Uránové schopnosti

Uránové schopnosti  3.

Aaron

                 Keď Tesák zavolá Merdžita, obrovského draka zeleno-hnedej farby, tak naňho posadím Urána, sadnem si zaňho a poviem mu kam letieť. Bratia zostali s chalanmi. Neviem načo je dobre, že sme sa s nimi bavili. Aj tak zase odídeme a oni na nás zabudnú. Tak ako všetci. Nič pre nich neznamenáme. Sme na pol anjeli. Tí majú len chrániť a nič za to nečakať. Aj keď to vyzeralo, že ten, neviem ako sa volal, mal o Urána naozaj strach. A to ako sa ten druhý snažil Oraxovi pomôcť, utešiť ho, keď bol smutný zo spomienok. A tie ich pohľady. Prečo sa tak na nás pozerali? Nechápem to. Nikdy sa na nás nikto tak nedíval. Všetci nás brali ako zbrane. Ale oni. Im sa v očiach zračilo niečo iné. Už včera, keď sme sa stretli. Prečo sa na nás tak pozerali? Z myšlienok ma vytrhne Merdžit, ktorý ma upozorní, že sme nad Nebeským Zrázom. Prikývnem a pomaly zletíme dole. Urán vydrž. Musíš to vydržať. Opakujem si v duchu.....

Erik

                      Pozeráme sa s bratmi ako Aaron s Uránom miznú v mrakoch. Smutne si povzdychnem. Teraz nám nezostáva nič len dúfať. Hádam bude v poriadku. Pozriem sa po ostatných prítomných. Neveriaco sa pozerajú na miesto, kde pred chvíľou zmizol Aaron na drakovi. Áno. Viem ako sa cítia. Ani my sme nemohli uveriť, keď to spravil prvýkrát. Pozriem sa na chalana, ktorý držal Urána v náruči. Pozerá sa smutno na nebo. Bojí sa oňho. Zdá sa mi, že sa doňho zamiloval. A ako som si všimol Urán asi tiež. Dôveruje mu a cíti sa s ním v bezpečí. Prejdem k nemu.

„Akože sa to voláš?“ spýtam sa ho.

„Damián,“ odpovie zaskočene.

„Aha,“ odpoviem a usmejem sa.

Otočím sa a odídem na kraj lesa do tieňa. Bratia sa len pousmejú a idú si sadnúť k vode. Každému je dobre niekde inde. Hlavne pri nás. Ja sa vody bojím. A viete prečo? Lebo my piati máme predstavovať každý jeden živel. Najstaršieho Oraxa sprevádza Vietor / Vzduch, Inráza Zem / Rastliny, Aarona Elektrina / Blesky, mňa bohužiaľ Oheň / Láva a Urána Voda / Ľad. Chalani nás len nechápavo pozorujú.

„Prečo si sa ho pýtal na meno?“ ozve sa neďaleko mňa.

„Kto si ty?“ pozdvihnem obočie a pozriem sa na dotyčného.

„Richard,“ odpovie.

„Aha,“ poviem zase.

„Ak sa teraz zoberieš a zase odídeš, tak uvidíš. Chcel som sa porozprávať,“ prisadne si.

„Nechceli ste náhodou ísť, že nikto nevie kde ste?“ spýtam sa okato.

„No, mali, ale Damián ma strach o Urána, tak nechce odísť. A samého ho tu nenecháme,“ odpovie mi.

„Bojíte sa, že by sme mu niečo spravili,“ uškrniem sa naňho.

„To nie, len oňho máme strach. Zamiloval sa do tvojho brata a nebolo by fér ho od tadeto zobrať, pokiaľ sa nedozvie, čo s ním je,“ zasmeje sa.

Má úžasný smiech. Ach! Čo to plácam? Ale vážne. Je na zožratie. Čože!!! Ja som sa zbláznil. Pozriem sa naňho znova no teraz zdesene. Usmeje sa na mňa a ja sa pousmejem. Nezbláznil, len zamiloval. Čo som si pomyslel mi dojde až neskoro a zdesím sa sám nad sebou. Ja som sa doňho zamiloval. Ale nie! Čo teraz? Ešte sa mi to nikdy nestalo. Znervóznene sa začnem obzerať.

„No tak. Čo sa deje?“ chytí ma za bradu a zdvihne mi hlavu aby som sa mu pozeral do očí.

„Nič,“ skúsim zaklamať, ale hlas mi zlyhá keď sa topím v jeho nádherných modrých očiach.

„Nemusíš sa báť, neublížim ti,“ zašeptá tíško a ja si ani neuvedomím, že sa ku mne sklonil.

Uvedomím si to až keď ucítim jeho pery na svojich. Trhnem sebou ale rýchlo sa prispôsobím a bozk mu neskúsene opätujem. Pomaly začne bozk prehlbovať. Páni. To je úžasné. Ešte nikdy som nič takéto nezažil.

„Ehm...neruším, hrdličky?“ odkašle si za nami Orax a ja skoro vyletím z kože ako sa ho zľaknem a odtrhnem sa od Richarda rýchlosťou blesku a nevinne sa pozriem na brata.

Teda, bolo by to nevinné, keby som sa celý nečervenal. Orax pozdvihne jedno obočie a vytiahne ma za ruku na nohy a odtiahne za Inrázom, ktorý stojí pri vodopáde, dosť ďaleko od ostatných.

„Tak čo je?“ spýtam sa podráždene a vytrhnem sa mu.

„Prečo si sa s ním bozkával?“ spýta sa Inráz.

„Lebo som sa doňho zamiloval,“ zahryznem si do pery.

„A povedal ti, že sa zamiloval on do teba?“ spýta sa ticho Orax.

„Nie. On ma pobozkal ako prvý. Ja som sa ešte nikdy s nikým nebozkával,“ sčervenám a skloním hlavu.

„To doriešime potom. Teraz sme ťa sem odtiahli pre niečo iné,“ povzdychne si ticho Inráz.

„Čo?“ pozriem sa na nich.

„Tí chalani nevyzerajú byť zlí. Navyše sa o nás starajú viac ako ktokoľvek. Myslíme si, že sme sa do nich zamilovali. Teda ja do Sebastiána a Inráz do Azuria. Je nám s nim i dobre a chceli sme vedieť čo na nich povieš ty. Ale odpoveď sme asi dostali, keď sme sa na teba pozerali ako sa bozkávaš s tým Richardom,“ usmeje sa Orax.

„Oni sa do nás zamilovali tiež. Videl si ako sa na nás pozerajú? Už včera sa na nás pozerali ako na svoje lásky. Je to úžasný pocit. Navyše dnes nám to aj povedali. Len máme tu jeden problém,“ pokračuje Inráz.

„Aký?“ pozerám sa na nich zmätene.

„Do Aarona sa zamilovali Beny a aj Enrico. A ty vieš čo to znamená. Aaron ľudom nedôveruje a trvá dlho než si u neho niekto získa priazeň alebo len priateľstvo. To nehovorím o láske. Nám síce dopraje aby sme s nimi boli šťastný, ale sám bude trpieť. Aj keby sa do nich zamiloval on, tak on im nebude dôverovať, dokiaľ im neuverí. Už veľa krát sa v ľuďoch sklamal a preto by sme mali vymyslieť niečo, aby dal šancu aspoň jednému z nich,“ dopovie Orax.

„Ideš do toho?“ spýta sa In.

„Idem. Pomôžeme im,“ usmejem sa po zamyslení.

Vrátime sa k ostatným.

Inráz

                    Sadneme si s Oraxom na breh. Dnes je vážne pekne. Zacítime vedľa seba pohyb ako si posadajú chalani.

„Nechceli ste náhodou ísť?“ spýtam sa len tak.

„Chceli, ale už nechceme,“ zasmeje sa Sebastián.

Pozriem sa po ňom. Sedí vedľa Oraxa a drží ho okolo pásu. Orax nevyzerá, že by mu to vadilo a že by sa chcel nejako brániť. Skôr naopak. Pritisne sa k nemu a zavrie oči s jemným úsmevom na perách. Myslím, že toto hovorí za všetko. Ucítim na ruke jemný dotyk a tak sa na dotyčného otočím. Nechápavo sa pozriem na Azuria. Sedí vedľa mňa a smeje sa na mňa. Nakloním hlavu na bok a usmejem sa, keď sa zadívam do jeho krásnych smaragdových očí. Úplne sa v nich topím. Nerozmýšľam čo robím, ale natiahnem ruku, chytím ho za krkom a pritiahnem si ho k bozku. Neprotestuje, ba dokonca bozk prehĺbi.

„Hej! Nie že tu budete robiť veci prístupne od osemnástich. Máte čas!“ ozve sa vedľa nás Beny.

Rýchlo sa od Azuria odtrhnem. Ani neviem ako , ale ležím na tráve pod ním. Tak už viem prečo tie reči. Sčervenám a radšej odídem k vodopádu. Oraxovi pošlem telepatickú správu nech ide pre erika. Hneď tak urobí a mi sa stretneme pri vodopáde. Vyklopíme Uránovi všetko a on nadšene súhlasí s pomocou. Tak sa vrátime k chalanom, kde je už aj Rick a zaradíme sa každý ku svojmu novému objavu.

Orax

                      Keď si sadneme ku chalanom do trávy, tak sa pritisneme k svojím druhým polovičkám.

„Ak nás odkopnete, tak si to s vami vybavíme, jasné? My vás úprimne milujeme, ale ak vy nás nie, tak nás neťahajte za nos,“ zavrčím zo zavretými očami a opretý o Sebiho.

„Aj mi vás milujeme,“ ozve sa Richard.

„Nezraníme vás. Aspoň nie úmyselne,“ povie Sebi.

„Nemaj strach, Damián. Urán bude určite v poriadku,“ usmeje sa Inráz a ja otvorím oči.

„To je ďalšia vec,“ poviem.

„Ty si sa zamiloval do Urána, tak to taký problém nebude, lebo aj on do teba, ale Vy,“ pozriem sa na Benyho s Enricom, ktorý sa na mňa pozrú, „ste sa zamilovali do Aarona. A dvojnásobný problém je, že obaja. Aaron je dosť utiahnutý a ľudom neverí. Neraz nám ublížili a najviac Aaronovi. Nechce si tým prejsť znova, takže aj keby sa do vás zamiloval, nebude to dávať najavo a nebude vám veriť pokiaľ ho nepresvedčíte. Pokúsime sa vám pomôcť ale nič nesľubujeme.,“ ozvem sa.

„Mali by sme vás odprevadiť do dediny. Už sa stmieva a to sme si ani nevšimli. Poďte. Budú mať o vás strach,“ ozve sa po chvíli Erik a vyskočí na nohy.

Zamierime si to rovno k dedine.

Aaron

                          Sedím pri Uránovi na Nebeskom Zráze a predávam mu časť svojej moci, aby sa otvorila tá jeho. Dúfam, že bude v poriadku. Už sme tu pár hodín a ešte sa neprebral. Navyše jeho zranenia sa neliečia moc dobre. Už zapadá slnko keď sa okolo neho utvorí žiara jeho moci a on sa pohne. Žiara opadne a otvorí svoje očká. Nechápavo zamrká.

„Vidíš?“ spýtam sa ho.

Ak hej tak sa jeho moc prebudila.

„Á...áno,“ zachraptí.

„Tíško, nerozprávaj. Budeš mať takýto hlas dokiaľ sa tvoja moc neuleží. Radšej moc nerozprávaj, lebo by si oň mohol prísť. Počkaj až ho budeš mať zase normálny, áno?“ spýtam sa ho a keď prikývne, tak mu pomôžem vstať a vysadneme na Merdžita.

„Drž sa poriadne,“ zašeptám.

´Čo Damián. Je v poriadku?´ vyšle mi v myšlienkach.

„Prečo ťa to zaujíma?“ spýtam sa nechápavo.

´Milujem ho a chcel by som s ním chodiť. Nevadilo mu ani, že som bol slepý a nemám hlas. Načúval mi aj tak. Miluje ma. Cítim to. A ja milujem jeho. Cítim tiež, že si bratia našli pravé lásky a dvaja chalani úprimne milujú aj teba, len by si im mohol dať šancu. Nie sú zlí. Neublížia nám a ani teba. Už sa nebude opakovať to čo v minulosti. Môžeš do nich vložiť svoju dôveru,´ vypovie mi v myšlienkach a ja naňho zostanem pozerať.

Takže bratia si predsa len našli svoje šťastie. Ale neviem, či to ja dokážem. Predsa len kto by mal so mnou trpezlivosť, že?