnem hlavu a pozriem sa na svojho malého brata.

"Povedzme že tiež som našiel svojho druha."

"Ale veď to nie je tragédia! Je to úžasné!" zasmeje sa.

"Lenže ja som našiel dvoch druhov a to podľa všetkých kníh je nemožné!" skríknem a zložím hlavu opäť do vankúša.

"To…. je zarážajúce…. ale nie je to nemožné," usmeje sa Ash.

"Čo tým myslíš?" pozriem sa naňho.

"Knihy nikdy nie sú presné. Musíme sa riadiť rodinnými príbehmi a históriou. Stalo sa to v našom rode už aj v minulosti. Jeden z našich Slizolinských predkov bol Magický Menič a mal piatich druhov. Takže sa dá očakávať, že buď my alebo naši potomkovia budú mať viac než jedného druha. Musím povedať, že ti závidím. Mať dvoch druhov nie je hriech! Budeš dostávať len dvojnásobne viac lásky ako my s jedným druhom," zachichoce sa Ash.

Cez slzy sa na neho usmejem.

"Rodičom to vadiť nebude, ale musíš nám dôverovať a povedať nám keď ťa niečo trápi. Sme rodina," objíme ma.

"Ďakujem," oplatím mu objatie.

"Poď. Musíme im ísť povedať dobre správy," ťahá ma Ash.

"Ešte nie. Chcem sa teraz vyspať," usmejem sa.

Ash prikývne a odíde z izby sám.

"Sladké sny," zašepká od dverí.

Edward

                  "Takže…. Čo sa v tom lese vlastne stalo?" ozve sa Esme.

Máme rodinnú poradu, takže sme všetci zložení v obývačke. Z toho stretnutia mám zmiešané pocity. Niečo sa deje. A mám pocit, že to súvisí s tým čiernym žrebcom. Najprv som si myslel, že ten pocit, ktorý som cítil, keď som ho zazrel, nie je možný, ale keď som sa dozvedel, že je v skutočnosti Menič, tak už mi to až tak absurdné nepripadá.

"Vyzerá to, že máme nových zaujímavých susedov," usmeje sa Alice.

"Myslíte, že sa s nami skutočne budúci víkend stretnú?" spýta sa Jasper.

"Myslím, že môžeme od toho upíra určite čakať nejakú správu," prikývne Carlisle zamyslene.

"Deje sa niečo?" spýta sa Rosalie.

"Ten žrebec Mora je tvoj druh?" prečítam mu myšlienky a chytím záchvat smiechu.

"Je to pravda Carlisle?" žiaria oči Esme.

"Myslím…… Isto to budem vedieť, keď sa s ním stretnem v ľudskej podobe," pokrčí ramenami Carlisle.

"A tebe čo je smiešne?" skríkne na mňa naštvaná Rosalie.

Dosmejem sa a uškrniem sa na nich.

"Mám pocit, že Krásavec je môj druh."

"Skutočne?" usmeje sa šťastne Es.

"To nie je možné," zavrčí na mňa Jas.

"Prečo by to nebolo možné? Spoznám svojho druha keď ho vidím," zavrčím naspäť.

"Pretože Krásavec je môj druh! Nemôže byť tvoj!" postaví sa Jas.

Hneď stojím oproti nemu.

"Tak dosť!" skríkne Carlisle.

Pozrieme sa naňho, ale neprestávame vrčať.

"Neviem, či je možné, aby ste mali rovnakého druha, ale dnes sme sa dozvedeli veľa nových vecí. Nič o tých nových nevieme. Je celkom možné, že vo svete, z ktorého prichádzajú potrebujú niektoré stvorenia viac ako jedného druha. Ak je to tak, vy dvaja budete musieť spolupracovať a nie sa hádať. Druh a jeho spokojnosť je pre nás všetkým," povie prísne.

Prestaneme vrčať a pozrieme sa s Jasperom na seba.

'Má pravdu,' ozve sa mi v hlave Jas.

Príliš ľudský si povzdychnem a prikývnem na neho.

"Takže…. Uvidíme ako sa k tomu postaví náš druh a podľa toho sa zariadime?" navrhnem mu.

Prikývne, ale skôr než stihne niečo povedať, na okno zaklope nejaká sova. Prekvapene sa na ňu pozerám, zvlášť keď Emmett, ktorý je najbližšie k oknu, otvorí okno a sova preletí ku Carlisleovi. Sova k nemu natiahne nohu na ktorej má priviazaný list a čaká než si ho Carlisle vezme. Keď je list bezpečne v Carlisleových rukách, sova opäť odletí.

"Zvláštne. Že by ich spôsob dopravy pošty?" príde Esme ku Carlisleovi.

"Zrejme….. Čakajú nás v sobotu o jednej u nich doma," prikývne keď si prečíta list.

"Je tam aj adresa?" nakloní hlavu Alice.

"Samozrejme. Ale netušil som, že tu také miesto je," odpoviem, keď si prečítam Carlisleovú myseľ.

"Takže na sobotu si nikto nerobte plány. Ideme na výlet," zasmeje sa Esme a je preč z miestnosti skôr než stihne smrteľník mrknúť.

Zasadnutie sa konečne rozpustí a ja zamierim priamo do svojej izby ku klavíru.

Jasper

                   Po skončení rodinnej porady premýšľam dlho do noci o situácii s mojim druhom, ktorý má byť zároveň aj Edwardovím. Nikdy som si nemyslel, že budem mať šancu stretnúť svojho druha a keď už mi táto myšlienka prišla na um, tak by mi ani vo sne, keby som mohol snívať, nenapadlo, že sa oňho budem deliť a ešte k tomu s vlastným bratom!! Mám z toho veľmi zmiešané pocity. A strach. Bojím sa, čo v sobotu nastane, keď sa spolu stretneme. Vie vôbec, že je náš druh? Spoznal aj on nás ako druhov?