V. Hľadanie starej knihy

V.

Sírius

              Keď som Harryho našiel v riaditeľni, tak som zostal ticho za dverami. Takže oni nás môžu počuť. Harry mal pravdu. Pousmejem sa. Keď vybehne von so slzami v očiach, tak za ním nejdem. Viem, že potrebuje byť sám. Vojdem dnu a ticho ich sledujem. Chcem hovoriť s Luciusom. Ale musím počkať než bude sám. Keď odíde s tým, že ide opraviť nejaké testy, tak sa vyberiem za ním do kabinetu. Ešteže tu nie sú žiadne hesla. Vojdem dnu a pozriem sa do jedného malého zrkadla. Vidím ako si Lucius sadne za stôl a zloží hlavu do dlaní.

“Lucu,” zavolám ticho.

Jedine ja som ho takto oslovovali. Prudko zdvihne hlavu a pozrie sa na jediné zrkadlo, ktoré v miestnosti má. Usmejem sa.

“Siri?” zašepká.

“Som tu Lucu. Stále som s tebou,” zašeptám.

Napadla ma jedná kniha, ktorá by nás odtadiaľto mohla dostať, ale v tomto svete nie je. Je to magická kniha a každý kto ju chytil v nej videl len prázdne stránky. Len Tí-za-zrkadlami v nej dokážu čítať, ale iba smrteľník nás môže oslobodiť. Je v Blackovskej knižnici na Grimmauldovom námestí, ale nie v tomto svete. Povedala mi o nej matka ešte keď som bol malý. Je to len legenda. Ale za skúšku to stojí. Keď nám dokážu rozumieť, tak by nás mohli dostať von.

“Sírius. Hľadáme spôsob ako vás dostať von, ale ešte sme ho nenašli,” skloní hlavu.

“Je to síce len legenda, ale možno poznám spôsob ako nás odtiaľto dostať,” usmejem sa.

“Čože?! Ako?” spýta sa.

“Choď do môjho domu na Grimmauldovo námestie. V knižnici je jedná kniha. Aspoň by tam mala byť. Nie je označená a jej strany sa ti budú zdať prázdne. Neviem presne ako to funguje, ale iba s ňou nás môžete oslobodiť. Jediné šťastie je, že máte ešte skoro dva mesiace. Ak odbije Nový rok, tak budete musieť čakať až do Halloweenu. Inak nás odtiaľto nedostanete. Ale čas bude hrať proti vám,” poviem mu.

“Ako to myslíš?” spýta sa.

“Ešte si nevidel našu knižnicu,” zasmejem sa smutne.

“Zvládneme to,” usmeje sa povzbudivo.

“Už sa teším na teba a aj Draca. Nemôžem uveriť, že ma oňho Narcisa pripravila. Len, aby nás rozdelila,” zavriem oči, lebo v nich cítim slzy.

“A aj tak nás nakoniec rozdelil Azkaban,” usmeje sa smutne Lucius.

“Presne. Tak zatiaľ ahoj. A pozdrav odo mňa Draca. Chýbate mi,” zašeptám.

“Máš tam predsa Harryho. Považuješ ho za svojho syna, nie?” spýta sa ma s úsmevom.

“Áno. Vždy som ho tak bral. Nevadí ti to? Predsa len si ho celé roky nenávidel,” povzdychnem si.

“To nie je tak ako to vyzerá,” usmeje sa.

Prikývnem, aj keď to nemôže vidieť.

“Idem ho nájsť. V riaditeľni sa zrútil, tak aby si ešte niečo neurobil. Ak by zomrel tu, tak by v tomto svete nemohol zostať a ani sa vrátiť,” poviem ticho.

“Dobre. Choď…….” pousmeje sa.

Otočím sa a odchádzam, keď ma zastaví.

“A Sírius….. Milujem ťa.”

“Aj ja teba, Lucu,” odpoviem a odídem nájsť to moje šteňa.

Lucius

                Ešte v ten večer idem za Severusom, Remusom a Brumbálom. Dracovi s Ronom som nechcel nič hovoriť, ale bohužiaľ boli u Severusa, takže sa to dozvedeli aj oni. Povedal som im, že za mnou bol Sírius a vysvetlil som im o čo ide. Hneď sme sa všetci premiestnili na Grimmauldovo námestie. Teraz už ubehol týždeň a my sme stále tu knihu nenašli. Keď mi Sírius povedal, že čas nebude na našej strane, myslel som si, že tá knižnica bude obrovská, ale vôbec nie je veľká. Je v nej len príšerný bordel a kníh viac ako políc. Neprešli sme ešte ani štvrtinu knižnice.

“Toto je beznádejne. Hľadáme ihlu v kope sena. Ako tu máme nájsť knihu, ktorá nevieme ako sa volá a má prázdne strany? Také sme tu našli už tri!” naštve sa Draco.

Uškrniem sa. To je pravda. Keď sme našli prvú neoznačenú knihu s prázdniny stranami, tak sme sa tešili, že ju máme, ale tiež nám bolo podozrivé, že to bolo tak jednoduché. Keď sme hneď nato našli ďalšie dve, hneď nám bolo jasné, že to bude ťažšie ako sme si mysleli. Navyše ako naschvál je na Grimmauldovom námestí len jedno jediné zrkadlo, takže sa s nami nemôžu Sírius ani Harry spojiť.

“Draco má pravdu…...štvrtá!” hodí Remus na naše tri knihy štvrtú, ktorú potom vezmeme Síriusovi.

Máme o zábavu postarané. Koľko takých kníh je?! Zamračím sa a odídem z knižnice. Smerujem do Síriusovej izby, kde je to zrkadlo.

“Sírius?” spýtam sa.

“Áno?” ozve sa odpoveď.

“Je tam oveľa viac takých kníh ako si mi povedal. Ako máme spoznať, ktorá je tá pravá?” spýtam sa zúfalo.

Chvíľu sa nič neozíva.

“Donesieš mi tie knihy? Sú tam také, ktoré dokáže čítať, len hlava rodu,” započujem.

“Lenže ty si aj jeden z Tích-za-zrkadlami. Neuvidíš rozdiel,” zamračím sa.

“Ale ja áno. Nie som hlavou rodu Blackov,” ozve sa druhý známy hlas.

Harry Potter. Len prikývnem a odídem pre knihy.

“Kde si bol?! My sa tu preberáme starými knihami a ty si behaj po dome!” skríkne naštvane Severus.

Pozdvihnem obočie. Toto sa často nestáva.

“Sírius s Harrym chcú, aby som im doniesol všetky neoznačené knihy, čo nájdeme,” odpoviem pokojne.

“Dobre. Pôjdem s tebou,” postaví sa Draco.

Prikývnem a vezmem dve knihy. Draco vezme zvyšné dve.

“Draco, pozdrav Harryho,” zavolá Ron na Draca, ktorý prikývne.

Cesta do Síriusovej izby trvá len chvíľu. Keď vojdeme, tak počujeme Harryho a Síriusov smiech.

“Sírius?” zakričím.

“Už si späť?” spýta sa nežne.

“Áno. Draco chcel ísť so mnou,” pousmejem sa.

“Draco,” zašepká Sírius.

“Ahoj o-ocko,” skloní Draco hlavu.

Usmejem sa.

“Draco,” vzlykne Sírius.

“Už je to tu zase. Siri upokoj sa….. Môžete nám radšej ukázať tie knihy, než sa mi tu Sírius úplne zrúti?” započujeme Harryho povzdych.

“Prepáč. Nevedel som, že bude takto reagovať,” zašepká Draco.

“Nie je to tvoja chyba Dray, to je len tým, že ťa nemôže mať pri tebe. Uvedomuje si o čo všetko ho Narcisa pripravila,” počujem úsmev v Harryho hlase.

“Dostaneme vás von a budeme jedna rodina. Vynahradíme si roky, ktoré sme nemohli byť spolu,” objímem Draca.

Ten iba prikývne. Nakoniec ukážeme Harrymu všetky štyri knihy, ale ani jedna nie je správna. Tak sa s povzdychom vydáme naspäť za tými štyrmi do knižnice.

Ron

                    Je deň pred Vianocami. Už niekoľko týždňov hľadáme tú jednú blbú knihu, o ktorej ani nevieme či nám skutočne pomôže. Máme už len jeden týždeň a sme len v polovici Blackovskej knižnice. To snáď nie je pravda. Našli sme šestnásť neoznačených kníh a ani jedna nebola správna!!! Ani jediná!!!!! Je to des. Mám strach, že odtadiaľ Síriusa s Harrym nedostaneme. Ak tu knihu nenájdeme do týždňa, tak na to budeme mať niekoľko mesiacov. To nie. Musíme tu knihu nájsť! Že vraj na ňu nefunguje žiadne zaklínadlo. Na to sa pozriem. Mám z toho nervy. Vezmem prútik. Nevšímam si nechápavé pohľady od ostatných.

“Accio Neoznačené knihy z Blackovskej knižnice!” vykríknem prvú blbosť, čo má napadne.

Chvíľu sa nič nedeje a o chvíľu sa na mňa zosype veľká kopa kníh. Au. Toto vážne bolelo. Nepočítal som s tým, že ich je toľko.

“Ron si v poriadku?” započujem Draca.

“Nič mi nie je,” chytím sa ho za ruku a vstanem.

“Prečo nás to nenapadlo skôr? Už sme to mohli mať prebraté,” pokrúti hlavou Severus.

Za posledný mesiac sme sa dosť zoznámili.

“Aj tak nie je isté, že tu tá kniha bude. Keď na ňu nefunguje mágia, možno na ňu nefunguje ani Accio. Bolo by to príliš jednoduché,” pokrúti hlavou Brumbál.

“Na žiadnu z neoznačených kníh nefunguje mágia,” pripomenie Lucius.

Povzdychnem si. Skôr ako počúvať ich hádky, radšej vezmem niekoľko kníh a idem hore do izby so zrkadlom. Draco urobí to isté a o chvíľu sa spamätajú aj ostatní.

“Harry?” vojdem do miestnosti.

“Áno?” ozve sa unavene.

“Doniesli sme neoznačené knihy. Je ich dosť,” poviem ospravedlňujúco.

“Aha. Tak ich ukáž,” povzdychne si.

“Si v poriadku?” spýta sa ho Draco.

“Áno, len sa necítim moc dobre,” povzdychne si.

“Zvládneš to?” príde dnu Remus.

“Uhm…”

“Kde je Sírius?” spýta sa Lucius.

“V Bradaviciach. Spolu so Silverom, Blondínkou a chlapcom chystajú veci na zajtrajší deň,” odpovie zrkadlo.

Viac to nerozoberáme a ukážeme mu prvú knihu.

Harry

                 Už mi ukazujú asi desiatu knihu.

“Nič. Prázdna. Prázdna. Nie. Nie. Nie. Nie. Nič. Znovu…….

Už som z toho unavený. Bolí ma hlava a cítim ako slábnem. Nevedel som, že aj v tomto svete sa môžem cítiť tak hrozne.

“Dajme si pauzu. Už nemôžem,” poviem ticho a posadím sa na posteľ.

“Harry, si v poriadku,” započujem starostlivý hlas Remusa.

Nevládzem mu odpovedať. Ľahnem si do postele. Iba na chvíľu si pospím.

“Harry?” započujem opäť niekoho hlas.

Viem, že to bol Draco. Chcem spať. Nech ma nechajú na pokoji….

Draco

                      Harry nám prestane odpovedať. Niečo mu je. Sakra! A nikto s ním nie je.

“Musíme ísť do Bradavic. Harrymu niečo je a nikto s ním nie je,” pokrútim hlavou.

“Nemôžeme behať po chodbách Bradavic a vykrikovať Síriusové meno,” zamračí sa Severus.

Ja viem, ale čo iné nám zostáva?

“Harry? Si tu?” započujem ockov hlas.

“Tati! Harrymu niečo je!” skríknem.

Ani si to neuvedomím. Mám oňho vážne strach.

“Vidím Draco. Lucius upokoj ho,” započujem ocka a zacítim otcove objatie.

“Draco?” chytí ma za ruku Ron.

Pozriem sa naňho a pousmejem sa. Stisknem mu ruku a skloním hlavu. Ron je možno o centimeter menší odo mňa.