V. Dedičstvo......

V. 

Časový skok……… 31.júl Grimmauldovo námestie….. Harry

                 “Harry,” ozve sa za mnou Síriusov hlas.

S úsmevom sa otočím a ukážem mu nech si sadne pri mňa na gauč. Sedím totiž v knižnici, kam som sa už pred pár hodinami skryl od ostatných, ktorí prišli na moju, v podstate nechcenú, oslavu šestnástich narodenín. Absolútne ma to nebaví. Tento rok bol pri konci náročný. Umbridgeová chytila Hermionu a jej klub rebelov, na čom som sa veľmi bavil. Nie som na to dvakrát hrdý, ale……. Priznajme si…. Nemohlo to dopadnúť lepšie! Na konci roka ku mne opäť doliezla aj ona a aj Ron, ale už s nimi nechcem mať nič spoločné. Aby ma pre každú sprostosť nechali tak… To nie sú priatelia. Bohužiaľ som im naoko musel odpustiť, ale čo…. Ešte k tomu aj Ginny opäť doliezla a začala sa chovať ako by sa nič nestalo, obzvlášť po tom, čo ma od začiatku roka úplne ignorovala a iba sa mi snažila uškodiť. Nie čo tu nesedí…. Navyše Voldemort dal o sebe vedieť na ministerstve. Uškrniem sa keď si spomeniem na výraz Ministra v dennom prorokovi. Konečne musel priznať že som hovoril pravdu a verejne sa ospravedlnil, čo mu nebolo moc pochuti. Zavriem knihu, ktorú som doteraz čítal a pozriem sa na môjho krstného otca. Som neskutočne vďačný, že mi Richi zakázal ísť na ministerstvo keď som mal videnie. Richi povedal, že sa otvárajú moje schopnosti a že keby som išiel na ministerstvo, tak by sa splnilo to, že Sírius zomrie, ale tým že som tam nešiel a nechal veciam voľný priebeh, tak sa nič nestalo. Sírius na ministerstvo ani len nešiel. Musím sa naučiť rozumieť mojim schopnostiam. Aj keď vlastne ešte úplne neviem, čo za schopnosť budem mať.

“Ahoj, Sírius. Prečo nie si na oslave?” usmejem sa.

“To isté sa môžem pýtať ja teba. Oslava už skončila a všetci odišli domov. Prečo si odišiel? Si v poriadku?” chytí ma za ruku.

“Som v pohode. Možno trochu nervózny, ale v pohode,” stisnem mu ruku.

“Dnes v noci by si mal dostať dedičstvo. Myslím na to stále….. Brumbál chce aby som ťa vrátil k tvojim príbuzným už dnes. Nechcel počuť žiadne námietky, ale Rémus ho nakoniec presvedčil, aby sme ťa tam odviedli až ráno,” povzdychne si Siri.

“Nerob si starosti Siri. Všetko bude v poriadku. U Dursleyovcov som od začiatku leta nebol. Prišiel som tam len pár minút pred tým, než ma mali vyzdvihnúť. Kúpil som si jedno sídlo. Dostatočne veľké, aby som tam mohol vychovávať svoje deti a mať rodinu. Už minulý rok na začiatku leta som išiel ku Gringottovým a prevzal som svoje dedičstvo po rodičoch. Kúpil som si tiež toto sídlo z nejakého vnútorného nutkania, o ktorom teraz viem, že pochádza z môjho dedičstva. Moje telo sa dlho pripravovalo na to, čo má prísť dnes v noci. Do môjho sídla vás zoberiem zo sebou. Nechaj, ak chceš, Grimmauldové námestie Brumbálovi a poďte so mnou a Richim do môjho sídla. A keď sme pri tom, dnes večer, asi za hodinu, príde Richi, aby mi pomohol prejsť dedičstvom. Keby sa niečo zvrtlo, tak budem potrebovať jeho pomoc,” pousmejem sa.

“Dobre. Aspoň konečne spoznám tvojho tajného milenca, ktorý kvôli tebe išiel ešte aj do Bradavic. A bol by som rád, keby som s Rémusom mohol prísť do tvojho domu. Toto miesto už nemôžem ani cítiť,” zasmeje sa Sírius.

S radosťou ho objímem. Za posledný rok, odkedy som jemu a Rémusovi povedal pravdu o svojom “pôvode” a podelil som sa s nimi o tajomstvá, tak Sírius sa veľmi zmenil k lepšiemu. Už nie je ten bláznivý pes, ktorý ušiel z Azkabanu. Teraz mi je veľmi ako starší brat. Objímem ho.

“Tak. Teraz mi povedz jednú vec…” pozrie sa na mňa vážne Sírius.

Prekvapí ma to.

“Čo by si chcel vedieť?” spýtam sa.

“Mal si s ním už sex?” spýta sa s prižmúrenými očami.

Celý sčervenám.

“Sírius!” skríknem v rozpakoch.

“Beriem to ako áno. No tak Harry! Vážne sa nedivím, že si ťa Richard tak chráni. Si roztomilý keď sa červenáš,” zasmeje sa Sírius.

“Už je tma. Idem do izby. Richi by tu každú chvíľu mal…..” nemôžem ho už počúvať.

Iba ma dostáva do rozpakov! Postavím sa keď do izby vojde Rémus s úsmevom.

“Harry…. Richard už prišiel,” ukáže Rémus za seba.

Do knižnice vojde zo smiechom Richi.

“Chýbal som ti zelenoočko?” pozrie sa na mňa.

Rozbehnem sa k nemu a šťastne sa mu zavesím okolo krku.

“Richi! Tak veľmi si mi chýbal,”

“Tak vidím, že sme tu zbytoční,” započujem Rémusa a sčervenám.

Richi si ma pevnejšie chytí do náruče.

“Aby som sa správne predstavil….. Som Richard Florencio Marauro. Harryho partner,” usmeje sa Richard na mojich krstných otcov.

“Sírius Black a Rémus Lupin. Harryho krstní otcovia. Sme radi, že ťa spoznávame. Nevadí nám, že chodíš s naším Harrym, ale ak mu ublížiš, tak si mŕtvy muž,” varuje ho Sírius.

Zasmejem sa.

“Sírius dosť. Som unavený. Ak by vám to nevadilo, tak by som išiel s Richim ku mne,” pousmejem sa.

“Zelenoočko má pravdu. Mal by sa vyspať aspoň trochu pred tým než príde do svojho dedičstva,” pobozká ma do vlasov Richi.

“Dobre. O polnoci prídeme za tebou Harry,” usmeje sa Rémus.

“Dobre,” usmejem sa a odídem s Richim do svojej izby.

Zavriem dvere a hneď pobozkám Richiho. Ten ma pevne chytí a položí na posteľ. Vzdychnem ako sa mi kolenom obtrie o rozkrok.

“Zelenoočko, nemali by sme teraz nič robiť. Potrebuješ silu na premenu,” zašepká mi do uška, ale ja si jeho reči nevšímam a vášnivo ho pobozkám.

“Je mi to jedno. Prosím chcem ťa,” zašepkám.

“Vydrž zelenoočko. Po premene budeme zajtra celý deň v posteli na tvojom úchvatnom panstve,” zašepká mi späť.

“Áno,” vzdychnem pri tej predstave.

Dovolím Richimu, aby si ľahol vedľa mňa. Pevne ma drží okolo pása a ja ležím na jeho hrudi. Stále ho ale bozkávam až kým sa necítim unavený. Nakoniec ani neviem ako zaspím.

                   Zobudím sa na veľké bolesti. Richi je hore a pevne ma drží v rukách.

“Pokoj láska. Všetko bude v poriadku. Zhlboka dýchaj,” hľadí ma jemne po chrbte.

“Už to začalo?” započujem otvorenie a zatvorenie dverí a Rémusov hlas.

“Áno. Teraz to bude pomalé a bolestivé….. Mohli by ste doniesť handru namočenú v studenej vode? Potrebujem ho trochu schladiť. A tiež budeme potrebovať niečo na zotretie krvi a nôž,” započujem Richiho.

“Krv? Nôž!?..... Aká krv!? A načo ti je nôž?!” zľakne sa Siri.

Keby som nemal také bolesti, tak by som sa smial.

“Budú mu rásť krídla. Musím mu narezať kožu inak by ho to bolelo omnoho viac keby mu krídla roztrhli kožu,” vysvetlí.

“Aha…. Budeš potrebovať aj nejaké elixíri?” spýta sa Rémus.

“Nie. Rany sa mu zahoja samé a proti bolesti mu budem musieť pomôcť ja sám,” povzdychne si Richi, zatiaľ čo mi dáva na čelo studený obklad.

“Harry bude mať krídla? Ty ich máš tiež?” započujem tichý hlas Síriusa.

“Nie. Krídla majú len submisívní Mágovia. Preto je ich premena omnoho bolestivejšia ako dominantných a preto musí byť pri ich premene dominantný Mág. Najlepšie je keď je to práve partner submisívneho. Submisívní krídla používajú na ochranu mláďat a tiež im dodávajú pocit ochrany. Časť ich mágie pochádza práve z ich krídel. Alebo tiež inak povedané, majú v nich uloženú náhradnú mágiu od ich dominantného druha, v Harryho prípade odo mňa, keby im došla ich vlastná mágia, alebo by im ju niekto zablokoval, aby sa mohli brániť. Mágiu z krídel im nikto nedokáže zablokovať,” počujem tichý hlas Richiho.

“Richi,” zašepkám unavene.

“Pokoj láska. Čoskoro bude koniec,” pobozká ma do vlasov.

“Bolí to,” chytím ho silno za ruku.

“Kde to bolí,” posunie sa.

“Chrbát,” pootvorím oči.

“Dobre. Pokoj,” opatrne ma otočí na brucho.

“Čo sa deje?” spýta sa Siri.

“Začínajú mu rásť krídla. Podajte mi nôž,” zhlboka sa nadýchnem ako to Richi povie.

Mám strach….Pozriem sa naňho a vidím, ako si nožom rozreže ruku. Vystrašene to sledujem.

“Neboj sa zlato. Musím najprv očistiť nôž v mojej krvi, pretože by ti to mohlo ublížiť. Moja krv ti znecitliví kožu, takže ťa to nebude bolieť,” vycíti moje obavy a nežne ma pohľadí po krížoch.

Aj napriek bolesti sa naňho pousmejem. Vidím, že rana na ruke sa mu uzatvorila, tak opäť zavriem oči a čakám čo bude nasledovať. Na chrbte v oblasti lopatiek, kde ma to veľmi bolí zacítim niečo studené a o chvíľu neskôr mierny tlak, ale všetko zmizne keď mi z chrbta vyjdu moje krídla. Unavene a celý boľavý absolútne už nevnímam svet okolo.

Richard

                 Dve hodiny po polnoci sa Harrymu konečne prederú von krídla a tým má to najhoršie za sebou. Počas týchto dvoch hodín sa mu zmenila štruktúra orgánov, aby mohol niesť a porodiť dieťa. Vidím, že už absolútne nevníma. Ďalej budú nasledovať už len mierne zmeny v jeho magickom jadre, čo nie je bolestivé a pokojne to prespí. Sírius a Rémus mi teraz pomôžu očistiť jeho krídla od krvi. Pod veľkou vrstvou krvi sa objavia krásne krídla z krásneho strieborno-smaragdového peria. Z väčšej časti sú jeho krídla strieborné a majú v sebe zakombinované smaragdové prúžky. Krásne sa ligocú už len v žiari sviec. Keď sú úplne očistené, tak položím ruku na Harryho chrbát medzi jeho nové krídla a pustím do nich trochu svojej mágie, čím sa na chvíľu rozžiaria a stiahnu sa späť do Harryho chrbta. Zostanú po nich len tenké čiarky ako náznak otvoru pre krídla.

“Bude už v poriadku?” spýta sa Sírius.

“Áno. Už je po všetkom. Mali by ste ísť spať. Zajtra, vlastne už dnes ráno, nás čaká odchod do nového domova,” usmejem sa na Harryho kmotrov.

“O tom…. Vôbec sme sa ťa nespýtali, či ti nebude vadiť naša prítomnosť v dome,” pousmeje sa Rémus.

“Za prvé, je to Harryho sídlo. Za druhé, nie nebudete mi vadiť, práve naopak, rád vás spoznám, ale tiež musíte brať ohľad na to čo robím pre túto vojnu a nech sa dozviete čokoľvek, nerobte urýchlene závery, Harry vie o všetkom. Nemám pred ním tajnosti. A za tretie, to sídlo je dostatočne veľké na to, aby sme sa vôbec nemuseli stretnúť keby došlo k najhoršiemu,” zasmejem sa ticho aby som nezobudil môj poklad.

“Chceli sme sa len uistiť,” usmeje sa Rémus.

“Nemôžem sa dočkať, než uvidím rozlohu toho sídla,” zasmeje sa Sírius a s prianím dobrej noci obaja odídu.

Pobavene pokrútim hlavou a ľahnem si k Harrymu do postele. Harryho si pritiahnem k sebe, tak aby mi ležal na hrudi a pri počúvaní jeho tichého a pokojného dychu zaspím…..