V.

V.

Zafír

               Firenze vie, že ho už nemá poslať na smrť. Má ho zobrať do dediny. Ešte sa s ním porozprávam. Keď odídu, otočím sa na Riaditeľa.

“Vezmem Korála domov. Ak bude v poriadku, zajtra sa sem vráti s ostatnými Kentaurami. Ak nie, tak vám niekto dá vedieť. Dávajte si na študentov pozor. Ak sa to stane nabudúce….. Už nebudem tak milý,” rozlúčim sa a s Korálom, Kosmom a Dáriusom odídem za Firenzom.

Kým prídeme do dediny, tak Harry už pomaly vníma, ale stále je dosť malátny. V dedine ho uložím u nás doma do “postele” a nechám ho s Kosmom. Sám odídem do hlavnej budovy, kde je Firenze s tým chalanom. Prejdem k nemu. Stále plače.

“Pozri sa na mňa,” prikážem.

“Nechcel som to urobiť. Prosím verte mi. Svojho otca nenávidím. Viní ma za smrť matky. Nič nemám. Prečo by som mal dôvod zabiť Harryho?” pozrie sa mi do oči.

“Ja ti verím. Teraz máš ale len dve možnosti, pretože pre čarovný svet si už mŕtvy. Riaditeľ musel napísať k tebe domov, že si porušil zákon, za ktorý je trest smrti. Teraz si pre kúzelníkov mŕtvy. Takže ako som povedal máš dve možnosti. Buď ťa zabijeme……… alebo sa staneš Kentaurom,” pozriem sa naňho.

“Ako sa môžem stať Kentaurom?” spýta sa zaujato.

“Je tu jeden spôsob. Nebudeš zveromág ako Korál. Tento spôsob bol naposledy použitý pred sto rokmi, keď sa Kentauri rozhodli zachrániť jedno ľudské mláďa. Je to pradávna mágia. Si ochotný podstúpiť tento rituál? Je dosť bolestivý, ale navždy už budeš mať pokoj,” ponúknem mu.

“Podstúpim to,” prikývne.

Rituál nie je dlhý, tak ho vezmem na čistinku odkiaľ pošlem mláďatá do dediny a prikážem mu ľahnúť si na zem. Začnem doňho prepúšťať mágiu zeme, aby sa zlúčila s jeho magickým jadrom a aby mu zmenila telo. Na začiatku je to jednoduché a bezbolestné, ale o chvíľu začne kričať ako mu mágia zeme požiera jeho magické jadro. Po pätnástich minútach je zase ticho, ale o chvíľu začne zase plakať keď sa jeho telo začne meniť. Po pol hodinke je po všetkom a predo mnou leží krásny, mladý, hnedo-čierny Kentaur s gaštanovými vlasmi a čiernym chvostom. Pozrie sa na mňa. Opatrne mu pomôžem postaviť sa. Pomaly sa postaví na neisté nohy a vyčerpaného Kentaura vediem naspäť do dediny.

“Aké chceš mať meno?” spýtam sa.

“Quin,” odpovie.

Cestou už nič nepovieme. V dedine ho dám do starostlivosti niekoľkým uke-samcom a ja odídem za Korálom. Keď vojdem do našej spálne, tak uvidím tých dvoch ako sa o niečom rozprávajú.

“Ahoj. Už je ti lepšie?” spýtam sa Korála.

“Iste. Ďakujem za pomoc. Kosmom mi povedal, čo sa stalo….. A ja som tak veľmi chcel zoznámiť Kosma s mojimi priateľmi,” povzdychne si.

“Určite ich zoznámiš neskôr. Teraz ti musím niečo povedať……” poviem im všetko, čo sa stalo a čo som urobil.

“Dobre si spravil,” usmeje sa Korál.

“Ty sa nehneváš, že nie je mŕtvy? Za toto by si zaslúžil smrť,” zamračím sa prekvapene.

“Nie. On nie. Jeho otec. On je v tom nevinne. Som rád, že je jedným z nás,” usmeje sa.

“Máš príliš dobré srdce. Chceš ho vidieť?” spýtam sa.

“Iste,” prikývne.

Pomôžem mu postaviť sa. Tá noha ho ešte bolí, pretože dosť kríva. Trochu ho podopieram.

“Nohu som mu obviazal. Bude ho dosť bolieť ešte dlho. Tá ihla pretrhla pár nervov a roztrhla jeden sval. Bude trvať než sa mu to vylieči,” podá mi informácie Kosmo.

“Ďakujem. Choď za Dáriusom. Určite mu už chýbaš,” usmejem sa.

Prikývne a odíde. My s Korálom ideme pomaly za Quinom.

Korál / Harry

              “Aké má teraz vlastne meno?” spýtam sa.

“Quin. Sám si ho vybral,” pousmeje sa.

“Vážne ti ďakujem, že si ho nezabil,” pozriem sa naňho vďačne.

“Nie je za čo. Som spravodlivý. Navyše tento rituál zabezpečí, že jadro úplne zničí a nahradí ho jadrom prírodnej mágie. Potom zmení telo na telo kentaura, takže zničí DNA. Je z neho úplne nový človek s čistým štítom,” vysvetlí mi.

Spolu prídeme až k domu kde je Quin. Nájdeme ho v jednej miestnosti s ešte jedným uke-samcom Reyom a jeho mláďaťom Sárom. Obaja sú šedej farby.

“Ahoj. Prišli sme za Quinom. Môžete nás prosím nechať?” spýta sa milo Zafír.

“Iste. Budeme vedľa. Poď Sár,” chytí svojho syna za ruku Rey.

Raz z neho bude dobrý seme-samec. Odídu do druhej miestnosti a my tam zostaneme sami. Zafír mi pomôže sadnúť si na zem pred Quina a sám sa posadí vedľa mňa.

“Odpusť mi to,” pozrie sa na mňa zúfalo Quin.

“Tebe nemám čo odpúšťať. Môže za to tvoj otec. Teraz tam už ale nepatríš. Teraz patríš sem. Pretrháš všetky putá a väzby. Nikto ťa nespozná. Vyzeráš úplne inak. Namiesto čiernych vlasov a hnedých oči máš gaštanové vlasy a zlaté oči. Máš nové meno a čistý štít, ako povedal Zafír. Všetko bude v poriadku. Zajtra nastúpime do školy spolu a ty budeš po mojom boku, ak chceš,” usmejem sa.

“Myslíš to vážne?” spýta sa prekvapene.

“Smrteľne vážne,” prikývnem.

“Quin, keď budeš s Korálom, tak naňho budeš dávať pozor a pomôžeš mu, keby nevládal s tou nohou, áno?” spýta sa vážne Zafír.

“To je samozrejmosťou,” pousmeje sa.

“Dobre. Teraz by sme mali vyriešiť niečo iné. Kentauri v tvojom veku väčšinou už sú ženatý. Nehovorím, že je to nutné, ale mal by si si hľadať partnera. Teraz si jeden z uke-samcov a musíš si nájsť semeho, ktorý by ťa miloval a chránil,” povie vážne Zafír.

“Dobre. Budem sa snažiť, ale láske neporučím,” pokrúti hlavou Quin.

“To vieme. Navyše ak by si si vzal niekoho, koho nemiluješ, tak s ním nemôžeš mať deti. Oplodniť môžeme len uke-samcov a len z pravej lásky. Inak v ňom nebude môcť rásť dieťa,” vysvetlí Zafír.

Quin sčervená, ale prikývne. Už mu Rey určite veľa povedal. Nakoniec odtiaľ odídeme a vrátime sa domov. Potrebujem si oddýchnuť. Tá noha ma nehorázne bolí.

                 Ráno ideme do školy. Noha je už trochu lepšia, ale stále bolí, takže občas stratím rovnováhu a dosť krívam. Quin sa drží pri mne. Keď prídeme do školy, tak sa premením na Harryho, aby sa nepovedalo. A lepšie sa mi takto kríva. V sieni je pridaný stôl pre Kentaurov. Pošlem ich tam a sám odídem ku svojim priateľom. Počas raňajok im mám rozdať rozvrhy. Majú hodiny spojené s rôznymi triedami. Navyše toto nemôže napadnúť ani ministerstvo, pretože podľa zákonov školy, ministerstvo nemá žiadne právo riadiť školu, to môže len riaditeľ, čo sa za múrmi hradu stane, to tu zostane, ak je to v súlade s pravidlami lesa a na škole môžu študovať hocijaké bytosti ak majú s riaditeľom podpísanú zmluvu, čo Zafír má. Takže sme krytý zo všetkých strán. Dni na škole plynú hrozne rýchlo a všetky sú v jednom stereotype. Už ubehol týždeň a ja trávim sobotu so Zafírom. Našťastie už mám nohu v poriadku. Len občas to zabolí. Ale aj tak sa dnes cítim inak. Mám pocit, že sa niečo stane…….

“Zafír? Môžeme sa vrátiť domov?” spýtam sa, keď sme na prechádzke v lese.

“Iste, je ti zle?” spýta sa starostlivo.

“Nie. Len cítim….” hanbím sa to povedať.

“Čo sa deje Korál? Si chorý?” zamračí sa.

“Vyzerá toto ako choroba?” odhrniem si šaty, takže nemôže prehliadnuť moje vzrušenie.

Ja sa červenám ešte viac. Rýchlo sa zakryjem.

“Poď. Pomôžem ti,” pobozká ma vášnivo a vezme ma za ruku niekam hlbšie do lesa.

Pred nami sa objaví jaskyňa. Vezme ma dnu a začne ma vášnivo bozkávať až sa mi podlamujú kolena. Vyzlečie mi šaty a je mi jedno kde sme. Prestane ma bozkávať a len ma hľadí po tele. Obíde ma a zdvihne mi chvost. Sčervenám, ale nechám ho. Opatrne do mňa zájde dvoma prstami. Chytím sa steny pred sebou aká je to slasť. Mierne sa rozkročím, nie len aby mal lepší prístup, ale aj aby som sa udržal na nohách. Kopytá zaryjem do blata, ktoré tu zostalo po včerajšom daždi. Zafír do mňa stále vráža prsty a ja sa neubránim vzdychaniu. Občas zájde rukou aj k môjmu penisu, s ktorým sa pohrá. Ach áno. Prečo som to nechcel robiť už skôr? Zafír prestane so svojou činnosťou a príde ku mne, aby ma pobozkal.

“Môžem do teba vniknúť?” zašepká mi do pier.

“Áno,” vzdychnem.

Nech si robí čo chce, len nech sa tam vráti! Zafír sa opäť postaví za mňa, ale teraz na mňa “vyskočí” a opatrne do mňa vnikne svojim penisom. Najprv to hrozne bolelo, ale po chvíli som si zvykol a bolo to neuveriteľné. Toľko slasti som nezažil ani v minulom živote. Ach áno. Vzdychám jeho meno a občas si na seba otočí moju hlavu, aby ma mohol pobozkať. Keď sa do mňa konečne urobí, tak sa zároveň s ním spravím aj ja. Páni. Toto by sme mohli robiť častejšie. Bez síl sa zveziem na zem, kde zostanem ležať a vydychávať sa. Zafír si ľahne pri mňa a objíme ma. Dá mi sladkú pusu.

“Bolo to úžasné láska. Milujem ťa,” zašepká.

“Áno, bolo to neskutočné. Nechápem, prečo som tak dlho váhal. Milujem ťa láska moja jediná,” pobozkám ho naspäť.

Keď už môžem ako tak chodiť, tak mi oblečie šaty a vedie ma k menšej rieke. Cítim ako zo mňa tečie jeho semeno. Potrebujem sa vážne umyť. Ako zistím tak rieka je dosť hlboká, aby som sa do nej namočil po pás. Je mi jedno, že ešte stále mám na sebe čierne šaty vybíjané nejakými čiernymi drahokamami a hneď skočím do tej vody, ale skôr než stihnem niečo urobiť, tak za mnou príde Zaf a začne ma umývať od jeho spermatu. Som červený až za ušami. Toto je neskutočne trápne. Keď ma dostatočne očistí, tak sa celý mokrý vraciame do dediny…….

                V pohode ubehne mesiac, dva, tri a už je tu koniec školy. Tento rok na prázdniny mám ísť k Síriusovi na Grimmauldovo námestie, čo sa moc nepáčilo Zafírovi, ale sľúbil som mu, že ho každý víkend a niekedy aj cez týždeň budem navštevovať. Nakoniec ma pustil, ale moc nadšene sa netváril. Teraz som u Siriho už tretí deň a vôbec sa necítim dobre. Už pár týždňov mi je zle, ale posledné tri dni sú katastrofa. Ale určite to je len kvôli tomu odlúčeniu. Dokonca som aj pribral, ako postrehla pani Weaslyová. Zafír ma pekne vykŕmil. Neviem prečo som pribral, ale v mojej druhej podobe to až tak vidieť nie je, tak je to asi normálne. Kto vie, keď sa ešte nikdy nestalo, to čo mne. Práve sedím na sedačke pred krbom v knižnici, ale postavím sa, že sa pôjdem prejsť. Idem dole po schodoch, keď ma hrozne rozbolí brucho a ja spadnem. Neviem, čo sa deje ďalej, keďže stratím vedomie.

Sírius

               Akurát sa v jedálni opäť hádam so Snapeom, keď započujeme hroznú ranu. Rozbehnem sa ku schodom s netopierom za chrbtom. Pod schodmi leží Harry. Zľaknem sa a hneď kontrolujem jeho životné funkcie.

“Black, pusť ma k nemu,” zavrčí Snape.

Bohužiaľ nemám na výber. Je lepší v liečivých kúzlach než ja. Opatrne ho kúzlom prenesie na gauč v obývačke a začne ho kontrolovať všemožnými kúzlami.

“Tak čo?” spýtam sa po dvadsiatich minútach, keď sa šokovane posadí do kresla.

“Snape!” skríknem, keď mi neodpovedá.

Mám o Harryho strach!! Do obývačky na môj zúfalý krik prišiel aj Rémus a Weaslyovi s Brumbálom, ktorý sa tu ukázal.

“Je tehotný, ale to dieťa ho zabije, pokiaľ bude v tomto tele,” odpovie mi po chvíli chladne.