V. Mezefit

V.

Mezefit

                   Prechádzam sa po svojich rozsiahlych záhradách z pekelnými kvetmi, keď sa vedľa mňa objaví môj verný priateľ, ktorý mal byť s Harrym, Zack. To mi pripomína, že by som sa naňho mal ísť pozrieť. Už dlho som ho neskontroloval. Kto vie aké nové rany pribudli na jeho krehkom tele. Povzdychnem si. Ani som si neuvedomil, kedy sa mi ten malý vlk dostal tak hlboko pod kožu. Je pre mňa ako mladší brat, rodina, ktorú som nikdy nemal. Pousmejem sa a pozriem sa na Zacka. Zamračím sa keď zbadám, že v ústach má nejaký pergamen. Je to jedna zo zmlúv, ale ťažko sa mi takto určuje ktorá. Vezmem si ju od neho a počkám než sa okolo mňa obtočí.

“Prečítam si to za chvíľu. Najprv mi povedz ako sa má môj malý vlk?” rozídem sa ďalej do stredu záhrady s polnočnými tulipánmi.

“Práve teraz už lepšie. Posledné dni preňho boli drastické. Jeho príbuzní ho opäť znásilnili a priviazali von na dvor o ostnatý drôt. Zabil ich a dnes si pre neho prišli jeho priatelia. Teda, väčšina z nich sa pokladá za jeho priateľov a rodinu. Len jedna čarodejka robila veľké problémy. Žiarli, že je Harry spriaznenou dušou jej dvoch bratov. Taktiež už vedia všetko o Harryho stave a aj to, že niekoľko krát potratil. Nepovedal som im, že si tie potraty zavinil ty, skôr než na to prišiel Harry, aby zbytočne viac netrpel. Radšej som ich vydieral. Harry sa to nesmie dozvedieť. Chcel by sa zabiť, keby vedel, že v sebe niesol deti toho bastarda. Jeho psychika na tom nie je najlepšie. Má viac rozdvojenú osobnosť než doteraz….” začne rozprávať.

Zamračím sa. To sa mi vôbec nepáči. Som rád, že je Harry už v bezpečí, ale som naštvaný sám na seba, že som ho nechránil. Zachmúrene sa posadím na jednú lavičku uprostred záhrady.

“Ako som to mohol dopustiť? Ako vládca Podsvetia a aj ako Harryho priateľ a brat som sklamal,” zašepkám zničene.

“Nesklamal ste pane. Harry vás má stále rád a neveril by ste ako vás obhajoval pred jeho priateľom, ktorého som vám vybral za partnera. Je to brat Harryho partnerov. Harry mu vysvetlil všetky podmienky zmluvy a aj to, že ak by ste sa nemali radi, alebo by vás aj keby vás spoznal nechcel, tak žiadna svadba nebude, ale myslím si, že je pre vás vhodný. Potrebuje lásku a všetko čo ty ponúkaš. Je v rovnakom veku ako Harry. Máš tri roky na to ho poriadne spoznať. Síce má strach, ale som si istý, že keď ťa lepšie spozná tak ťa bude milovať,” ukáže Zack na zmluvu.

Otvorím ju.

“To je jeho zmluva? Vážne si mi našiel partnera, ktorého som sa ja už dávno vzdal? Neveril som, že by bolo vhodné nájsť vhodného partnera pre mňa. Ako vládca Podsvetia som síce žiadaný u mnohých, ale ja netúžim po mnohých. Chcem len niekoho o koho by som sa mohol starať a preukazovať mu lásku. Na oplátku čakám, len lásku a vernosť, nič viac. Vedel som, že dať to na starosti tebe, tak niekoho nájdeš. Choď za Harrym a povedz mu, že ho prídem navštíviť presne o týždeň a skontrolujem ho. Už mi chýba. Daj naňho pozor. Taktiež by si sa ho mohol spýtať, či by bolo možné stretnúť sa pri tej príležitosti aj s mojím budúcim potenciálnym partnerom,” postavím sa a zamierim naspäť do Pekelného Hradu.

Zack sa bez námietok odmiestni priamo za Harrym. Mne na perách pohráva malý úsmev. V hrade stretnem niekoľko démonov, ktorý sa tu o to starajú. Pod hradom sa nachádza malé mesto. Toto je centrum môjho sveta. Mám to tu rád. Obloha síce je krvavo červená a voda, ktorá je na zemi priezračná je tu sfarbená na červeno, ale inak je tu všetko obyčajné. Kvety a krásna príroda, iba trochu temnejšia. Démoni tu žijú v mieri a často je tu veľmi živo. Nie som krutý vládca. Mám rád pohodu a pokoj. Práve máme všade mier, tak sa nemusíme starať o vojny. Jedinú idylku tu ničia duše hriešnikov. Niektorí sú v pohode a žijú medzi démonmi. Vedia sa baviť. Ale niektorí sú nepoučiteľní a tí sú zavretý v najtemnejšom podzemí hradu. Veľmi hlboko na to, aby ich bolo počuť až sem hore.

“Dobrý deň vládca. Dnes vyzeráte nadmieru šťastný. Smiem sa spýtať, čo vás tak potešilo?” usmeje sa cestou na mňa jedna duša hriešničky, ktorá je milá a taktiež tu vypomáha ako jedna zo služobníctva.

Doviedla ju sem len jediná osudová chyba. Bez nej mohla byť pokojne teraz v Raji alebo Nebi. Bohužiaľ skončila tu. A takých je tu viac.

“Iste drahá. Môj malý vlk je konečne v bezpečí a snáď to tak zostane. No a možno už onedlho sa tento svet môže tešiť na môjho partnera, pokiaľ s tým on bude v priebehu troch rokov súhlasiť. Zatiaľ to nie je isté, ale už len tá nádej mi rozjasnila deň,” pousmejem sa mierne.

“Ach vládca. Teším sa s vami a dúfam, že vám to vyjde. Je príjemné vidieť na vašej tvári úsmev a nie smútok a žiaľ. Som rada, že je vládca Temnoty a váš brat v poriadku a taktiež mu želám, nech sa to nezmení. Už si v živote prežil dosť, tak mu želám len veľa šťastia. Zatiaľ sa majte vládca,” usmeje sa šťastne a odplachtí preč.

S úsmevom pokrútim hlavou. V myšlienkach sa prenesiem k Harrymu, ktorý má dnes štrnáste narodeniny. Snáď sa mu bude páčiť môj darček, ktorý som mu poslal po mojom osobnom vlčom strážcovi. Ja zamierim rovno do pracovne, kde podpíšem tú zmluvu.

Harry

                        Keď sa opäť zobudím, tentokrát úplne vyspatý, tak zistím, že v posteli ležím aj s Charliem a Billom, ktorí cezo mňa hrajú šach. Pousmejem sa a trochu sčervenám. Cítim, že ležím na Charlieho hrudi a on ma objíma jednou rukou okolo pásu, preto sa jemne pohnem, aby som mu dal najavo, že som hore. Nechce sa mi hovoriť. Príšerne ma bolí hrdlo a krk. Charlie na mňa skloní pohľad a pousmeje sa.

“Dobre ráno spachtoš. Ako si sa vyspal?” dá mi bozk na čelo.

Pohnem rukou na jeho hrudi a až teraz si uvedomím, že je polonahý. Sčervenám ešte viac.

“D-dob….” rozkašlem sa.

Nemôžem poriadne hovoriť. Hneď mi niekto podá pohár vody a pridrží mi ho pri ústach. Otvorím oči a uvidím starostlivý pohľad Billa. Napijem sa a pohár opäť položí na stolík. Opatrne si ľahnem späť na Charlieho.

“V pohode?” spýta sa Bill.

Prikývnem a rukou ukážem na krk. Hneď pochopia, že nemôžem hovoriť. Predtým som sa príliš vyčerpal.

“Asi by si rád vedel koľko je hodín. Je deväť hodín ráno. Spal si príliš dlho a prešvihol si svoje narodeniny, ale všetko najlepšie. Naše darčeky dostaneš neskôr s ostatnými,” dá mi bozk na tvár Bill.

Sčervenám. Dá sa to ešte vôbec??

“Inak, včera večer sa vrátil aj ten had Zack, je s Furym v kúte izby a taktiež je tu nejaký veľký biely vlk so zelenými očami. Celú noc tu stráži nejaký balíček, akoby ti chcel dať darček alebo čo,” zamračí sa Charlie niekam do kúta.

Zdvihnem hlavu a uvidím ako sa biely vlk práve prebúdza. Sky. Je to Mezefitov Strážca. Poslal mi darček. Nezabudol. Vlastne on nikdy nezabúda. Viem si predstaviť jeho nadšenú reakciu na zmluvu. Pousmejem sa a zacukám na vlka. Ten hneď spozornie a pozrie sa na mňa. Keď ma uvidí, tak vezme balíček a prejde ku mne. Položí ho na posteľ a zavrčí. Uvedomím si, že mu nerozumiem a automaticky si stiahnem na krk. Rýchlo sa pozriem po izbe. Kde je môj obojok? Nepokojne zaskučím.

“Upokoj sa. Tu ho máš, len sme nechceli, aby ti v noci zavadzal,” nasadí mi hneď obojok Charlie.

Vydýchnem si a usmejem sa naňho.

/Vládca ti toto posiela ako narodeninový darček. Dúfa, že sa ti to bude páčiť. No a Zack ti mal odovzdať jeden odkaz, ale keďže spí, tak to poviem zaňho. Vládca ťa chce prísť o týždeň pozrieť a pýta sa, či by bolo možné pri tej príležitosti ho zoznámiť s jeho budúcim partnerom. Chápem, že nemôžete hovoriť pane, tak pošlite odpoveď po Zackovi,/ vysvetlí mi Sky a keď sa rozlúči s Furym, jeho partnerom, jemným psím bozkom, tak v plameňoch zmizne preč.

Vezmem si do ruky balíček. Nie je veľký, skôr podlhovastý, ale viem, že dary od Mezefita sú vždy vzácne. Naposledy som takýto podlhovastý darček dostal, keď mi poslal zlatý náramok, ktorý bol vyrobený z pekelného ohňa, bohužiaľ mi ho teta hodila do ohňa v krbe a keďže bol z pekla, tak sa oň sám zmenil ba oheň. Vtedy mi to bolo ľúto. Mezefit sa to nikdy nedozvedel. Nechcel som, aby bol sklamaný. Asi si stále myslí, že ho mám. Ale to bolo už dávno. Rozhodnem sa, že ho otvorím až z ostatnými darčekmi. Aj tak ho otvorím ako prvý.

“To je od toho, čo má byť Ronovym partnerom a čo ho považuješ za brata?” spýta sa Bill.

Necítim v tej otázke nič okrem zvedavosti. Je to len prostá jednoduchá, obyčajná otázka. Prikývnem.

“Neotvoríš ho?” spýta sa Charlie.

Pokrútim hlavou a ústami naznačím ‘potom’. Pochopia a prikývnu. Nakoniec mi pomôžu obliecť, pri čom sa cítim nehorázne trápne a hlavne sa hanbím za svoje telo. Som len použitý materiál. Z oka mi spadne slza. Charlie ju hneď zotrie a jemne ma po prvýkrát pobozká na pery. Je to len jemný bozk, nič viac nič menej. Objímem ho a tvár si skryjem do jeho krku. Keď sa nakoniec oblečú aj oni dvaja, tak ma Bill vezme do náruče so slovami, že sa nemám vysiľovať. Protestovať dom nemohol a tak som sa nechal porazenecký odniesť až dole do kuchyne, kde boli už len terajší obyvatelia domu. Prekvapivo stále aj Malfoyovci a Snape. Vlastne, čo ma na tom prekvapuje?

“Dobre ráno. Alebo skôr už pomaly obed,” usmeje sa pani Weaslyova.

“Ako sa máš Harry?” spýta sa ma Sírius.

Pokývam hlavou akože ‘dobre’, ale moc zo nepochopia. Povzdychnem si.

“Chce povedať, že sa cíti lepšie. Nemôže hovoriť. Bolí ho krk s hrdlo,” vysvetlí Charlie, ktorý mi práve naberá jedlo.

Pousmejem sa a posadím sa na stoličku medzi nich. Nemusím neustále sedieť na nich.

“Ach chudáčik! Nalož mu poriadne Charlie! Veď je taký chudý,” vzlyká pani Weaslyova.

Povzdychnem si. Našťastie mi Charlie toho nenaloží tak veľa. Vďačne sa naňho usmejem. Nedokážem toho zjesť nejak moc.

“Mama, Harry hlavne musí začať postupne. Mohlo by mu byť zle alebo by ochorel keby toho zjedol príliš veľa v krátkom čase. Nie je zvyknutý toľko jesť,” zastane sa ma Charlie.

“Ale mi si ho vykŕmime. Toho sa nemusíš báť,” pohladí ma Bill medzi ušami.

Sčervenám a zavrtím chvostom. Cítim sa tu celkom dobre.

“Harry, včera sme ani nestihli osláviť tvoje narodeniny. Preto by sme ich radi oslávili dnes. Na Malfoy Manor je už všetko prichystané, tak keby si súhlasil, po raňajkách by sme tam išli,” začne opatrne Sírius.

Prekvapene zažmurkám. Oni pre mňa skutočne prichystali oslavu? Skloním hlavu, aby som zakryl slzy. Moja mágia je nepokojná. Nevie ako zareagovať. Ešte nikdy som necítil ten teplý hrejivý pocit pri srdci. Bohužiaľ ma prezradia moje ovysnuté uši.

“Zlatíčko?” spýta sa Charlie a pritiahne si ma k sebe.

“Neplač.Všetko je v poriadku…… Chceš ísť na tú oslavu?” spýta sa upokojujúco Charlie.