Traja bratia

Traja bratia

                Kde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke žil starý a múdry pastier. Keď si našiel ženu, ktorú nadovšetko miloval, tak si ju aj vzal. Žena mu porodila dvoch synov. Starší syn bol dvojročný Richard a mladší bol práve narodený Daniel. O dva roky na to mu žena porodila aj tretieho syna Dariena, ale hneď po pôrode zomrela. Pastier bol z toho nešťastný, ale aj tak nezanedbával výchovu svojich synov a mal ich neskutočne rád. Chlapci vyrástli do krásy, ale starší bratia boli zlý a nenávideli svojho malého brata a dávali mu vinu za smrť ich mami. Keď chlapci mali dvadsať, osemnásť a šestnásť rokov, ich otec bol už starý, ale kvôli nenávisti medzi bratmi im nemohol rozdeliť len tak majetok. A tak sa rozhodol, že bude dediť ten, ktorý splní všetky úlohy čo im zadá...

               Jedného letného dňa si otec k sebe zavolal mňa a mojich dvoch bratov.

"Chlapci. Dobre viete, že môj čas sa kráti a majetok musí niekto spravovať. Avšak nemôžem ho medzi vás rozdeliť, lebo vy, Richard a Daniel, by ste sa nechceli deliť so svojím bratom. A tak som sa rozhodol, že dediť bude ten kto splní všetky moje úlohy," povedal nám a my sa na neho zaujalo pozeráme.

Nikdy som netúžil dediť. Nikdy som sa nechcel dostať do konfliktu so svojimi bratmi. Mám ich rád aj keď oni mňa nie. Mám šestnásť, presne roky na ženenie sa. Ani moji starší bratia ešte stále nie sú ženatý. Už mali toľko napadnúť, ale oni sú moc náročný.

"Čo je to za úlohy?" spýtaju sa bratia naraz.

Áno. Im ide iba o majetok a bohatstvo. Je mi z nich zle.

"Prvá úloha bude, aby ste išli do sveta a musíte mi doniest ten najkrajší diadém alebo korunku akú svet doteraz videl. Máte na to týždeň. Teraz choďte. Ten kto bude mať najkrajší diadém, ten je čoraz bližšie k dosiahnutiu cieľu," usmeje sa otec a mi sa vypražíme z domu.

Bratia si hneď zobrali svoje kone a rozbehli sa ďaleko do sveta. Iba som si povzdychol a išiel som za svojím koňom, Drakom. Osedlal som si ho a naskočil som mu na chrbát. Celý je nádhernej havrano-čiernej farby, rovnako ako moje vlasy a oči má krásnej tmavo modrej farby rovnako ako ja. Možno to bol osud, ale mám ho rád a on mňa. Pomáhame si navzájom. Rozbehne sa do lesa a nezastavuje sa. Bežíme už dve hodiny, keď sa zastavíme pri rieke. Zoskočím dole z Drakovho chrbta a sadnem si na breh rieky. Povzdychnem si a pozriem sa cez koruny stromov na nebo.

"Kde mam nájsť ten najkrajší diadém aký kedy svet videl? To bude na dlho," pošepkám vetru.

Zrazu za sebou započujem prasknúť vetvičku a tak sa rýchlo otočím. Neďaleko odo mňa stojí nádherný čierny vlk so zelenými očami. Posunie sa bližšie ku mne a ja si ho pohladím po hlave medzi ušami.

"Keby si mi tak vedel pomôcť," zašeptám a smutne sa pousmejem.

"Prečo si tak smutný?" spýta sa ma zrazu až sa zľaknem.

"Ty vieš rozprávať?" spýtam sa prekvapene.

"Áno viem. Tak čo ťa trápi...." zasekne sa.

"Darien. Volaj má Darien," doplním.

"Teší ma Darien. Ja som Floks

Tak čo ťaží tvoje srdiečko?" spýta sa a sadne si ku mne.

"Ale. Mám dvoch starších bratov a otec si zmyslel, že dediť bude ten, ktorý splní jeho úlohy. Prvým je, že mám doniesť diadém aký svet ešte nevidel. A to mi robí ťažkosti," povzdychnem si.

"Takže ti ide len o majetok?" spýta sa.

"To nie, ale nechcem, aby dediť jeden z bratov. Sú to chamtivci a zničí by všetko čo nás otec tak pracne vybudoval," poviem.

"Máš čisté a dobré srdce. Pomôžem ti. Daj mi päť dní. Zostaň tu pri tejto rieke a za päť dní sa tu uvidíme," povie mi a zmizne medzi stromami.

O päť dní....

              Prešlo päť dní a ja čakám pri rieke na vĺčka. Som zvedavý ako mi chce pomôcť. Povzdychnem si a ľahnem si do trávy. Odrazu a nado mnou objaví Floks. Zľaknem sa a rýchlo si sadnem.

"Teda kamarát. Pekne si ma vystrašil. Našiel si niečo?" spýtam sa.

"Áno, našiel som čo som hľadal. Myslím, že budeš spokojný," pozrie sa mi do oči a potom predo mňa položí nádherný diadém, ktorý držal v chvoste.

Nemôžem z diadému spustiť oči. Je úžasný. Tvorí ho biele zlato, a smaragdy. Aj konštrukcia je úžasná. Je ako pre princeznú.

"Páni. Ten je úžasný. Ďakujem. Ani nevieš ako som ti zaviazaný. Tu máš. Dám ti zaň tento náhrdelník. Je pre mňa hrozne cenný. Je to jediná vec čo mi zostala po mame. Dávam ti ho ale s tým, že navždy budeš môj priateľ a navždy ti budem zaviazaný," usmejem sa a okolo krku mu pripnem náhrdelník s diamantom v tvare slzy.

"To si nemusel. Je pre teba cenný. Ale ďakujem. Keď ma budeš potrebovať tak zavolaj. Raz možno pravda vyjde na povrch," povie a utečie späť do lesa.

Ja si vypadnem na Draka a rozbehnem sa domov. Doma sú už aj bratia a spolu s otcom sedia za stolom.

"Ale, ale. Náš malý niktoš sa vrátil domov. Tak čo. Poskladal si z konárov nejakú čelenku?" zasmeje sa Daniel.

Nič si z toho nerobím a sadnem si pri otca. Na stole sú už položené dve krásne ale v celku obyčajné korunky.

"Darien, tvoji bratia našli vážne pekné korunky. Máš aj ty nejakú?" spýta sa ma otec.

Na stôl vytiahnem svoj diadém a započujem troje zalapanie po dychu.

"Kde si to vzal?" spýta sa neveriaco otec a bratia sa na mňa závisti pozerajú.

"Daroval mi ju jeden milý tvor," pousmejem sa.

"Dobre. Prvú úlohu ste splnili. Teraz prejdeme k druhej. Vašou druhou úlohou bude zohnať vhodné topánky pre svoju nevestu. Interval trvania máte rovnaký," povie nám otec a aj keď nechápeme keď tým mieri, tak vyrazíme preč.

Ja sa zase dostanem až k rieke kde si sadnem a čakám. Nemusím čakať dlho a za mnou sa ozve príjemný chalanský hlások môjho vlčieho priateľa.

"Čo potrebuješ Darien?" sadne si ku mne.

"Otec nám dal za úlohu doniesť vhodné svadobné topánky pre svoju nevestu. Lenže je problém, že ja som na chalanov. Nikdy nebudem schopný zohnať vhodné topánky, ktoré by sa niekomu páčili," vložím hlavu do dlaní.

"Neboj sa. Počkaj tu zase päť dní a ja ti ich zoženiem," pousmeje sa a aj keď je vlk, tak je to pekný úsmev.

"Ďakujem," položkám ho na nos a on odberné....

O päť dní....

            "Tak som tu," ozve sa za mnou hlas, keď sedím na kameni.

"Ahoj. Chýbal si mi," usmejem sa a pohladím ho.

"Aj ty mne," olizne mi tvár.

"Mám tu tie topánky," predo mnou sa zjavia nádherné topánky.

Sú to nízke tenisky pod členky, bielej farby, vyšívané striebrom so striebornou šnúrkou a ozdobené malými smaragdami. Sú prekrásne. "Floks. Tie sú úžasné. Ďakujem, ďakujem. Neviem ako sa ti odvďačiť," poškrabem ho po hlave a rozlúčim sa s ním.

Domov prídem zase ako posledný ale neriešim to. Na stôl postavím svoje topánky a sadnem si pri otca.

"Čo to má znamenať? Možno sú pekné, že z nich zrak prechádza, ale na svadbu a pre nevestu sa dupľom nehodia," posmievajú sa bratia.

"Prečo si Darien priniesol tenisky a nie črievice ako tvoji bratia?" spýta sa otec.

"To ti nemôžem povedať," pokrytím hlavou.Neviem ako by zareagoval na to ze som gay.

"Dobre. Aj druhú úlohu ste splnili aj keď niekto inak ako by som si predstavoval. V každom prípade vás čaká tretia úloha. Musíte doniesť tie najkrajšie šaty pre svoju nevestu. Choďte. Interval poznáte," nakáže nám.

My sa zase rozpŕchneme. Ako už dvakrát, tak aj teraz zamieril za Floksom. Ten má už čakal na kameni.

"Ahoj," usmejem sa a prisadnem si k nemu.

"Ahoj. Čo ti dal teraz?" usmeje sa na mňa.

"Svadobné šaty," povzdychnem si.

"Už nič nehovor. Tak ako vždy. Za päť dní tu," usmeje sa a odbehne.

Zdá sa mi to alebo vie čo bude nasledovať a je do toho akosi hŕ? Neviem, ale urobím tak ako do teraz. Ani sa nenazdám a päť dní prejde ako voda. Presne za päť dní sa Floks vráti aj s nádhernými bielymi šatami dlhými asi tak po kolená, vyšívané striebrom tiež so smaragdami, ktoré svojim opasok. Floksovi sa poďakujem a zamieril domov, kde už za stolom sedia bratia aj s otcom. Bratia doniesli naozaj krásne šaty.

"Tak sa ukáž, čo si vyhrabal teraz. Po tej skúsenosti s testami som si istý, že si dovliekol nohavice," zasmeje sa Richard.

"Tak ukáž čo si priniesol," usmeje sa na mňa otec.

Vytiahnem šaty a im skoro vypadnú oči z jamiek. Zaškerím sa a sadneme aj so šatami za stôl.

"No vyzerá to tak, že aj tretiu úlohu ste splnili. Je čas na poslednú, štvrtú, úlohu," nastražíme s bratmi uši.

"Musíte si nájsť a priniesť svoju pravú lásku. Kto ju prinesie ako prvý, tak sa stane mojim dedičom. Ale len č prípade, že nevesta bude krajšia ako ostatné. Ak nie, tak ten kto bude mať krajšiu lásku, tak ten sa stane mojim dedičom. A tá nevesta musí mať na sebe veci, čo ste doniesli. Choďte!!" rozkazu a my odídeme.

Tak teraz som v keli. Ako si mám priniesť nevestu, keď som na chalanov? Navyše mám len svojho vĺčka. Ach jaj. K rieke prídem zase na Drakovi a posadím sa na kameň.

"Čo ťa trápi?" ukáže sa pri mne Floks.

"Otec povedal, že si máme priniesť nevesty. Musia mať na sebe veci, ktoré som nosil domov a musí byť krajšia ako nevesty bratov. A tiež sa musím domov dostať skôr ako bratia. Vlastne to je jedno. Pretože rozhodujúci bude krása nevesty," zosmutniem.

"Aha," povie smutne vĺčik.

"Čo mám robiť? Som na chalanov. Nemôžem si priniesť babu. Navyše sa nechcem ženiť z donútenia. Keby si bol človek, Floks, tak by som si ťa vzal. Ale prečo nie? Je mi jedno že si vlk Floks. Asi to znie divne, ale zamiloval som sa do teba. Vezmeš si ma?" otočím sa naňho.

Zostane na mňa pozerať ako na zjavenie a zrazu začne celý žiariť až ho obalí žiarivo-biele svetlo. Keď žiara zmizne, tak na mieste kde stál pred tým čierny vlk so zelenými očami, teraz stojí blondiak so zelenými očami. Je o hlavu nižší ako ja a je hrozne roztomilý. Na sebe má tie biele šaty, tenisky a diadém. Blond vlasy ma rozpustené a siahajú mu až do pasu. Viac pripomína dievča ako chalana, ale je fakt úžasný.

"Ak stále chceš, tak moja odpoveď je áno. Milujem ťa a rád by som bol s tebou. Moje meno je Floks de Lun Flower. Som princ, ktorého otec vyrazil z domu lebo sa zamiloval do jedného strážcu. Dal ho zabiť a mňa preklial. Kliatba má mala udržať v tej vlčej podobe dokiaľ má niekto nepožiada o ruku vo vlčej podobe. Ak ma stále chceš, tak som tvoj," usmeje sa na mňa.

Ešte stále som sa celkom neprebral zo šoku čo som zažil. Keď sa trochu spamätám, tak ho objímem a pobozkám.

"Jasné, že ťa chcem. Nikdy sa ťa nevzdám. Milujem ťa a vždy budem, aj keď nebudem mat nič. Teda ak ti nevadí, že zostanem chudobný," zneistím.

Floks sa iba zasmeje a objíme má okolo krku. Pousmejem sa a pritiahne si ho k bozku.

"Neboj sa. To sa nestane. Nikdy sa ma nezbavíš. Milujem ťa. Navyše ja mam peňazí dosť. Som predsa len kráľovský syn. Vlkom som bol iba niečo cez rok. Mám pätnásť. Dlho som sledoval môjho otca a je mu to vážne ľúto, že odsúdil svojho jediného syna a dal by všetko za to aby som sa vrátil, takže bude súhlasiť aj s tým aby sme sa vzali. Milujem ťa, Darien," pobozká ma.

"Dobre. Tak poďme k nám a potom uvidíme. Ale už mi na tom dedičstve nezáleží ani trochu. Mám teba a to je najväčšia výhra," usmejem sa, vysadím Floksa na Draka a sadnem si zaňho.

Popoženiem Draka do cvalu a o dve hodiny zastavujem pred domom. Bratia tu už sú. Zosadnem a pomôžem na zem aj Floksovi. Chytím ho okolo pásu a pritisnem si ho k sebe. Nestihneme dôjsť ani do polovice cesty k domu keď z domu vyjde otec s bratmi a dvomi celkom peknými dievčatami. Zostaneme a pozriem sa otcovi do očí.

"Tak ti si tá, ktorá si získala srdce môjho syna? Tak myslím, že dediť budeš ty, Darien," usmeje sa otec.

"Páni, braček. Máš nádhernú ženu, nato že si úplne k ničomu," zasmejú sa bratia.

"Ale nenávidíme, ťa. Nemal si dediť," zamračí sa Daniel.

"Otec, myslím, že si sa urýchlil. A ocenil by som, keby si o mojom snúbencovi prestal hovoriť v ženskom rode. Ak ste si nevšimli, tak je to chalan," poviem pokojne a Floks sa ku mne ešte viac pritisne.

"Čože?!" skrytou všetci.

"Tak to teda nie. Ty nikdy nebudeš dediť. Zmiznite mi z očí. Ty aj ten bastard, ktorý sa s tebou ťahá," zakričí otec.

"Dávajte si pozor na hubu vy pokrytecký debil. Asi neviete s kým sa rozprávate, že?" skríkne Floks na moju obranu.

"Ale, ale. Kto to tu hovorí? Čo sa tak čertíš? To ťa už dlho nepretiahol, že si tak drzý?" zasmeje sa jedna z tých kráv.

"Keď nevieš s kým sa rozprávaš, tak sa neozývaj, lebo na to doplatíš," zavrčím.

"Aha. Braček sa zastáva svojej malej ku*vy. Tak kto si?" spýta sa otrávene Richard.

"Moje meno je Floks de Lun Flower som princ a syn kráľa Mateja de Lun Flowera a následník trónu. A za tu urážku a kritizovanie môjho budúceho manžela, vás stihne trest! My sa tu už nezdržíme dlho. Čakajte ale, že pre vás dám poslať. Zbohom," povie Floks pokojne a nasadneme na Draka, aby nás odviezol do zámku Floksového otca.

              Na zámku sa kráľ veľmi potešil keď videl svojho malého syna späť a šťastného. Dokonca prijal do rodiny aj Dariena a keď Floks dovŕšil sedemnásť rokov, tak sa stal novým kráľom a Darien stál po jeho boku. Darienovú rodinu stihol trest v podobe vydedenia. Farmu darovali jednej z chudobných rodín, ktoré to nutne potrebovali. Floksovi s Darienom sa narodil jeden syn a všetci žili šťastne až do smrti....

KONIEC......