V. Drak a prvé proroctvo

V.

Leo

                Cítim ako stuhne, keď sa ho spýtam na jeho príbuzných. Zamračím sa. Niečo mu spravili. Takto by sa inak nechoval. Jemne sa zobákom začnem prehrabávať v jeho vlasoch, aby sa upokojil.

‘To je na dlho,’ pokúsi sa zapierať, ale počujem ako sa mu trasie hlas.

Navyše nehovorí nahlas, takže nechce, aby ho počul niekto iný.

‘Máme dosť času…… ublížili ti, že?’ spýtam sa potichu.

‘Áno. Ale vážne o tom nechcem hovoriť. Raz ti to poviem. Uvidíš,’ otočí sa ku mne a pohladí ma po hlave.

Dlho sa mu pozerám do oči. Prikývnem. Dám mu čas. Raz mi to povie. Verím mu.

“Ideme do postele? Už som unavený,” zašepká o dlhú chvíľu, keď už nikto v spoločenke nie je.

Prikývnem a postavím sa. Premením sa a pomaly odídeme k nemu do postele. Dnes sa pohádal s Ronom, ale aj ten nakoniec pochopil, že Harry sa do ničoho nemotal. Zvlášť keď vie, že ja by som mu také nebezpečenstve netoleroval. Prikryjem nás oboch perinou, zastriem závesy a s prianím dobrej noci zaspím.

Harry

                    Dni mi začnú bežať ako voda. Dozvedel som sa, že prvá úloha má byť až dvadsiateho Decembra. Tesne pred Vianocami. Dlho som sa snažil zistiť, vo bude prvou úlohou, ale nijak som to nezistil. Dokonca ani Gryphoni nedokázali nič zistiť. Práve je osemnásteho Decembra. Už pár dní sa vo voľnom čase, ako Gryphon preháňam po lese v snehu, spolu so stádom. Je to úžasné. A veľmi ma to odreaguje. Som hrozne nervózny. Neviem, čo ma čaká, na čo sa pripraviť, či vôbec prežijem. Počul som, že vždy to bolo extrémne nebezpečné. Povzdychnem si. Zase som s Leom a s Gryphonmi v lese, tak aby nás nikto nevidel. Ležím v snehu a pozerám sa na nebo. Príde ku mne Leo a ľahne si. Pritúlim sa k nemu a hlavu si položím na jeho krk.

‘Čoskoro bude začínať prvá úloha,’ povzdychnem si v duchu.

‘Zvládneš ju. Ja ti verím. Keby to malo byť príliš nebezpečné, tak tam pre teba prídem za akýchkoľvek námietok,’ odpovie mi.

Usmejem sa. Verím, že áno.

                   Deň prvého kola je tu. Sedím v stane, pri mne je Leo, dav, celé publikum kričí a ja mám strach. Dnes sa máme dozvedieť prvú úlohu. Dnu vojde Brumbál s Ministrom a zavolá si nás k sebe.

“Šampióni, prosím postavte sa okolo mňa do kruhu. Každý si z tohto vrecka vyberie svojho protivníka. Slečna Delacour, vy prvá,” ukáže jej Minister vrecko.

Ona doňho strčí ruku a vytiahne. Zalapem po dychu. DRACI! Prvá úloha sú draci!!!!

“Velšský zelený,” povie jej Minister.

Nedokážem sa sústrediť na názvy tých ostatných. Už sa mi v hlave ozve len názov môjho draka, ktorého si vytiahnem.

“Maďarský Trnochvostý.”

                       Som nervózny. Mám strach. Už boli všetci traja šampióni. A teraz som na rade ja.

“A teraz sem príde náš štvrtý šampión, ktorý sa zúčastní len tohto kola. Do druhej úlohy už nenastúpi. Prosím potlesk pre Harryho Pottera!” započujem Ministrov hlas.

Pozriem sa na Lea, ktorý sa zdá byť nejaký moc pokojný, od okamžiku keď sme zistili, že prvá úloha sú draci. Objímem ho okolo krku.

‘Všetko bude v poriadku. Hlavne počúvať inštinkt. Pokojne použi aj Parselčinu. Dračí jazyk je veľmi blízky tomu hadiemu,’ prekvapene sa naňho pozriem.

“Ako vieš, že som Parselan? Veď sme sa o tom nerozprávali.”

‘Si môj druh, moja životná láska. Spája nás mágia. Poznám tu tvoju, tak ako ty tu moju,’ usmeje sa.

“Takže môžeš hovoriť v Parselčine?” spýtam sa.

‘Áno. Rovnako ako ty v jazyku všetkých Griffinov a Fénixov. Tak choď už. Ešte ma obvinia z tvojho únosu,’ zasmeje sa.

Zostanem chvíľu v šoku, ale na ten tu práve teraz nie je čas. Povzdychnem si a otočím sa k Aréne. Pomaly vojdem do toho hluku. Chvíľu sa nič nedeje, ale potom sa kúsok odo mňa objaví dračí chvost. Všetko je tiché. Predo mnou je rozzúrený drak. Úloha je jasná. Zobrať zlaté vajce. Tak dobre teda. Nadýchnem sa.

/Nechcem ti ublížššiť./

/Hadí jazyk. Veľmi podobný nášmu a predsa tak iný. Čo potrebuješ vládca?/pokloní sa mi.

Počujem zalapanie po dychu od všetkých.

/Medzi tvojimi vajcami je jedno, ktoré ti nepatrí. Pozri sa lepšie na svoje mladé. V tom zlatom život neprúdi. Daj mi ho a pokojne ďalej ži,/pousmejemsa na toho draka.

/Máš pravdu vládca. Dávam ti to, čo moje nie je, ale ty si pozor veľký daj. V našom rode proroctvo je, život zober alebo daj,/podá mi to zlaté vajce.

/Aké proroctvo?/nechápem.

/Ten kto vládne mocou nespútanou, silou divokou a duchom života aj smrti…….. Smrť mu leží pri nohách, no život nad ním ochranu drží, keď slnko vyjde v horách, keď sa Luna s Lunou zrazí….. Smrť ho bude chrániť….. Bude Smrti pán….. To je osud toho, čo svoj život Griffinovi dal…… to je osud toho, čo jazyk kráľov vedieť musí, toho, čo milosrdenstva má viac než kto tuší…… toho, čo z Griffinom svoj život zlúči…… narodí sa keď svet už nebude vedieť ako ďalej…...bude pri nás stáť, keď povstane ten koho raz už na prach obrátil…..blesk ho bude spájať so smrťou, ktorú on v sebe nosí…… smrtiaca kliatba…… jeho štít nezruší….. Narodí sa keď sa mesiac z mesiacom spojí….. On bude mať osud svetu v rukách svojich!/skloní hlavu.

/Daj si pozor, maličký. Ten z koho majú tvoji priatelia strach…. Je späť… viac zatiaľ vedieť nepotrebuješ……..A ešte než odídeš! Nepotrebuješ to vedieť, pretože sa toho nezúčastniš, ale povedz svojmu priateľovi, že v tom vajci je hlas Sirén. Nech ho otvorí pod vodou…..drak sa toho veľa dozvie, keď si všetci myslia, že im nerozumie,/zasmeje sa.

/Ďakujem,/zasyčím šokovane a odídem.

Drak za mnou len zareve a do vzduchu vypustí oheň. Moc si ho nevšímam. A publikum je tiež dosť šokované. Čo to malo znamenať? Je so mnou spojené proroctvo. Už to vážne nemôže byť lepšie. Pomyslím si sarkasticky. V stane na mňa už čakajú moji priatelia a aj Leo. Tomu hneď skočím okolo krku. Sú tu len Hermiona, Ron a Remus, tak sa Leo premení.

“Si v poriadku?” pohladí ma po tvári.

“Iste. Počul si čo povedal?” spýtam sa.

“Nie. Ešte neviem Parselčinu tak dobre. Schopnosti sa ešte neusadili. Čo hovoril?” spýta sa.

“Potom to poviem pred všetkými, aby som sa nemusel opakovať,” pobozkám ho.

“Harry! Som rád, že si v poriadku. A teraz pôjdeme na Grimmauldovo námestie. Albus súhlasil, že ti dá voľno. Teraz už žiadne šialenstva. Tento turnaj pre teba skončil,” pousmeje sa Rem.

“Ja viem. Tak poďme. Chcem vidieť Síria čo najskôr,” zasmejem sa.

“Ale ešte musím niečo povedať Cedrikovi. Drak mi povedal, že sa má otvoriť pod vodou, lebo je v nich hlas Sirén,” poviem a dobehnem za Cedrikom.

“Cedrik!”

“Harry? Čo tu robíš?” spýta sa.

“To vajce otvor pod vodou,” usmejem sa a odídem.

                  “Sírius!” skočím na krk svojmu krstnému otcovi hneď ako vyjdem z krbu.

“Harry!” zatočí so mnou Sírius.

Potom sa pohľadom zastaví na Gryphonovi vedľa krbu.

“Ty musíš byť Leo,” pousmeje sa.

Sírius sa jemne pokloní a keď mu Leo poklonu oplatí, tak sa premení na Koriho.

“Ty si Sírius, že? Harry mi o tebe hovoril,” pousmeje sa môj druh.

Možno to bude dobré.

“Určite ste hladný. Harry, ty mi musíš povedať, čo sa dnes na tom Turnaji stalo. Weasleyovci prídu zajtra a tvoji bratia so sestrou, Ron, o dva dni neskôr. Dokonca tu budú aj Bill s Charliem,” rozpráva Sírius cestou do jedálne.

Zatiaľ sme tu len ja, Ron, Hermiona, Leo / Kori, Sírius a Remus. A samozrejme na povale Hrdozobec. Po večeri ho ideme s Korim pozrieť. Vyjdeme na povalu. Nemá to tu zle zariadené a má tu aj teplo. Vojdeme dnu a Hrdozobec sa postaví zo svojho miesta. Mierne sa pokloní. Obaja mu poklonu opätujeme a premeníme sa. Hrdozobec sa zdá byť šťastný, že má nejakú spoločnosť.

Nejakú chvíľu sa Leo s Hrdozobcom rozpráva, ale bohužiaľ im ešte nedokážem rozumieť. Keď Hrdozobec nadšene “objíme” Lea, tak zaškrabem pazúrmi o podlahu. Nepáči sa mi to. Leo je môj! Leo sa na mňa pozrie a príde ku mne. Rozlúčime sa s Hrdozobcom a ešte stále premenený ideme dole. Prekvapí ma keď zistím, že sú tam aj Weasleyovci, Brumbál a nejaký neznámy ľudia. Ron s Hermionou sú za stolom v jedálni tiež. Vojdeme dnu a ja sa premením. Leo zostane radšej tak ako je a ľahne si do rohu.

“Čo sa tu deje?” spýtam sa nechápavo.

“Ach Harry. Som rád, že si prišiel. Ako sa má Hrdozobec?” spýta sa s úsmevom Brumbál.

“Asi fajn. Vlastne neviem, čo s Leom preberali,” poviem zaskočene.

Niečo mi ušlo?

‘Celé detstvo, Harry,’ uškrnie sa v mysli Leo.

‘Ponúkol som mu miesto v mojom stáde, keďže nemá vlastné. Jeden Hyppogriff medzi Gryphonmi, by nemal byť problém. Ak nájdeme nejaké stádo Hyppogriffov, tak sa k nemu pridá,’ odpovie mi pokojne Leo.

Vydýchnem si. Ani neviete ako sa mi uľavilo.

“Len preberali Hrdozobcové prijatie do Leovho stáda. Ale čo sa deje tu?” pozdvihnem obočie.

“Rozhodli sme sa obnoviť jednu takú organizáciu menom Fénixov Rád. Za prvej vojny to bol odboj proti Voldemortovi…..” začne Brumbál.

Ja ho ale preruším.

“To je dobrý nápad. Hlavne teraz keď je späť….”

“Ako to myslíš?” spýta sa nechápavo Sírius.

“Vy neviete, že je späť? Alebo sa ten čas aspoň blíži?” spýtam sa nechápavo a sadnem si pri neho.